Astronomov dennik

31.12.2004 piatok
IL GIRO PANORAMATICO IN CITTA
Odchod domov. Stojim na autobusovom stanovisku vo Svite, pozeram na Tatry a skripem zubami. Skripem, lebo Tatry su uplne jasne a ciste a nehalia sa vobec do nicoho, samozrejme vzdy vtedy ked uz nemam sancu hore ist.
Poprad. Vagony. A auta tam su. Aj nejake draty.
Doma ma cakali zaujimave spravy. Po prehliadke spustoseneho lesa v Tatrach som si mal moznost doma pozriet zabery zo spustosenej indonezie. Bol som znechuteny. Ovsem znechutenejsi som bol znovu, ked som sa porozpraval s par krestanmi na temu preco si boh dal na oslavu svojich narodenin darcek v podobe devatstupnoveho zemetrasenia. Znechutenie pramenilo predovsetkym z pozorovania, ako sa inak normalni a inteligentni ludia dokazu odpojit od zdrojov logiky a sudnosti a zacnu v snahe krcovito obranovat svoje presvedcenie tliapat. Tak som sa dozvedel, ze to ich boh dopustil, pretoze ti ludia sa prirode a bohu ruhali (a zrovna tych sto tisic a hlavne asi tie deti), boli skazeni a ze boh najlepsie vie, co ma v plane a ze keby nezomreli ti ludia tak by v buducnosti mozno zomrelo ludi desatkrat tolko, ci dokonca ze pretoze sa ti ludia dostatocne neklanali a neuctievali dobrotiveho boha, dobrotivy boh zoslal na ne otrasy ktore splachli este aj etiopske brehy.
Z roka narok udajne stale lepsi a lepsi ohnostroj a ohnostroj.
Silvester. Koniec roku 2004 roku pana podla gregorianskeho kalendara. Vecer este astronom pozeral Slovensko hlada superstar, nakolko tam sutazil jeden kamarat a byvaly spoluziak z hudobnej, tj. z blahych a bajnych casov, ked sa este astronom snazil nasiaknut hudobnym vzdelanim, kym to v predposlednom roku vzdal.
Po troch rokoch som znovu stravil silvestra v Bratislave. Za tie roky sa nezmenilo nic. Akurat je viac ludi na stale rovnako velke namestia. Par spoluziakov a Mato, ktory v Tatrach nici druhym kolena na neznackovych trasach a priatelku si taha az z Milana, sme brazdili rozsiahle bratislavske centrum, ktore clovek neprejde za menej ako dobrych desat minut. Maria prepinala medzi nemcinou a anglictinou podla toho s kym hovorila a tak som sa dozvedel, ze v Taliansku na Vianoce a Silvestra je to rovnake a ze v telke idu alebo same hnusne parazabavy, alebo niekolko dekad stare rozpravky.
"Mi piace italiano, ma non parlo", halekam a dufam v nepopletenie sklonovania. "Questo e il Ponte nuovo, e li e il Ponte vecchio" odvazujem sa do hlbsej vody, iduc po Novom moste. Na "Il Duomo di santi Martin" som sa uz nedostal, pretoze zacal ohnostroj a skoncilo prepinanie medzi tromi jazykmi.
Doma sa vedu reci o dolezitosti noveho roku a pocut heslo dna "ako na novy rok tak po cely rok", ktoremu sice neverim, ale tento rok to sadlo naozaj tak, a k prijemnosti to malo viac ako daleko, a tak si dam tento Novy rok pre istotu cely den pozor.
30.12.2004 stvrtok
WINTER GARDEN
Rano pri nahodnom zobudeni zistujem, ze su Tatry uplne jasne, nebo modre, hory zasnezene a ranajky hotove, takze som zahlasil, ze sa vratim vecer a vybral sa na autobus. Folklor tohto kraja samozrejme veli aby bol cestovny poriadok vecou ciste stochastickou a nahodnou, takze autobus v stanoveny cas bud pride, alebo pride o hodinu neskor alebo nepride vobec.
Obrovsky vodopad v zime
Obrovsky vodopad v lete
On samozrejme nepride a tak hodinu stojim, cakam na dalsi autobus a pozeram, ako zatial stupa v Tatrach hmla. Na stanovisti zatial pocuvam domorodca ako sa rozprava s druhym domorodcom. "...to ti hovorim, a teraz sem chodia Bratislavcania a Cesi a kradnu nam drevo!", hovori domorodec navleceny do niecoho, co dava tusit ze po Himalajach pobehuje aspon jeden ubohy Yetti uplne nahy. Dalsi z pocetnych folklornych zvykov tunajsich je permanentne zavidiet Bratislave priemerny zarobok, s ktorym potom Bratislavcanom pilia usi na pockanie, ignorujuc fakty, ze okrem zarobkov su v Bratislave najvyssie aj ceny byvania aj sluzieb. Zahryzol som si do jazyka skor nez som mu povedal, ze spod Tatier bola ta tupa hlava, ktora odmietla rozsiahlu organizovanu pomoc z Ciech na pomoc Tatram a ze to neboli ani Cesi, ani Bratislavcania, ktori v noci z nedele na pondelok pred par tyzdnami ukradli pomocnikom z Prahy, ktori prisli do Tatier vypomahat, traktor.
Lanovka na Hrebienok stoji toho casu 90 penazi hore, 50 dole a 110 penazi spatocny listok. Pesibus hore je gratis. Cestou na Hrebienok ma predbehla elektricka len dvakrat. Ludstvo v nej bolo zlisovane, trcali z nej koncatiny a lyze a palice a ruky s fotoaparatom, ktore sa nacahovali v snahe zmacknut spust a tym zvecnit okolitu spust. Stromy pod Smokovcom neexistuju. Nad Smokovcom tiez nie. Zhruba okolo polovice cesty na Hrebienok zacina les hustnut a hore ma uz svoju povodnu podobu, takze moje prve obavy z vymetenia lesov aj v dolinach sa nepotvrdili. Horny pas lesa pod kosodrevinou ostal cely. Este cestou na Reinerovu chatu bol usek s popadanymi stromami, ze chodnik bolo treba prepilit medzi ne, ale inak lesy stali vertikalne. Pred Reinerovou chatou bol dvojmetrovy betlehem zo snehu, nedokonceny kvoli odmaku, ako hlasala tabulka.
Pri Reinerovej chate
Povodny plan na Skalnate pleso som ukoncil pred Zamkovskeho chatou pretoze hoci sa po zasnezenom chodniku kraca ovela lepsie ako po kamenoch, za dve hodiny sa stmievalo a ja celovkou zatial nedisponujem. Navyse je clovek pri zostupe na zasnezenych trasach nuteny kracat pomalsie ako by chcel, lebo lahko sa moze stat, ze pojde ovela rychlejsie, ako by chcel.
Pred Zamkovskeho chatou bola zase zo snehu urobena socha sediaceho medveda. Tieto konciny asi navstivil dvorny sochar snehovej kralovnej. A zrejme si slahol nejaky sneh, lebo ten medved ma zvlastny vyraz. Otocil som naspat. Vsade spusta snehu a ladu, zamrznute potoky, ladopady, ladove steny lemovali celu cestu popri Studenovodskom potoku a dokonca tam neboli ani hektolitre ludi a bolo tam pekne.
Stihol som posledny autobus do Svitu ktory ide zo Smokovca. Ten autobus ide 15:45. Ale o folklore som uz pisal.
29.12.2004 streda
ROZPRAVKY STAREJ MATERE. HMLA.
Stara mama nam rozprava zazitky zo svojej mladosti. O co viac jej choroba berie rozum a pamat, o to viac to doplna fantaziou. Rozpravane su zazitky, ktore sa sice nikdy nestali, ale zato su aspon pestre, a tak zazitky ako ked sluzila v Brne, alebo zazitky z vojny, su kazdy den ine.
Cestovna prehliadka. Z Popradu elektrickou do Smokovca a zo Smokovca autobusom na Strbske pleso. Na usek okolo Hagov a Polianky by som odkazal kazdeho so silackymi recami o tom ako v Tatrach padlo par stromov. Rozsiahle polomy, ziaden les, bud povalane stromy, polamane kmene alebo uz vycistene rozsiahle rubaniska. Cesta lesom neexistuje. Zacina trochu existovat smerom k Strbskemu plesu, tam polomy uz nie su. Cestou na Strbske pocut v autobuse detsky hlas: "Aha stromy, a ake su pekne ked stoja."
Nasledovala mensia prechadzka po Strbskom plese. Doslova po nom, pretoze bolo zamrznute, co ma najprv celkom vyviedlo z miery, ale potom som uznal, ze je koniec koncov december a teda cas, ked ma pleso plne pravo zamrznut. Stmievalo sa, padal jemny husty sneh a bola hmla. Cez nu presakovali svetla okolitych nedalekych hotelov a cele to vyzralo tak malo, neturisticky, lyricky, utiahnuto, a nie ako turisticke stredisko.
28.12.2004 utorok
CO ESTE?
Masirujem kolena, drzim sa v teple a spim. Medzi tym jem. A medzi tym spim.
Od smrste v Tatrach stihlo podtatransku krajinu navstivit nedavno uz aj zemetrasenie a to hned v dvoch vlnach. Uz vlastne chyba asi len tsunami. Vlastne este jedno:
Prichadzaju
27.12.2004 pondelok
MLADE LAVINY
"Novy" Novy Smokovec
Tancujuce svetielka boli auta a svetla domov este donedavna ukrytych v lese. Les odvial vietor a teraz su v priamej vzajomnej viditelnosti mesta ako Svit, Stary Smokovec, Vysne Hagy, Tatranska polianka a podobne. Pohlady na povalane stromy sa striedaju s pohladmi na trciace triesky kmenov alebo na ocistene rubaniska so stovkami svietiacich pnov.
V Poprade sadam do tatranskej elektricky. Prsi stale a pozorujem kvapky dazda ako stekaju po oknach a vytvaraju matrix efekt. Tatry stale nie je vidno, halia sa do oblacnych zavojov sta by sa hanbili za svoju nahotu. Povedal by basnik. Basnik tu vsak nie je, som tu len ja a ja vravim, ze je tu vsade hmla jak v pazi a nevidim ani strom.
Prichadzam do Noveho Smokovca na Sibir za Matom. Vsade je plno triesok, odpilenych pnov a vona dreva. Vsetko je ine, zrazu je vsade nejako viac domov a ziadny les, navyse hmla, nasledkom ktorych to faktov som zabludil v malom meste v ktorom sa pohybujem uz roky. Vraciam sa spat do Stareho Smokovca a vydavam sa znovu, teraz po trati elektriciek (ktore touto tratou nejazdia, prinajmenosm kym sa znovu nepostavia stlpy a nenatiahne elektricke vedenie), ktore ma neomylne privadzaju na Sibir.
Z bytu kedysi bolo po otvoreni balkonu vidiet hned za oknami hradbu lesa. Teraz za oknami vidno Poprad. A pred nim par kilometrov zmasakrovaneho lesa a kudole dymu valiaceho sa z realizovanej myslienky odstranit drevo jeho spalenim. Pri takomto postupe si budem z Tatier chodit do Bratislavy liecit pluca od zadymeneho tatranskeho smogu a dymu.
Sibir: Novy balkonovy vyhlad. Miesto lesa kudol dymu, v dialke Poprad.
Po jednej sa vyberame na Hrebienok. Nakratko a v trickach s kratkym rukavom slapeme hore. Od polky cesty na Hrebienok sa zacina tvarit les optimistickejsie, zahustuje sa a ku koncu je to uz povodny les. Z Hrebienka sa vyberame hore Velkou studenou dolinou. Snehu je necele dva metre, navyse zacina celkom slusne snezit, takze vyberame dazdniky. Cestou stretavame nejakych ludi. Vsetci su zabaleni do goratexov, navleceni do oteplovaciek, cez hlavu kozusinove kapucne alebo polartec ciapky a v ociach konsternovany vyraz pri pohlade na dvoch ludi v kratkych trickach a s dazdnikmi. "Panove, ale nahore slunce nesviti", zahuhlal jeden z nich spod kozusinovych vrstiev. Na Zbojnicku chatu sme nedosli, nakolko sa v zime stmieva uz o stvrtej a je nutne vidiet po com clovek slape, lebo lahko by sa mohlo stat, ze clovek slapne vedla. Napriklad vedla chodnika.
Nova cesta lesom pre lanovku z Hrebienka.
"Tento svah sa este neutrhne, ale uz o tom tuho uvazuje", pokyvuje Mato zabarajuc prsty do vrstiev snehu, sledujuc snehovy profil vrstiev a pozorujuc previsajuce snehove jazyky na svahoch. Navyse zacalo prudko fukat, prudko snezit a prudko sa stmievat, takze sme navliekli vetrovky, a pri Vareskovom plese to otacame. Dalsi moj dobry zvyk v poslednej dobe je vracat sa lesom za uplnej tmy vzdy ked som v Tatrach. Tentokrat sa pre zmenu zotmelo este nez sme vobec do nejakeho lesa vosli. Matova celovka trochu pomohla nezabit sa cestou naspat. Uz je to pekna rada rokov co som sa naposledy modlil, ale teraz som zacal o tom uvazovat, aby sa nevybila baterka, pretoze v totalnej tme bez nej by sme skoncili skor ako by sme vobec zacali.
Velka Studena dolina, pod Vareskovym plesom
K miestnemu folkloru patri aj mizerne autobusove spojenie a miestne zvyky zrejme velia vypravit posledny autobus zo Smokovca do Svitu o 15:45, cize navrat domov je vzdy tura v ture a samostatna kapitola. Takze TEZ-kou najprv do Popradu a odtial do Svitu a zo Svitu este slapat do Podskalky. Cestou si odzipsuvavam dolnu a mokru cast nohavic (ona cesta hore dolinou po zamrznutom potoku ma aj svoje uskalia), takze na popradskej stanici budila pozornost podivna bytost, ktora napriek veceru, tme a snezeniu sa pohybovala v kratkych nohaviciach, bunde, v rukaviciach a dazdnikom v ruke a zurivo tukala do mobilu. To som zistoval spoje a nadseny som sa dozvedel, ze sa z Popradu nepohnem najblizsiu hodinu.
"Jeden do Svitu na Juniorpas", oznamil som okienku. Pani za nim na mna divne pozrela a vystavila mi cestovny doklad za devat penazi, cim som usetril styri koruny. Zlava bola nutna, nakolko som mal pri sebe len desatkorunu.
26.12.2004 nedela
SVETIELKA
Pozrel som si predpoved pocasia pre Poprad. Zbalil si podla nej plavky a dazdnik. Prsiplast som uz podla svojho dobreho zvyku pribalit zabudol. Cesta prebiehala nejako divne. Na stanicu sme dosli vcas, vlak prisiel nacas, nebol natrieskany, on bol dokonca cisty, ani ziadna banda skinov neskakala po chodbe, vlak nemal nikde sekeru a do Popradu prisiel na minutu presne. Neviem, ci niekto nieco pokaslal, ale vsetko dnes v zelezniciach klapalo. Stara mama uz stale nepoznava mnohe vnucata a svoju dceru poklada za sestru. Sesternice odisli hrat na zabavu, zvysok nas bol ponuknuty kvapalinou liehovarnickeho charakteru a rozprudilo sa to, comu sa v priruckach o komunikacii hovori neviazana debata. Ta spociva v dekadentnom principe volnych asociacii, ked v jeden cas hovori v priemere jeden clovek, a ostatni pocuvaju, co vo volnom preklade znamena, ze si pripravuju, co budu hovorit, ked sa dostanu k slovu. V malej obyvacke sa riesili problemy zdevastovanych Tatier, pretriasalo sa nedavne zemetrasenie v Tatrach, nadavalo sa na ekofasistov aj kapitalistickych hotelierov. V tichosti som si usrkaval varene vino, pocuval a dobre sa bavil. Potom sa slo spat. To znamena pozerat na svoje viecka zvnutra a po tme. Na chvilu sa na tmu na vieckach premietlo zopar hviezdiciek, to ako som v tej tme zle odhadol pocet schodov a polohu zabradlia. Potom uz bola ale poctiva tma. Trocha ma ale znepokojoval fakt, ze pohlad v smere, v ktorom som tusil Tatry, bol pohladom do sveta blikajucich a tancujucich svetielok.
25.12.2004 sobota
STEPNY VLK
Zacina na mna liezt vianocna chripka. Takze vacsinu dna lezim, pretoze ak na niekoho nejaka lezie, je najlepsie to vyriesit v posteli.
Citam toho Stepneho vlka od Hermanna Hessa. Uzasna kniha.
24.12.2004 piatok
UMELA HMOTA
Vztycovali sme umelohmotny vianocny stromcek. Natiahli nan monochromaticke ziarovky zelenej farby. Postou dorazili desiatky pohladnic s totoznym textom ktore sa lisia len podpismi. Astronom dal darceky aj dostal darceky, ale nieco chyba.
Teraz pocuvam G.F. Handla, spisujem tieto spliny, a dufam, ze v neumelohmotnych Tatrach pookrejem. Niekde, kde ludia nie su otrokmi tradicii ale ich uzivatelmi, kde ludia neposielaju z povinnosti seriove pohladnice, a snad konaju veci pre ne same a nie iba kvoli forme.
23.12.2004 stvrtok
BRMBOLCE
Sony Ericsson T630
Pretoze som si neabsolvoval vianocnu pripravu v juli, absolvoval som ju dnes. Tolko cervenych capic s bielym brmbolcom za jeden den som uz dlho nevidel. Blizia sa Vianoce, pokrestanceny povodne pohansky sviatok, Jezisko zajtra vecer najezi pod umelohmotny stromcek darceky a ja sa budem z nich tesit a vycitavo na rodicov zazerat, ze mi Jezisko najezil tolke darceky a oni mi nenajezili nic.
Mimo kluckovania pomedzi biele brmbolce som sa venoval aj chvilkovemu presunutiu svojej ubehanej existencie do Eurotelu, ktory mi uz tri mesiace posiela listy v ktorych ma informuje o tom aky vzorny a skvely som ja zakaznik, ked u nich uz tri roky utracam svoje peniaze a ze vraj teraz ako vernemu zakaznikovi mi umoznuju u nich utracat penazi este viac a ja samozrejme nemam vahat a verne platit. Tam mi povedali, ze som dva roky zbieral nejake body a teraz vraj mozem zabodovat a kupit sebe mobil lacnejsie. Vybodoval som si telefon, ktory vie volat, esemeskovat, aj zvonit vie a svietit. Tiez vie fotografovat, nahravat zvuk, varit kavu a pribijat policky. Aspon myslim.
Vecer v nasej novej telke bezala TV adaptacia Cloveciny od Radosincov. Bola to uplna tragedia a herecka katastrofa a musel som to vypnut a pustit si empe3ku v originalnom zneni, kde nie su preskakovane pointy a preafektovane pozy a xichty.
Hoci mi normalne chodi mail denne (ani spam na mna nemysli), teraz dostavam mailov asi desatkrat tolko a uzasne je, kolko ludi si zrazu spomenulo a rozhodlo sa mi poslat mail, kde Santa Claus v cervenom kabatiku hulaka Rolnicky v opernej, rockovej alebo hiphopovej verzii podla volby. Tato blbost ma megabajt a dostal som ju dnes patkrat.
Hm. To uz by hadam stacilo. Este by som mohol pridat nejaku osobnu tragediu, v podsivke vetrovky mam dve mince ktore mi v kuse strngaju a nakolko nemam v bunde nijaku dieru, neviem ich odtial dostat a netusim ako sa tm dostali.
22.12.2004 streda
LETO
Zaprisahavam sa, ze vianocne darceky budem kupovat v juli. Alebo v auguste. Alebo v septembri. Alebo mozno v januari. Ved o rok a mesiac su tu Vianoce znova.
Behal som po meste a trzniciach a trhoch. Po Auparkoch, Tescach, Carrefouroch. Po uliciach. Uprimna atmosfera a hrejiva tradicia Vianoc sa vali z kazdeho vykladu a kazdeho repraku a kazdej obrazovky. Hou hou hou, boli ste, deti, dobre? Santa Claus vam priniesol Coca-Colu.
21.12.2004 utorok
TV
Hyundai
Dnes dosla nova telka oblecena do krabice. Telka teraz vehementne zabera miesto po starej telke a krabica velkosti ako pre strednu vrstvu bezdomovcov zabera polku chodby. Takze si teraz rodina zvyka na novy sposob vnimania farieb, ked modra je naozaj modra, a zelena naozaj zelena a zlta naozaj zlta, co su veci ktore s 15 rocnym starym ruskym televizorom nemusia byt az taka samozrejmost.
Aby som nezabudol, dnes furt chlascem. Vodu. Som dehydrovany. Na vcerajsiu anabazu som si zobral so sebou na bicykel flasku s vodou, ale ta mi v lese bola platna ako ponorke stierace, nakolko mi ta voda vo flaske zmrzla.
Je tu koniec semestra. Poznat to aj na tom, ze uz studenti zacinaju zhanat vlanajsie skusky a zistovat, co ktory profesor pije. Pripadne sexualnu orientaciu, aby vedeli, ci maju prist studentky s hlbsim vystrihom, alebo studenti s tesnejsimi nohavicami.
Zimny semester by skoncit uz mohol, pretoze na fakulte je to k nevydrzaniu, hustota zaludnenia je vela kusov na meter stvorcovy, priestory fakulty su zamorene myriadami prvakov, na ktorych prechod od svojich domacich modemov k pevnej skolskej linke zanechal hlboke nasledky a teraz blokuju CPUcku dovtedy, kym z nich polovicu dobri ujovia a tety z Fyzikalnej a Matematickej katedry na vsemoznych na Fyzkach, Matalyzach, Algebrach, Logickych systemoch, Statistikach a vobec predmetoch, ktorych riediaci vyznam zacinam s odstupom casu docenovat, nevyrazia.
20.12.2004 pondelok
FAKTOR PSY
Vecer o desiatej som chatoval na ICQ, matka mi este povedala aby som sa nezabudol pri PC. Tak som chatoval a nezabudal sa, a zachvilku prisla znovu, udivena ze este chatujem. Potvrdil som tento fakt a povedal jej, ze by mala ist naspat spat a ona ze nie, ze prave vstala do roboty. Cize bolo pol piatej rano a nie pol hodinu po desiatej vecer. O par hodin neskor sa zdviham z postele s vyrazom sfetovaneho mimozemstana. V deliriu nevyspatosti striedavo otvaram chladnicku a mikrovlnku, kym si spomeniem, ze som chcel otvorit dvere v kupelke, cestou som stihol svojim buchotom vyplasit Omegu a svojim zjavom seba v zrkadle. Este som vyplasil niekoho, ale na to si uz nepamatam, je nas doma vela a spankovych hodin malo. A aj to som prehnal.
Naobed ICQuje Foter ze nemam tolko cumiet do monitora, ale ze mam sadnut s nim na bike a cumiet do prirody, pretoze priroda nema taku malu obnovovaciu frekvenciu a vseobecne je prijemnejsia na oci, nekrivi chrbticu a oblazuje telo i ducha. Po chvili uvazovania nad umiestnenim bicykla, stvrthodine fukania ked som s pumpou musel byt rychlejsi ako zle tesniaci ventil, som sa vydal na miesto stretnutia, aby som po ceste cez most stratil stipec z nohavic a z vrecka ciapku, som sa dostal na miesto stretnutia. Ciapka bola na hlavu a stipec na siroke nohavice, a nasledkom jeho straty som pravou nohavicou efektivne vylestil celu retaz.
Uz zaciatkom cesty mi bolo jasne ze som precenil ten vylet. Preratal som sa, nastal zvrat a prekvapenie, my sme sli dokopca. Zmykal som svoju mikrokondicku a zastavoval na kazdom patniku aby som sa vydychal zatial co Foter okolo mna slapal vyrecne kolecka. Kym som sa nezdvihol. Za nefer povazujem, ze za kazdym kopcom sa nachadza len dalsi kopec. Je to vycerpavajuco nudne. Nudne to prestalo byt ked sme odbocili na lesne cesty, ktore sa vyznacovali podstatne vyssim uhlom stupania a sneholadovou pokryvkou. V slusnom terene sa translacna rychlost cyklistu rovna obvodovej rychlosti kolesa, ktore to pravidlo bolo tu porusene, obvodova rychlost kolesa bola daleko vyssia ako rychlost translacna, z coho plynu dve veci, ze dany teren slusny nebol a ze zadne koleso presmykovalo. Uz celkom iny pohlad je pohlad v 45 km/h rychlosti dole zladovatelou cestou.
Pri vystupe z lesa sme minali jedneho asi 40 rocneho pana so sprievodom. Pan bol primitiv a sprievod bol psi, a jeho najvacsi exemplar hryzol Fotra do nohy. Ked panovi povedal, ze by jeho psi mali mat nahubok, pan vypotil, ze sa nemame co po lese pohybovat na bicykloch. Primitivny pan drzal v rukach suchy papek a zacal nim znatelnejsie mavat pred nami. Po chvilke konverzacie dopadol papek na Fotrov chrbat a zlomil sa, na co som uz velmi realisticky zacal uvazovat ze zabezpecim kontaktnu konfrontaciu mojej nohy s panovym rozkrokom a jeho fasadou tak celkovo a k tomu by sa iste velmi rady pridaly aj dalsie koncatiny a spolocnymi silami zdarne akciu dokoncili. Keby sa primitiv neschovaval za svojho maxipsa, tak by k tomu celkom urcite doslo, pretoze nezvyknem si len tak nechat sebe ci kamaratom lamat papeky o chrbat. Ale sa nezvyknem ani psami nechat roztrhat a tak sme sli dalej.
Vecer v Slovak pube bol astronom pozvany na opekanie prasata na jar, hovorilo sa o cestach po Europe v lete a psoch, ktori mocia na gitary.
19.12.2004 nedela
CHYTACE
Hej, nic by ho netrapilo, keby nezistil, ze prespal vecerny koncert. Na Orkrist sa chysta uz rok a teraz ho prespi. Aspon usetril. Astronom si myslel, ze vacsi bordel uz v izbe mat nemoze. Ale on moze, samozrejme ze moze a aj ho ma. Proti statistickemu rozlozeniu pravdepodobnosti sa cely objem izby ocitol v jej jednej polke, ta druha sa prestierkovala a premalovala a vycistila, aby ju potom astronom priklepovou vrtackou znovu zasvinil, prederavil a poprasil. Obsah izby znovu rovnomerne pokryl jej cely objem a nad stolom sa vynimaju nove policky. Takze misia bola uspesne splnena a astronomova izba ma opat o par chytacov prachu navyse.
18.12.2004 sobota
OFF
Po navrate z treningu som spal. Spal som od druhej do siedmej. Potom vecera. Potom zase spanok. Dobre vyuzity den. Clovek sa regeneruje a hlavne ho konecne nic netrapi.
17.12.2004 piatok
LAD
Ked otvorim mraznicku, je tam srien a lad. To nikoho neprekvapi. Ani Eskymaka na Aliaske by nemal lad prekvapit. Napriklad na klzisku ma tiez lad neprekvapi. Ale o siedmej rano sprintom vyraziac z domovych dveri meskajuc na skusku, tu ma uz lad previezol a prekvapil ma. Chodnik sa v momente sklbol, presmykol sa mi popod nohy a udrel ma do hlavy.
Aspon som mal uz moralny dovod sa cestou do skoly zabavat na ujoch, tetach, dedkoch a babkach, ako na ladom pokrytej Bratislave predvadzaju tanecne kreacie hodne krala popu. Toho, ktory ma kratky polcas rozpadu.
16.12.2004 stvrtok
AD ABSURDUM
Pre zmenu skuska z robotiky. Uz k tradicnej kuriozite patri, ze sa na nu bolo treba ucit zo starych prednasok spred mnohych rokov, lebo tie tohorocne neobsahovali z nej takmer nic. Jedine ocenitelne plus je to, ze za posledne roky koluje stale ta ista sada skusok, cize retaz generacii dokazala vytvorit seriu v kazdom roku recyklovatelnych vypracovani. Ze obsahuju spustu chyb, ktore si vsimne len ten, kto nad nimi aj uvazuje, je uz len nepodstatny detail.
15.12.2004 streda
LOTO
Robot "Robko"

Robotika jest predmet podivny a jurodivy. Zrozumitelnostou, putavostou a i uzitocnostou si v nicom nezada s vedeckymi zakladmi marx-leninizmu a jeho jedinym kladom bolo, ze som na prednaskach konecne precital celu knihu, ktoru som zacal citat pred rokom. Cvicenia su o niecom inom ako zapoctovka a tieto dve dokopy su o niecom inom ako skuska, nieco maju ale vsetky tri aspekty spolocne, a to ze su o nicom. Ano, to je jedina jednotiaca vlastnost trojjedinosti robotiky, o pozitivach ktorej je vsak mozne s uspechom pochybovat. Tak zaujimavy predmet to mohol byt. A tak priserny predmet to je.
Zapoctovka z robotiky. Loto. Jedine plus je testova podoba, takze moznost nahodneho trafenia spravnej odpovede. Cviciaci na dozore nepomoze, pretoze ani on nema o tom sajnu.
Robot. Robot robi rozne veci. Vrti sa, nevrti sa, prenasa male predmety, neprenasa male predmety, bucha o stol, bucha do monitora, bucha do programatora. A hlavne, nerobi to, co clovek od neho chce, ale to co mu clovek naprogramuje.
14.12.2004 utorok
SPUST
Dnes som sa dozvedel zaujimave fakty o prezentacii. Nie zeby som nevedel uz pred tyzdnom, ze nejaku mam mat, ale. Ale som sa dozvedel, ze to znamena mat vytvorenu prezentaciu v PowerPointe (co to je? da sa to jest?), k projektoru sa postavit a recami o riadeni chemickeho reaktora vedomostichtivych spoluziakov informovat. Invokacia. Enumeracia. Kto co kde s kym a cim. Kto riadi co riadi kde riadi s kym riadi s cim riadi (a hlavne chyba zakladna otazka "preco", ale ved naco). Podarilo sa reaktor uriadit? Nie je nepovolene preregulovanie? Napatie gradovat pri prevodovej charakteristike. Regulacna zapletka a dynamicke vyvrcholenie. Je akcny zasah obmedzeny? Aha, akcny zasah obmedzeny nie je. O to obmedzenejsi je pocet bodov.
Bol som po troch rokoch spachat uradne foto v meste. Vsetky fotolaby asi krachli, alebo presnejsie, vsetky tri o ktorych som vedel. Az som nakoniec uvidel na SNP-cku konecne fotolab, za dverami ktoreho nemaju furiky a obedujucich robotnikov, ale tam maju filmy, objektivy a fotoaparaty a take podobne veci so spustou, ktora ked sa stlaci, tak to sice zobere dusu, ale nikoho to nezabije, na rozdiel od inych veci so spustou, ktore beru dusu a spolu s nou aj zivot. A tak som si dal zobrat dusu, rovno v styroch kuskoch 4.5 x 3.5 cm.
Cestu naspat som bral cez Hlavne namestie. V stanku na zaciatku som si kupil hriatu medovinu a pomaly prechadzal stankami (nebrat doslovne, samozrejme, nie som biela pani). Vzduchom poletovali vone pecenych gastanov, kukurice, ciganskej pecienky (no, obcas pri tom lete do seba tvrdo narazali), na pultoch vianocne pohladnice, suveniry, veci z vcelieho vosku, hraju koledy o tom ako sa maju mat vsetci radi (ktovie preco len cez Vianoce), ligocu a blikocu privesky, zavesky, podvesky, solne lampy, brusene sklo, salonky, vianocne ozdoby, pyrotechnika s navodom na pouzitie, aj rozne dalsie navody.
Prechadzal som, pozeral som a hladal som, ale navod na vzajomne porozumenie dvoch ludi bez zbytocnych bolavych nedorozumeni, ten som nenasiel...
13.12.2004 pondelok
SEN
Sen. Tazivy sen. Co tazivy, strasny sen. Co sen, mora. Niekomu sa sniva o roznych grupach (a zrejme nie prave tych abelovskych), alebo o tom ze lietaju, ci sa hojdaju na nekonecnom lane nekonecnym priestorom. To len mne sa musi snivat, ze mam garaz, ze v tej garazi mam auto, a tu garaz chcem aj zavierat a tak montujem dvere, instalujem motor, beriem notebook s Matlabom, dvere zatvaram a otvaram, identifikujem dynamiku zatvarania dveri, specialne cez den a specialne v noci, Matlab statisticky spracuje a dava mi navrh systemu deviateho radu, nutim ho to osekat na rad treti ktory funguje rovnako, beriem tri operacne zosilovace, zapajam vazby, mam PID regulator, nastavujem konstanty podla nameraneho modelu, pridavam radiove dialkove ovladanie, dialkovo radiovo ovladam, dvere sa na povel zatvaraju a otvaraju, rychlo, efektivne a bez preregulovania, vychadzam autom z garaze, tu sa zacnu dvere neocakavane zatvarat a v tej rozbehnutosti mi krajaju auto na dve casti, zaujima ich len regulacna odchylka a ta nie je nulova kym dvere nie su na zemi, lebo som tam nedal dotykove spinace. Tak tolko reflexia o mojom dusevnom zdravi.
A to nechcem rozoberat sen, kde sa komplex budovy FEI premenil na masozraveho clankonozca a zozral vsetkych matfyzakov naokolo...
Mizerny sen. Ako som mohol zabudnut dat tie spinace?!
12.12.2004 nedela
CERVENA
Nikde som neavizoval, ze by malo byt toto popularne mienkotvorne periodikum apoliticke. Ani som sa o to nikde nesnazil.
Skupinka idiotov ktori trpia fixnou ideou, ze poznaju spravny Smer, sa nedavno zlucili s ostatnymi socialistami a inymi, ktorym trci cervene tielko spod saka, cim na Slovensku definitivne vznikol smutny fakt existencie plnohodnotnej socialnodemokratickej strany. S prihliadnutim na preferencie tejto skupiny caka pravdepodobne tuto krajinu cervene vladnutie, plosne a centralizovane riesenia, zvysovanie deficitu a tlacenie populizmov. Politicky program vdaka ktoremu sa nemecka ekonomika zacina bortit, program, ktoreho zastupcovske trio Zeman-Spidla-Gross v Cesku v snahe odlozit niektore deregulacie na hranicu unosnosti, priviedol cesku ekonomiku az do deflacie, ved podstatny je momentalny blahobyt hromadneho ludu, co je zrejme nutna podmienka politickej kariery. Ine metody, ktore nezacinaju z centra dochodkov ale z klucovejsich aspektov, su predsa nepriatelne napriek tomu ze davaju konkretne a zjavne vysledky.
Tak a teraz stratil astronomov dennik statisticky asi stvrtinu citatelov. Hm, cize asi jedneho cloveka.
11.12.2004 sobota
VIANOCE
Je tyzden pred Vianocami a ja znovu zlyhavam v predsavzati kupovat vianocne darceky v juli. Kamarat jehovista sa mi smeje, pretoze on taky problem nema, vianoce neslavi a v tom case bude uz veselo svistat dole tatranskymi svahmi a smiat sa vsetkym sardinkam predvianocnej tlacenice. A v tomto predsavzati budem zlyhavat este cely buduci tyzden, kde nam naparili hned za sebou prezentaciu, zapoctovku, skusku a skusku. Myslim, ze je cas sa zacat stazovat na lamparni.
10.12.2004 piatok
HM
Dnes nemam chut pisat. Dnes nemam viac veci.
9.12.2004 stvrtok
KOSA
Kosa. Kor ked je clovek nevyspaty a vstava o siestej na prednasku z robotiky. Kosa. Ked sprava o vynaleze kotolni a tepelnych rozvodov zrejme na fakultu este nedorazila. Kosa. Tak sa da charakterizovat decembrove rano. Kosa. Tak sa daju charakterizovat podmienky fakultneho interieru. Regulacia teploty v prednaskovych miestnostiach je dokonala v dokonalosti, s akou kopiruje vonkajsiu teplotu. Takze v lete zohrieva a v zime chladi. Dnes som sa v skole zohrial iba jedenkrat, ked som vytahoval este teply papier z xeroxu. Proste kosa.
Vsak raz narazi kosa na kamen. Ale to tam uz ja nebudem.
8.12.2004 streda
PRVY USMEV ROBOTIKY
Dnes na cviku z robotiky si prisiel jeden chalan docvicovat. Za pat minut to vzdal, rezignoval na vedomie, prilozil ucho k stolu a hodinu sa niesol miestnostou len tichy vyklad cviciacej, o nieco hlasnejsi rehot a najhlasnejsi chrapot docvicujuceho jedinca.
7.12.2004 utorok
VLCI DEN
Astronom je lenivy. Zohnal si vypracovane testove otazky na zajtrajsiu zapoctovku,ktory robi tretinu testu. Vobec sa do toho nema. A uz vobec sa nema na dynamiku destilacnych kolon, odpariek, tepelnych vymennikov a chemickych reaktorov. Bol sa prejst popri Drazdiaku na ceste do Artfora, kde si kupil knizku Stepny vlk od svojho oblubeneho spisovatela. Este chvilu pokukoval po Pratchettovi a jeho Small Gods, ale si to rozmyslel.
Dnes v spravach hovorili o nejakej pomarancovej revolucii na Ukrajine. Tak bud blbo prelozili z agenturnych sprav slovo orange revolution, alebo mi zas nieco uslo.
6.12.2004 pondelok
ZNOVU PO URADOCH
Doobeda som navstivil dopravny inspektorat, aby mi za 50 korun vydali vypis z evidencie vodica, hoci vodic este nie som. Tak som zaplatil za papier, ktory hovori, ze nemam ziadny vodicak. Dalej potvrdenie od lekarky o sposobilosti viest motorove vozidlo. Zaujalo ma, ze lekarsky posudok k tejto teme spociva hlavne v spravnom urceni farby cerveneho a zeleneho obdlznika a precitani par pismen z tabule. Zajtra poslem celu prihlasku do autoskoly, ktoru si urobim v lete a konecne dostanem vodicak a budem oficialne splnomocneny naburavat firemne vozidla.
5.12.2004 nedela
SENILNY MIKULAS
Astronom ma rad pracu. Astronom praci fandi. Ma ju uprimne rad. Horsie je, ked ju od neho vyzaduju. Musi pracovat. A to nie preto, aby mal kolace, ktore bez nej nie su. Chcu od neho znizenie entropie v izbe. Zbytocne im tvrdi ze to nejde, ze jeho izba je uzavrety system, a ze teda chcu od neho jednat proti prirodnym zakonom. Navyse tvrdia, ze praca este nikoho nezabila. To je este vacsia blbost ako znizovanie entropie. Zhubnost ludovej slovesnosti, urban legend, machiavelisticka tendencia, ucelova demagogia a rozsireny blud. Praca teda zabila, a to spustu ludi. Poznaj svojho nepriatela. Pracu preto doverne poznam.
Cely den sa triedia veci. Hlavne potom knihy. Astronom sa vracia do minulosti. Okrem ziackych kniziek nachadza spustu dalsich veci. Ucebnicu kvantovej mechaniky co do polky preluskal ked mal patnast. Niekolko foglaroviek ktore preluskal vsetky a velakrat. Knizku Dva divosi od Ernesta Thompsona Setona, ktoru cital asi najviackrat. Asi tonu rocnikov Kozmosu a Quarku. Knizku o taboreni aj s poznamkami, ked planoval utek z domu. Desat rokov stary preukaz Slovenskeho zvazu karate a inych bojovych umeni. Knihova burza pokracuje, od otca schytava tituly Algebraicka teorie automatu a monografiu Laplaceova transformace. A vobec nachadza realie z onehda cias, ked este trava bola zelensia, stromy nizsie, chleba lacnejsi a jeho kolena mladsie. Teraz je uz stary, sestra sa mu smeje ze nepozna Bravo-like realie, ani spicky hitparad, ze sa narodil kdesi na pociatku osemdesiatych rokov minuleho storocia, proste je stary a musi si zacat setrit na kremaciu a pojde sa poobzerat na Slavicie udolie vyhliadnut si vhodne teple miesto s peknym vyhladom...eee, ale to som asi odbocil. Takze astronom pocuva Stevie Ray Vaughana a Rene Lacka, a pozera spat do historie a triedi.
Vecer pri navrate domov som bol konfrontovany s faktom, ze mi z topanok trcal mikulas. Bol z cokolady a ked som ho chcel z topanky vyklopit, vysypala sa este mensia lavina cukrikov, zuvaciek a arasidov. Tak som zistil dve veci, a sice ze zajtra je Mikulas, a jednak ze Mikulas devalvoval, alebo je uz chudak senilny, ked sa s tymi sobmi trepe taku dialku a potom nasype veci aj do neumytych topanok.
4.12.2004 sobota
BIELO. CHAOS. POSTELE. ZOZNAMENIE.
zdroj: http://www.ron-del.net

Rodicia si kupili poschodovu postel. Aj brat schytal postel. Aj astronom schytal postelou. Oslavilo sa to vymalovanim a vystierkovanim izby. Takze je teraz okolo nevyslovny chaos, veci vystupili zo skrin a pokryli podlahu, astronom sa pohybuje bytom behom cez prekazky (a obcas narazom do prekazky). Bielime biele steny bielou. Staviame postele. A samozrejme ucime sa robotiku.
Pri vymienani zastrcky bola zistena pri vypnutom istici existencia napatia na nulovom vodici. Tak sme sa trochu zoznamili s elektrickym prudom, potriasli sme si rukou a zastrcku sme namontovali spat.
3.12.2004 piatok
BEH NA DLHU TRAT
zdroj: http://www.ron-del.net
Petrzalka. V noci je tam tma.
Tmy sa Petrzalcania boja.
Preto sa tam v noci svieti.

Bol som sa prebehnut. Po petrzalskych krasach. Ja to tak obcas robievam, ze beham. Je to cinnost vcelku dynamicka, uplne ina ako ked clovek sedi.
Je to vlastne ako plazenie, ibaze to nie je celkom plazenie, pretoze pri plazeni netreba pouzivat koncatiny, a pri behu treba stat na zadnych a kmitat nimi. Inak je to ale uplne ako plazenie.
Bezal som popri petrzalskom ramene, petrzalskymi travnikmi, vysoko ponad petrzalske hovna, kluckoval som pomedzi hypermarkety, auta, psov a dalsie hypermarkety. Bezal som cez cesty a prechody. Na prechodoch boli zebry a k tomu auta co sa ma snazili zrazit, keby som im nebol usiel. Bezal som z bodu A do bodu B. Pricom bod A je zhodny s bodom B. Teoreticky som sa nepohol z miesta a napriek tomu som vycerpany.
2.12.2004 stvrtok
ZABITY DEN
Skoro som si vyklbil sanku. Ze spim par hodin denne by som este ustal. Ze vyprahla astronomova dusa vyzera ako somalec po protestnej hladovke, to ustavam uz dlho. Ale. 4 hodiny prednasky z robotiky som neustal. A to nie preto, lebo som sedel. Ani knizku som nedocital. Prezencka nebola. Vobec som nemusel vstavat. Neveril by som ze je mozne zivnut dvakrat za pat sekund. Zvysok dna som nevahal a prespal som. Vlastne spat som zacal uz na prednaske.
Zadeloval som priklady z obrovskej amorfnej nesystematickej bordeloznej kopy naskenovanych materialov. Na skusku. Len vyabstrahovanie 14 prikladov mi trvalo 5 hodin. Iba prikladov, bez riesenia. Tempo nie moc povzbudzujuce. Toto by sa mi ako smetiarovi nestalo.
1.12.2004 streda
ZNOVA
V skole chcu, aby som studoval! Prestava ma to bavit. Teda ja som s tym este nezacal, ale uz teraz ma to nebavi.