Astronomov dennik

31.8.2004 utorok
VISUAL C++ A ROBOTICKE PRAZDNINY
Styri hodiny som robil malinku utilitku vo VisualC++, ktoru by kazdy kto ma IQ vyssie ako svoju hmotnost v kilogramoch napisal za pol hodinu. Kto mal z MSDN vycitat, ze tam treba po suradnicovej konverzii hodit NormalizeRect()...?
Ze som tvor kulturny, tak som si dnes zakupil listok na oktobrovy koncert bluesrockoveho gitaristu Hiram Bullocka.
Ze som tvor setrny, kupil som ho do konca augusta, kym je na to zlava.
Pleso. V Tatrach.
Dosiel dalsi majl z fakulty, ktory oznamoval, ze od pondelka zacnu Roboticke prazdniny venovane prekvapivo teme robotika, kam som sa zrejme prihlasil tym, ze som zaskrtal vsetky temy a odoslal formular s prihlaskou. Pisu tam cosi o prednaskach o robotike a o rieseni vlastnych projektov po nich a to je zle, pretoze ja ani neviem ako robot vyzera a moje elektrotechnicke schopnosti koncia pri dvojnasobnom napajkovani jack-konektora na walkmanove sluchatka. Dvojite preto, lebo prvykrat sa to napajkuje, a nasledne sa to odpajkuje, aby sa na kabel nasunula nenasunuta zabudnuta konektorova krytka a v takomto stave sa to opat napajkuje.
30.8.2004 pondelok
NAPINAVA NUDA
Hm, deje sa toho este menej. Mozno to je domacim prostredim. Fotky sa uz zrejme machaju vo vyvojkach a dufam, ze vo stvrtok budu.
29.8.2004 nedela
NUDA
Pri pocitaci 6 hodin. Citanie zameskanych majlov, diskusnych prispevkov a pisani reakcii.
28.8.2004 sobota
MOKRE BOTY, MOKRY ASTRONOM
Dve hodiny som mal vcera vecer striedavo pichnuty zapnuty fen do topanok a napchaval ich novinami po tom, co som z nich vylial asi liter vody. Dnes som o pol siestej rano volal Matovi, ze mi od vcera neuschol ani batoh, ani topanky, vlastne sotva som stihol uschnut ja a ze na Vysoku teda nejdem a ze teda idem naobed na vlak domov. Zohnal som uz len fajciarsky vagon. Mal som tam chut chytit kazdeho fajciara pod krk a narvat mu do krku tu dymiacu cigaretu aj s celou krabickou. Ale to sa vo fajciarskych voznoch asi nerobi.
Vysoka (2560): buduca obet.
27.8.2004 piatok
KAMZIKY. MOKRE TATRY, MOKRE CHODNIKY A HMLA
Priroda ma zrejme cosi proti spolocnemu vyletu s Matom, lebo skoro vzdy sa rozreve, ked nas v Tatrach vidi. Z Tatranskych Matliarov k Salviovemu pramenu do doliny Kezmarskej Bielej vody az do Kopskeho sedla (1749m). Cestou po chodniku tiekla voda, miestami bol chodnik pod vodou a zistil som, ze som zbytocne hodinu impregnoval pohorky celou tubou cohosi na baze lanolinu a vcelieho vosku, ked sa odchyluje podrazka, topanka chlemta vodu zospodu plnymi duskami a diery su aj na inych lepenych spojoch. Ten potok sa mi doslova nastahoval do topanok uz na zaciatku vyletu.
Chceli sme prekrocit Belianske Tatry, co su kopce na vychod od Tatier Vysokych, asi o patsto metrov nizsie a asi trikrat viac chranenejsie, ale o to krasnejsie. Chodnik bol zaplaveny nielen vodou, ale aj morom cucoriedok, skoro centimeter velkych, takze sme spasali zopar vacsich krikov, coho nasledkom sme mali fialove ruky a este fialovejsie usta. Ked sme minali paticu ceskych turistov, jedna ked nas minala len ostro komentovala "Boruvky, boruvky...?!"
Na Kopskom sedle sme stretli jedneho chlapika vo flanelovej koseli a prsiplasti, ze vraj sa vydal severnou stenou na Jahnaci stit, ale ze tam i v auguste nasiel lad a tak toho nechal. Celou cestou bola viditelnost asi sto metrov a rychlo sa dosah zmensoval. Cestou na Siroke sedlo (1830m) sme spasli este zopar krikov. Na Kopskom sedle hlasala tabulka veci ako Vstup prisne zakazany, Eintritt streng verboten ci Wjazd surowo niedozwolony. Alebo aspon myslim, ze cosi takeho hlasala. Podliezli sme ju a vydali sa na Zdiarsku vidlu (2146m).
Negativne bolo, ze bola hmla a prsalo, pozitivne bolo, ze mi do topanok i tak uz viac vody nemohlo natiect. Predierali sme sa kosodrevinou, v ktorej bolo vela vody, brodili travou, v ktorej bolo vela vody a slapali po potocikoch, v ktorych bolo vela vody. Na vrchole Zdiarskej vidly je dreveny kriz s nalepkou nejakeho volejbaloveho klubu a poskytol nam nicim neruseny pohlad na okolity mrak.
Cestou hore sme vsak este stihli uvidiet stado kamzikov, naratali sme ich 31, ani nevieme, ci ich v Tatrach je vobec viac. Pochopili sme, ze strazcovia parku uzavreli znacku prave preto, lebo sa tam zdruzuju Kamziky unavene skakanim po skalach, pasu sa na stavnatych svahoch Belianskych Tatier a chcu si ich fotit len oni sami, aby sa mohli chvastat fotkami stada kamzikov svojim znamym a aby to radovi turisti odstraseni vyhrazkami typu Wjazd surowo niedozwolony im mohli len zavidiet.
Kamziky tatranske vrchovske v Belianskych Tatrach na svahoch Zdiarskej vidly
Zisli sme dole a pokracovali Monkovou dolinou dalej az do Zdiaru. Bola to protismerka a na konci doliny sme uvideli drevenu budku, v ktorej sedi chlapik a predava turistom vstup do doliny. To je fakt nechutne. Stretli sme tam jednu cesku rodinku, otca s dvomi malymi detmi a v plnej polnej, ktory sa nas pyta, ci by niekde v chranenej krajinnej oblasti piateho stupna mohli prenocovat. Tak sme mu povedali, ze tazko ale ze to moze risknut pred tou chatkou, v ktorej vybera vstupne do udolia jeden chlapik s vlciakom. Vraj vcera este susili spacaky na Spisskm hrade a zajtra asi prejdu cele Tatry z vychodu na zapad, deti maju zrejme akcne prazdniny.
Vodopad Rigelskeho potoka v Monkovej doline.
Cesta dole Monkovou dolinou sa sklada z velkej casti zo sikmych hladkych a mokrych kamenov, takze sme vlastne dolinu skor zosmykali. Zhora tiekla voda tak, ze som obcas skoro nevidel, to ako mi stekala z viecok do oci. Aspon nas umyla od tej fialovej farby, aby nas turisti nemohli zase podpichovat s tym "Boruvky, boruvky..."
Mato mi oznamil, ze objednal na zajtra pekne pocasie a tiez mi oznamil, ze zajtra domov necestujem, ale ze tu ostavam, aby som s nim pokoril Vysoku alebo Zeleznu branu a Kacaciu dolinu alebo tak. Domov som dorazil rychlostou chromeho slimaka, ked asi osemhodinovy pobyt mojich noh v kvapalnej vode vydral pri kracani do koze nezmazatelne stopy. Neviem, co sa tento rok tym Tatram stalo, tolko vody som v nich este nevidel, potoky na chodnikoch, vodopady ako Niagara, voda bola vsade, hore i dole, v potokoch, plesach, batohu aj topankach.
26.8.2004 stvrtok
BLBE POHORKY
Nevadia uplne mokre skaly. Ale uz vadia skaly skoro mokre, ked zacina prsat a voda sa miesa s prachom na balvanoch a vytvara smyklavy obal, na ktorom sa da napriklad smyknut. A trepnut si povedzme koleno o skalu. A tak ma dnes to koleno stale boli.
Slavkovsky stit (2452).
Sestra s najmladsou sesternicou usporiadali nejaku rodinnu sutaz pre celu rodinu. Dve hodiny to trvalo, 13 disciplin. Na konci ma prekvapili diplomom za najvacsi pocet vyhratych disciplin a "Poukazkou na 1 splnitelne zelanie splnene organizatormi" a dali mi na to desat minut. Tak som si prial, aby ma zajtra po ture cakalo v chladnicke pivo Kelt.
25.8.2004 streda
RANNE NIZKE TATRY. TONY KAMZIKOV. TMA.
Ujo Cyril ma rano o 6:00 berie spat do Svitu, nakolko ma kdesi v Kezmarku obchodne jednanie. Nizke Tatry o siedmej s carami hmly a lucmi slnka su fakt moc pekne. Cesta BB-Svit trva len nieco vyse hodinu, takze o 8:00 sa ide na Jahnaci stit. Zo sebou som zbalil batoh, mikinu, sustaky a sesternicu, ktora ako typicka podtatranka uz dva roky nebola v Tatrach. Podtatranska doprava sa snad uci od bratislavskej MHD, ale dostat sa do Tatranskych Matliarov sa snad neda pod tri hodiny. To je prave kvoli tomu, ze podtatranci do Tatier nechodia a tomu odpoveda aj autobusove spojenie.
Lenka si zaobstarala pluzgiere este pred startom na znacku. Vo vibramkach, ktore na sebe nemala dva roky. Pluzgiere pekne, na pate, elipsovite, z velkou polosou tri centimetre. Davam jej na patu asi decimeter molitanu. Z Brncalovej chaty este slapat na stit dolinou obyvanou jedenastimi kamzikmi. Najprv sme stretli skupinku troch, a potom siestich. Na turistov su evidentne zvyknute a radi sa fotia. Zazitok hlavne pre Lenku, necakala, ze k Tatram boli pribalene este aj kamziky. Jeden kamzik nemal problem v tom postavit sa na chodnik asi 5 metrov od nas. A ja som kupil v Lomnici len 24 obrazkovy film...
Lenka, retaze a "Uaaaa!"
Cesta hore do Koloveho sedla ma retaze. "Uaaaa, to je super, citim sa jak horolezec!" hulaka Lenka trikrat do doliny aj s ozvenou. "Uz ani na stit nemusime." Chodnik zo sedla sa klukati az na stit, v najblizsej zakrute som skoro vrazil do jedneho kamzika. Ten tam spasal travu a zrejme bol na turistov vrazajucich do neho zvyknuty. Dokonca rad pockal, nez si ho vyfotim. Zo stitu krasne vidno konciare Vysokych Tatier na jednej strane, a hrebene Belianskych Tatier na druhej. Moc pekne. Na vrcholny vyhlad ani vrcholovu fotku uz neostal pre tie blbe kamziky film.
Kamzik s vysokou zivotnou urovnou (2118 m)
Navyse sme boli na stite na uplnom kraji Tatier o pol piatej podvecer, co nie je prave bezny cas pre cloveka, ktory neprespava dole na chate. Pre navrat preto bola charakteristicka rychlost. Rychlost, s akou sa menilo pocasie, rychlost, s akou sa stmievalo a rychlost, s akou sme klusali po chodniku. V okamihu zapadu slnka sme boli este hlboko v lese. V lese inak peknom, vonavom a mokrom, plnom malin, cucoriedok, jahod, naplnenom vonou ihlicia a hub, ale v lese tmavom, az temnom, ako uz lesy pri zapade slnka byvaju. Viem ako Lenka z duse nenavidi rozpravanie o medvedoch v takom lese a tak som si az na nejake tri vety o nich blizsie teoreticke rozoberanie moznosti a rozlozeni nasich sanci v suvislosti s nimi odpustil.
Z lesa sme vysli presne o 20:00 a o pat minut uz bola v lese tma absolutna a fakt neviem, ako by sme videli na chodnik. Tak neskoro v Tatrach som este nebol a uz ani neplanujem. Z domu prec 11 hodin, bez baterky, naplaste a prsiplasta.
24.8.2004 utorok
VODICAK
Autoskoly v BB su lacnejsie ako v BA. To je dobre vediet, buduce leto si tam jeden vodicak asi spravim.
23.8.2004 pondelok
BYSTRICA. DEDENIE. POZEMOK.
Som v Banskej Bystrici. Cez vikend prebehlo dedicske konanie. Spusta zachovanych listin a este vacsia spusta otazok, zda sa, ze vlastnime par metrov stvorcovych na Morave a som jediny, kto sa neodmietol tym zaoberat.
22.8.2004 nedela
FUKA. VELMI FUKA.
S Matom sme sa rozhodli, ze dnes spadneme povedzme z Furkotskeho stitu. Problem nebol ani tak v tom, ze na Strbskom plese zacalo prsat, ako skor to, ze nez sme prisli pod Skok, zacalo fukat. Vanok co trha kapucu a zapinanie na prsiplasti Mato odhadol na 90 km/h, co je moc vela, tak rychlo ani bezat nedokazem, a ako sme stupali Mlynickou dolinou, zosiloval.
Na Capom plese sa tvorili velke vlny a ich vrcholce sa spenene prevalovali a strasne slahal dazd, co je taka hracka prirody, ktora vertikalne az horizontalne spusta vodu v strasne velkom mnozstve malych kuskov za ucelom vpravit ich do oci, uci a nosu v co najvacsom mnozstve. Bystre sedlo pre mraky nebolo vidiet a Furkotsky stit uz vobec nie.
Capie pleso. Pri Capom plese velmi fukalo.
"Ak v doline fuka 90km/h, ako asi fuka na hrebeni?" polozil Mato recnicku otazku. Odfuknutie z Furkotskeho stitu nebolo v rannom plane a tak sme to otocili. Cestou ma este stihlo smykom na rovnej mokrej skale odfuknut asi meter.
Retaze nad vodopadom Skok su ako vzdy na dve veci, v lete ich netreba, v zime ich nevidno a ked prsi, tak zavadzaju.
21.8.2004 sobota
50-INY. OBUVNICKE REMESLO.
V sirsej rodinnej verejnosti sa kona premiera 50. narodenin. Krstna zije uz pol storocia. Cely den sa griluju kurence (tie iste), po stole sa valaju napoje od mineralky cez vino po konak a slivovicu. Po okoli po trave pobehuje par malych deti, o nieco viac dospelych a ja. Uz po troch hodinach pobehovania po trave sa mi rozlepili podrazky, ktore tuhli asi 30 hodin.
Z Maleho ladoveho stitu: Pysny stit a v oblakoch skryty Lomnicky stit.
Najblizsie dve hodiny som fetoval toluen a aceton, ako som cistil a odmastoval gumu na podrazkach, a s krstnym v pivnici vymyslali sposob zalepenia. Mali sme aj obuvnicke kopyto, ale ani tak sme nedokazali zatazit celu patu. Vyriesilo to lepidlo Icema a tri klince nabite do podrazky. Zacinam mat vacsiu uctu k obuvnickemu remeslu. Clovek sa sice nemusi ucit ratat komplexne integraly, ale az to pojdem dat lepit k obuvnikovi, mam nan par uprimne zvedavych otazok.
20.8.2004 piatok
OTVORENE POHORKY. KARAOKE.
Nikde som nebol. Ani na kopcoch v okoli Svitu. Nemam si co obut. Pohorky nevydrzali a 24 hodin treba nechat tuhnut lepidlo. Tak som dosiel o dalsi 40 kilometrovy pochod po Javornikoch, ktory si ti sialenci zo Smokovca dnes naplanovali.
Z Maleho ladoveho stitu: V dialke dva konciare Belianskych Tatier: Havran(2152) a Zdiarska vidla(2146)
Listoval som si vo WT Weltoch s naznakom nadeje, ze tam bude nieco v inom jazyku ako v nemcine, cize v anglictine, alebo aspon v slovencine. Ale nic. Tak som sa dal do krvopotneho prekladu Praktische Tips von Sigung, ale dozvedel som sa akurat to, ze herci kvicia v kungfu filmoch uplne zbytocne a ze ak sa chce niekto naucit dobre dychat, nech spieva karaoke.
19.8.2004 stvrtok
KONCISTA. MIESTOPIS. PAPRIKY NA SUTI.
Program dna: Koncista (2538m).
Pohlad z Koncistej: Vlavo v dialke vrcholec Krivanu, v popredi Predna basta a Satan,dole
Mengusovska dolina, Popradsky hreben, pod nim Dracie pleso a vpravo dole ustie do Rumanovej doliny.
Zraz na Batizovskom plese. Dorazil som tam o pol deviatej z Vysnych Hagov uplne mokry, to kvoli rose, a uplne fialovy, to kvoli cucoriedkam. Cakanie na chalanov som travil lezanim v trave pri plese, machanim noh v nom a bavenim sa na dvoch skupinach, ktore sa od plesa nenapadne odclenili zo znacky, zrejme v snahe vystupit na Gerlachovsky stit, co je taky vyssi kopec v Tatrach, zial z Batizovskej doliny je to protismerka (nahor sa ide z doliny Velickej), takze je dost pravdepodobne, ze aspon jeden sprievodca, ktoreho urcite stretli, ich otocil naspat. To ostatne hrozilo aj nam, lebo od plesa sme sli pod Stolsku dolinu, kde sme sa oddelili zase my a sli hore k Lucnemu sedlu a kazdu chvilu mohla nastat situacia ze stretneme sprievodcu ci spravcu Tanapu, ktory na otazku: "A vy kam idete?" dostane odpoved "No teraz uz nikam." Zo sedla uz hore na Koncistu. Na Koncistej je asi dvojmetrovy balvan v tvare obratenej nakovy. Nikto tam nechcel vyjst. Tak som tam siel ja. Nerozumiem tomu, clovek slape po Tatrach, ide po zakazanej chranenej doline, slapu po suti, machu a vode, splha po skalach, aby to vzdal tri metre pod vrcholom. Tvrdili, ze im vadi hlavne ten tristometrovy vzduchovy stlpec pod nim.
Vrchol Koncista. Len ti najstatocnejsi dosahuju vrchol !
Zo sedla sme videli dvoch ludi, ako s polhodinovym naskokom idu pred nami. Mohli to byt ludia so sprievodcom a tak sme pridali, aby sme ich nestretli, ked sa budu vracat a mohli by nas otocit spat. Stretli sme sa na vrchole. Boli to dvaja chalani, ktori mali rovnaky strach z nas a preto pridavali, aby sme ich nahodou nedobehli a neotocili. Aspon sme si navzajom pomohli k rychlejsiemu postupu.
Po Koncistej sme este vyslapali na Malu Koncistu a odtial po pohyblivej suti sme sa sunuli a smykali smerom k Ladovemu plesu. Cestou zneli vykriky, hluk uvolnenych kamenov, piskanie svistov a neodpustitelny Matov miestopis: "Tu hore vidime Popradsky ladovy stit, za nim sme videli Batizovsky, Palo, a co vidime tu pred sebou? Ano, to je Vysoka...". Zatial sme sa snazili vyhybat jemnej suti a mokrym hladkym skalam. "..aha, Vychodna Zelezna brana, tam by sme este mohli ist, za nou je Kacacia dolina. A tu hore vidime Zlobivu..." popisuje Mato. Asi 30 metrov od nas spasal travu kamzik. Prestal som sa smykat po suti a dal dole batoh a vytiahol fotak. Tu sa dal do pohybu ten otvoreny batoh, ktory sa zacal po suti smykat a obstojne rotovat prskajujc po krajine svoj obsah. "...tu vidime dva chleby, papriky, flasku a sveter..." pokracuje Mato v komentovani okolitej prirody.
Z Ladoveho plesa Zlomiskovou dolinou dole k Popradskemu plesu, Strbskemu a do Svitu, nakolko tam mam pribuzenstvo a noclah.
18.8.2004 streda
VLAAAACIIIK!!. NAAAKLADNYYYY!
Vo vlaku asi tri hodiny vrieskal jeden trojrocny chlapec. Kazdu chvilu ukazoval na kolaje a ultrazvukom zdeloval: "Vlaaaaaaciiiiiik!!! Naaaklaaadnyyyy vlaaaciiiiik!" Vacsine spolucestujucich odlahlo, ked zacal ukazovat pre zmenu na cestu a zacal komentovat premavku: "To je biela Skoda, a tam zlty Opel, hii a tamto cerveny Peugeot a tam sivy chje.. chej... Chejokee, to sa tazko vysjovuje.." Spolucestujucim odlahlo druhykrat ked zacal maly predstierat, ze cita rozpravky od Kristy Bendovej a uz nekomentoval svet okolo a bol ticho.
Medzitym som zistil, ze Mato a spol. namiesto toho, aby si po dvojdnovej cyklistickej trase oddychli, presli dnes cele Tatry z juhu na sever, snad 50km, Bielovodskou dolinou az kdesi na Lysu Polanu. Myslim, ze peso.
17.8.2004 utorok
HERMAFRODIT. BICYKLOVI FANATICI.
Zverolekar nam zdelil, ze morske prasa, ktore mame uz asi pat rokov a vola sa Omega, je samec. Ehm... Snad sa zmieri s zenskym menom...
Zufalo sa snazim si najst co najviac aktivit, aby som zabudol na veci, na ktore sa zabudnut neda. Zacal som si programovat schedule utilitku do trayu, takze uz by sa mi nemali stavat veci ako patkrat varene vajcia na makko, hodinu varene spagety, fazula pripecena k hrncu, dve hodiny skoncena pracka ci dvadsat minut vyluhujuci sa oolong, kym som pri pocitaci. Tiez som doniesol domov od kamarata kopu materialov o WT. Leung Tingova Wing Tsun Kuen kniha, zopar WingTsun Welt magazinov, spusta vystrizkov a vobec tri hodiny som si tie veci pozeral len zbezne.
Volal som vcera Matovi kvoli tym Tatram. Z nejakeho mne nepochopitelneho dovodu s nim planujem slapat po horach. Mato je skalny fanusik naklonenych rovin. Vsetko, co ma menej ako 90 stupnov sa da zjazdit, zbicyklovat alebo aspon zliezt.. Ked po 6 hodinach fyziky v skole idem domov umriet, Mato sa tesi ako si da doma volejbal, potom 10km behu, potom druhy volejbal a este ide vecer do fitka prenasat tony zeleza. A s takym fanatikom chcem liezt po horach. Zastihol som ho na upati Certovice. Pretoze vlakove spojenie Bratislava-Smokovec neposilni ducha i telo tak ako spojenie bicyklove, Mato s Palom su na dvojdnovej ceste na bicykli do Tatier. Tak zajtra tam idem aj ja. Ale vlakom. Bola otazka, ci sa to neda zvladnut za jeden den, ale po prejdeni Certovice sa vraj doslo k zaveru, ze neda.
16.8.2004 pondelok
OSPALI HVEZDARI. TERORIZUJUCE TIGRE. DIPLOMACIA.
Jeden z tigrov terorizujucich praktikum.
Tak som sa vratil vcera z astrofyzikalneho praktika. S nikym som sa nerozlucil, nakolko som si posledny vecer dal dlhe rande s bezvedomim a skoro rano mi siel vlak, tak skoro, ze este vsetci spali a som sa s ucastnikmi nestihol rozlucit, ani vratit nejake tie dlhy a ucastnici si i tak zrejme myslia o mne to zle, pripadne este horsie, ojedinele to najhorsie.
Na praktiku boli ludia, ktori chceli spat, a ludia, ktori tym prvym, co chceli spat, chceli prednasat o spektralnej analyze hviezdnych atmosfer. A tak ti prvi nespali, ale pocuvali uja ako rozprava o spektrach a ktory mal z prehadzovacky na hlave spravenu zebru a ta mu stale padala z hornych casti cela do dolnych casti az oci, a potom uz ani nepocuvali a znovu spali a spojito sa pohybovali kdesi medzi vedomim a podvedomim a potom sme urcovali spektra hviezd z rozdanych papierov, ktore boli originalne kopie kopii kopii kopie casopisu Sky&Telescope zo 70. rokov a k tomu medzi rozne uhlikove a zelezne ci sodikove spektralne ciary sa pridali aj ciary xeroxove a tlaciarenske.
Boli tam tiez aj dva tigre, ktore vrhnuvsie sa z pola na nic netusiaceho hvezdara ho donutili pod natlakom mravcania a zdanim zranitelnosti ich adoptovat.
Cestou domov som v Brne nasmeroval asi troch cudzincov, ktorym to smerom vlastne lezi Bratislava, a viezol som sa domov vo vlaku s jednym americkym profesorom oceanografie z Oregonu a tak sme rozpravali o Amerike a o Slovensku, ujo profesor mi povedal o Amerike to co som uz vedel, a ja som mu povedal o Slovensku to, co este nevedel. Potom mi kupil vo vlaku Ice Tea a rozpravali sme dalej a ujo profesor pochvalil moju anglictinu, co bude zjavne donebavolajuca diplomacia, pretoze som v zapale konverzacie hovoril "u nas" miesto "here in Slovakia", parkrat som pridal zopar slovicok nemeckych a raz ked som sa nevedel vyjadrit, som pouzil slovo zo spanielciny, lebo ujo profesor vedel aj spanielsky. A asi to bude aj preto, ze sa stazoval, ze den predtym, ked dosiel z Prahy do Brna, tak pobehal asi pat nastupist, kym nasiel niekoho, kto bol vobec schopny hovorit anglicky. A vobec, vacsina Americanov, co som osobne stretol, zdaleka neovladala iba anglictinu. Dokonca jeden americky par, ktory sme k nam raz pozvali na bryndzove halusky, hovoril so mnou po anglicky, s otcom po rusky, s matkou po nemecky a skoda ze nepride teraz, lebo by s bratom mohli aj po spanielsky a so sestrou trocha po francuzsky. Tolko ku schopnostiam 'blbych' Americanov.
9.8.2004 pondelok
SAME AKCIE. ZIADNY PAINTBALL. ZIADNY SPLAV.
Vcera ma na ICQ pozyval kamos na partiu paintballu. Zase som musel odmietnut. A rovnako som nedavno musel odmietnut aj splav Hrona. Super, takto stravim cely zivot v obyvackovych dobrodruzstvach. I ked odmietol som to preto, lebo mam uz ine akcie...
8.8.2004 nedela
TETA V RADE. MR. HENKEY. POCITACOVA GRAMOTNOST.
Bol som si kupit listok do Vyskova, kde ak boh a zeleznice daju, stravim par dni astronomickeho praktika. Na Petrzalskej stanici bolo otvorene len jedno okno a tak som dvadsat minut cakal a pocuval, ako jedna zenska predomnou, ktorej sa evidentne stalo to, ze k nej celu cestu neprisiel sprievodca, teraz chcela vratit neporuseny listok a vymyslala si nehorazne rozpravky, kde hlavnu ulohu hral ten listok, ona a udajny kopec strasnej smoly. Neodradil ju ani fakt, ze ma listok platnost len jeden den a ten zhodou okolnosti nie je totozny s tym dnesnym a tak rozpravala a rozpravala...Asi si odteraz beriem na kupovanie listkov nejaky velky tupy predmet. A tak si radsej pustam Kabat a balim sa.
Hm, pribudol novy objekt do rodiny. Zoberieme stare molitany a handry, jemne premiesame a hmotu natlacime do latkoveho valca, na koncoch zaviazeme a mame. Mame vankus. Uz druhy svojho druhu u nas. Prvy dostal pre vonkajsi vzhlad tragiromanticky nick 'Cukrik'. Takze ked som videl druheho, tvar a farbu, nick bol jasne jasny: Je to Mr. Henkey.
Konecne mam fotky zo seminara. Na izbe sme mali pocitac, a je uplne zrejme, co sa nachadza na pocitaci v cisto panskom osadenstve. Samozrejme, vzdelavacie videa. Napriklad som si v ramci vzdelavania rozsiril slovnu zasobu. Uz chapem, co znamena, ked sa povie ze cosi "strieka ako v nemeckom pecku". Napriklad pivo. Inak podobne veci uz peknych par rokov z istych dovodov dlho vidiet skutocne nemusim.
Scenar dna uzavrela znama, ktora si prisla k nam napisat dva majly. To by bolo normalne. Aj ukazanie ako sa posiela priloha prebehlo normalne. Ale uz ma dorazali veci ako "A toto ked stlacim tak tam bude pismeno alebo cislo?". Ani objav Ameriky sa nehrabe na to, ze kliknutie mysi do okienka umozni do toho okienka pisat pismenka. Koho by tiez napadlo pri browsovani pisat URL do prislusneho riadku. Dramatickym finale bolo skopirovanie textu z Wordu do mejlu. Control ce control ve bolo treba perom na papieri zalgoritmizovat na sedem riadkov. A neprenasa sa text mysou 'vyznaceny', ale 'sipkou zacierneny'. A mimochodom, hnusne teplo...
7.8.2004 sobota
ZAVER. MODRA HANDRA. MODRE NOHAVICE.
Vsade po izbe su obrovske hory veci a spinaveho oblecenia. Cely den dobyvam jednotlive koty, znasilnujem pracku pri roznych teplotach a padlych protivnikov pre vystrahu rozvesiavam na balkonove snury.
Vcera som si umyl pohorky. Pouzil som taku modru spinavu handru spod umyvadla, ktoru som pre lepsiu manipulaciu rozstvrtil. Dnes sa matka zhanala po svojich modrych nohaviciach, co si dala pod umyvadlo odmacat. Hm. Nevidel som ich. Asi by si mala davat vacsi pozor, kam si dava veci...
6.8.2004 piatok
NIKDY VIAC.
Uz len triezviem. Uz nikdy viac. To bol asi ten posledny vecer.
5.8.2004 stvrtok
KONTEMPLACIA. REMINISCENCIA.
Navrat z tyzdnoveho WT sustredenia. Triezviem a zvraciam a rozmyslam, ako sa to mohlo stat.