Astronomov dennik

31.10.2004 nedela
NAVRAT
Myslienky po vstani boli venovane dalsiemu vyletu. Tatry boli stale v oblakoch. Navrhol som Cerveny klastor na Pieninach. Par smsiek z mobilu ukazalo nemoznost nedelnej dopravy. Nestihli by sme vecerny vlak. Dalsi navrh bolo nieco po ceste. Navrhol som Velky Rozsutec. Ukazalo sa, ze lokalka do Parnice ide mozno aj dvakrat za den. Dalsi navrh bol Slovensky raj. Lenze su to jednosmerky, ak sa zacne okruh, neda sa vratit a treba ho dokoncit. Skvostna autobusova nedelna doprava by to opat casovo nezvladla. Rovnako dopadol aj navrh o navstevu Kralovej hole. Z Telgartu by sme sa vratili dve hodiny po odchode vlaku. Navyse nas zblbol posun z letneho casu na normalny, na ktory sme zabudli.
Tak uz par hodin pred obedom sme zistili, ze nech naplanujeme cokolvek, do vecera to nestihneme. Takze sme sa vybrali na popoludnajsi vlak. Predtym sme sa este stavili na horom poschodi, kde maju sesterince na stene karibik, pri ktorom sme sa odfotili, ked uz sme ten den inde ist nemohli.
Tatransky vylet skoncil v Karibiku
Do vlaku si kupujeme miestenky, pretoze su dusicky a zajtra je sviatok a ludia cestuju a podpaluju hroby. Kazdy cintorin pri trati blcal.
S digitalom sa uz nehram. Dosli baterky.
30.10.2004 sobota
INVALID
Koleno si vcerajsok pamata lepsie ako ja. Takze hnusne boli. Neviem co je s nim, neboli, ked nan doslapnem, ale ked ho ohnem v urcitych uhloch. Hram sa s digitalom. Mata beriem na vyhliadkovu jazdu po Svite. Hrame sa s digitalom. V Tatrach hlasili vichrice.
Tatry v oblakoch. Vichrice v Tatrach.
Chodime po lukach a lesoch okolo Svitu a testujeme schopnosti meneldurovho fotoaparatu. Sme prijeme prekvapeni. Spytam sa meneldura, ci nahodou nekupil v Mnichove digitaly dva. Hm, a ci by mi jeden nedal.
Jesen
Asi budem mat problemy mu ten digital vratit.
Ideme na breh Kysnice na lieskovce. Lieskovce hladame na lieskach. To je chyba. Lieskovce na lieskach nenachadzame. Lieskovce nachadzame pod lieskami. Zhnite a cervive. Takze nic. Tak sa hrame s digitalom.
Na brehu Kysnice
Na ceste spat este spasame sipkovy ker.
Sipka
29.10.2004 piatok
VYHLIADKOVA TRASA. KALEIDOSKOP. MILENKA A CHATA.
Jest treba aj o pol piatej rano
Vstavame o 4:20. Proti voli svojej a mojho zaludka (a my sa malokedy zhodneme) robim ranajky, pretoze to bude okrem tatraniek a sojovych tyciniek na dlhy cas jedine jedlo. Asi som moc casu venoval cibuli a slanine, a na autobus bolo nutne bezat. Na skole som k smrti neznasal 12-minutovky, liecba sokom 15-minutovkou moc nepomohla, neznasam ich este viac. Stvrt hodinu sprintu tmou nijak nepridalo zaciatku tury.
Zraz o siestej na Strbskom plese. Pripaja sa Mato a hned nam ide bus na Tri studnicky. Vonku je uplna tma a sofer sa neunuva kvoli trom pasazierom zapinat svetlo. "Dufam ze dnes planuje slnko vyjst, nerad by som v Medvedom lese slapal po tme" pocut z tmy Mata.
Sofer nas vyhodi do nejakej tmy a pokracuje dalej. V sere velmi temneho usvitu rozoznavame obrysy nejakeho dreveneho domu. Identifikujeme aj jazvecika, ktory chvilu na nas vrcal kym sa Mato nezacal hrat so sekerou zaseknutou v pni pred domom. Identifikujeme aj asfaltku popri dome a uplne ciernu tmu za domom spravne identifikujeme ako les. Jedine, co nevieme identifikovat je nasa poloha, lebo Mato tvrdi, ze Tri studnicky vyzeraju inak. vraj tam uz kedysi bol, a bolo tam vraj vtedy ovela viac svetla. Tvrdi, ze sa musime vydat tou asfaltkou na zapad. "Urcite na zapad?" pyatam sa. Vraj ano. Je to len chvilka a bude tam take parkovisko. Vydavame sa na chvilku slapania po asfaltke.
Po pol hodine slapania po asfaltke je zrejme, ze sme mali po nej slapat na vychod. Cestou si popisujeme medveda, kolko ma lab a kolko hlav, aby sme spoznali, ked nejakeho stretneme. Ze vraj to nemusi byt vobec problem, tu na zapad od Krivana. Svitanie zacina byt dostatocne na rozpoznanie rozdielu medzi tmou a stromom, zabacame do lesa. Po chvili chodze stretavame razcestnik a zistujeme, ze sme sice na usti doliny, ale doliny Tichej, ktora s Koprovou dolinou sice susedi, ale susedi s nou o dvetisic metrove Liptovske kopy. S Fotrom protestujeme v navale sklamania, ze sme si chceli v Koprovej doline natrhat kopor, a ze v Tichej doline si mozeme natrhat tak akurat ticho a ze my chceme kopor. Obchadzame Liptovske kopy pozdlz Koprovskeho potoka.
Prichadzame do ustia Koprovej doliny. Kopor tam nebol ziadny, zrejme je to uz tou jesenou a vsetok kopor odkvitol. Stupame a obchadzame zapadne steny Krivana. Cestou zabacame si pozriet Kmetov vodopad.
Kmetov vodopad
Je to velky, studeny a mokry vodopad. Pozerame si ho a fotim ho. Pytam sa Fotra, co si mysli aku teplotu ma ta voda. Nevedel, takze som nevahal, stupil na mokre a klzke drevo a pravou nohou svihol do vody. Bola mokra a hlavne studena, moj predpoklad bol teda presne splneny, co ma zas tak moc netesilo.
Na subehu Koprovej a Hlinskej doliny sme sa este vydali smerom na Temnosmrecianske plesa. Cestou bolo vidno hranicne hrebene s Polskom, a Vajanskeho vodopad, ktory si doslova skalami prerezal cestu od Nizneho Temnosmrecianskeho plesa.
Vajanskeho vodopad
Nad nim je vysne Temnosmrecianske pleso. Tam sa tiez nesmie. Je mensie a cez sut sa da k nemu dostat tazsie, ale ide to. Ide sa spat. Vrchy obtekaju oblaky. Z vrchu nas pozoruju dva kamziky, vietor ceri hladiny oboch jazier.
Nizne Temnosmrecianske pleso
Ticho zltooranzovej jesennej horskej krajiny je prerusovane len clapotom krokov po lokalnych bazinach, sustenim zozltlej suchej travy, a trialogom o impulzoch, krokovych motoroch, inverznych kinematickych transformaciach a vobec veciach uzko spojenych so zapoctom z robotiky tuto stredu. Prichadzame spat na upatie Hlinskej doliny. Ranny stvrthodinovy sprint a zbytocne slapanie po asfaltke tam a spat zacinam po nie moc prespatych nociach poslednych dni proti svojej nevoli silne citit. Mato usudil, ze mi ma Foter zobrat spolocny batoh, lebo sa mu zdam s nim pomaly. Po stvrthodine ziadam prestavku. Sadam si, a Mato protestuje, ze zamrzne, ale to nazaj nie je moj problem, ze chodi po horach v kratasoch. Zacinam sa citit vazne unaveny, a to nie sme ani v polovici. Nie som na to zvyknuty, ze potrebujem robit prestavky. Mato tvrdi, ze treba pohnut, lebo nestihneme vyjst z lesa pred tmou. Ja tvrdim, ze sice nechapem preco, ale potrebujem minutovy oddych viac ako jedenkrat za turu. Mato sa kacirskej myslienke brani, kapituluje pri mojom sadnuti na skalu. Pokracujeme. Za kazdou skalou Mato vidi uz Koprove sedlo a tvrdi cosi o uz len piatich minutach. Tvrdi to asi pol hodinu. Cesta sa namiesto ohnutia na sedle este viac zdviha. A zdviha sa aj hmla, takze konci viditelnost, a zacina neviditelnost. Mobil, ktory este pred hodinou vyzvanal, ako ma z Polska zdravili uvitacie esemesky, bol strnuly zimou a vlhkom, mal ochrnutu klavesnicu a flakaty displej.
Tatranska jesen
Navyse sa mi ti dvaja stratili z dohladu v hustnucej hmle, co nebol taky problem, stacilo byt dvadsat metrov napred. Zacinam sa citit vazne vycerpane. Asi (skutocnych) pat minut pred Koprovym sedlom som prestaval ovladat nohy, krutila sa mi hlava a zacal som vidiet zvlastne biele flaky. Pocul som tlmeny naraz, ako ked pytel zemiakov dopadne na zoschnutu travu. Vzdialene som pocul zvlastne svistanie vetra, vsade naokolo sa valili chumace hmly, videl som zvlastne farebne kruhy a ciary, citil som prijemne teplo a klud, pokoj, pocit, ze sa vznasam priestorom. Za nejaky cas, som si uvedomil, ze lezim na zemi v trave a je mi zima a ze sa skoro nevladzem pohnut. Zdvihol som sa, a pomaly dokracal k sedlu vzdialeneho len asi dvadsat metrov.
Pod sedlom ma uz cakali ti dvaja. Matovi som vylicil zazitok. "Takych uz takto zomrelo", smeje sa Mato. Zacinaju serpentiny zo sedla dole. "Bolia niekoho kolena?" pyta sa Mato. "Tak trocha pobehnime." navrhuje po zapornej odpovedi. Navzdory ignoracie tejto vyzvy prave koleno nevydrzalo celodenny napor a zacalo silne protestovat. A to moze robit len jednym sposobom, takze som prekrival popri Hincovych plesach a krival som celu Mengusovsku dolinu az k Popradskemu plesu. Zacalo sa nebezpecne zmrakat, a k Strbskemu plesu by sme to uz nestihli do tmy, tak sme sli po asfaltke smerom na zastavku TEZ Popradske pleso. Ale nastal maly problem: tma. Asfalt je cierny, co dobre ladi s tmou a taka asfaltka lesom s nou ladi dokonale. V dosledku prezitych zazitkov a vycerpaneho tela a mysle som sa zacal zaoberat myslienkou, ze by som mohol kusok tejto dokonalej tmy si zobrat so sebou, ked budeme niekde na astronomickom pozorovani a tma tam nebude bohvie co, lebo ju budu rusit kuzele svetiel z reflektorov aut.
Celkova pesia trasa (link na maxiverziu)
Uvazujuc o najlepsom sposobe zabalenia tejto tmy ju zrazu pretal kuzel svetla z reflektoru auta. Okamzite sme vystreli ruky a pan sofer zareagoval na stoparske gesto, odmenil ho gestom priatelskym a (nie, nezamaval a neodisiel) zastavil a my sme nasadli. Pan sofer cestou vela hovoril a vela tvrdil, tvrdil, ze je elektrikar a volaju ho na surne pripady na tatranske chaty, tvrdil, ze ma tolko prace, ze nestiha ani ist na vylet so zenou, ze vraj ani nestiha pretiahnut milenku, tvrdil, ze ma blizko polorozpadnutu chatu ktoru restauruje a hned nas tam aj zaviezol. Bola to polorozpadnuta chata, cim podlozil svoje tvrdenie o vlastneni polorozpadnutej chaty. V obavach ze by chcel podobnym sposobom podlozit aj existenciu spominanej milenky sme mu pripomenuli, ze potrebujeme ist do Svitu. Pan sofer vylozil z kufra tri kachlicky, dal ich do chaty a zaviezol nas kam sme potrebovali. Cestou stihol este trikrat prizvukovat, ze jeho tri deti nejavia o chatu najmensi zaujem a ze ju restauruje sam. Mlcali sme. Ja hlavne preto, lebo po zhliadnuti moja koncepcia zahrna namiesto troch kachliciek nastroje ako buldozer, parny valec a demolicna cata. Po 14 hodinach sme prisli domov. Co bolo dalej si nepamatam.
28.10.2004 stvrtok
POTOPA?
Vo vlaku
Na prednasky som zaspal. Tak som doma a ako obycajne sa hodinu pred odchodom balim. Rozmyslam, co vsetko si mam zo sebou zobrat. Podla predpovedi na internete najskor kanoe, plavaciu vestu, zachranny pas a neopren.
Matka sla rano so znamym obrat Zahorakov o dalsich par kosov hribov, a ja beriem vak, gitaru a vyrazam na vlak. Cestou sa stavujem v obuvi, aby som si kupil velku plechovku impregnacie na kozene topanky, ktoru nepouzijem, a nestiham do hudobnin kupit nahradne struny, ktore nakoniec tiez nepouzijem. Hlavne preto, lebo roztrhnute D-cko sa tazko nahradza novym, ktore sa nekupilo. Ovela tazsie ako D-ckom, ktore sa kupilo. Co nebol moj pripad. Na stanici uz cakal Mato zvany Foter.
Hlavna stanica pretekala cestujucimi. Oni vlastne vsetci cestujuci ani neboli a byt nemohli, pretoze vlaky maju stale obmedzeny pocet vagonov ergo kapacit, a teda nie vsetci cakajuci sa stali aj cestujucimi. Jedine co sa zda mat neobmedzenu kapacitu je zdroj studentov a cestujucich, ktory zda sa ide na dvojnasobny vykon hlavne pred sviatkami a generuje cakajucich, cestujucich, studentov a kazdeho vybavi aspon 80 kilogramovym batohom, k tomu este chlebnikom velkosti rocneho dietata, pripadne niektorym prigeneruje este rovno aj to dieta. Na perone boli tony Slovakov, akokeby tam davali nieco zadarmo. Z vagonov trcali koncatiny ubohych majitelov, ktori uz nedokazali narvat ich do napraskaneho vlaku. Slapali sme pozdlz vlaku k jeho koncu a s radostou konstatovali, ze trciacich koncatin akosi ubuda a ze uz nie je riziko, ze ak na jednom konci vagona dvaja naskocime, z druheho konca dvaja vypadnu. Na vedlajsej kolaji stoji osamotena lokomotiva s rusnovodicom, tak sa ho pytame, ci tou lokomotivou nahodou nejde do Popradu. Po zapornej odpovedi nastupujeme do posledneho vagonu a zaberame strategicke miesto v ulicke. Hram sa s digitalom.
Okolo Ziliny zistujeme, ze bud par ludi cestou vypadlo, alebo snad vystupilo, ale v kupe su dve miesta volne a to hned pri okne, takze strategicky opustame strategicke miesta na chodbicke a strategicky zaberame strategicke miesta pri okne. Hram sa s digitalom. Vedieme s Fotrom dialog. Asi dialog vtipny, lebo slecny v kupe sa smeju. Trochu hrame na gitare. Hram sa s digitalom. Vystupujeme za tmy v Poprade. Prepadavame prilahlu a vyludnenu Billu pat minut pred zavretim a rabujem sojove tycinky a tatranky. Beriem ich z regalu a hadzem do patmetrov vzdialeneho vozika. Foter s vozikom zamerne a podlo uhyba, takze vsetky tycinky a tatranky koncia na podlahe a pod regalmi. Predavacky nam opatrne prezradzuju, ze prave zatvaraju, co by mal byt dovod na nas skory odchod. Vecer dorazame do Svitu. Zajtra ideme do Koprovej doliny.
27.10.2004 streda
DOKUMENT
Final version
Kupil som dnes listky na vlak. Pretoze vcera som uz nestihol ist na stanicu, naschval vypredali vsetky miestenky, co by po kratkej uvahe mohlo znamenat, ze je vlak plny. Bude to zaujimava cesta.
Vcera sa u mna zastavil meneldur a zdelil mi, ze su niektore fotky na tomto webe strasne. No konecne si to niekto vsimol. A aby neboli este horsie, vybavil ma svojim digitalom, aby sa clovek nemusel pozerat na fotky s ruzovymi oblakmi. Nieco na tom digitale je. Ten sa stal astronomovi takmer osudny, pretoze sa do jednej s digitalom hral, nasledkom coho zaspal a tesne stihol koniec cvika z robotiky. Ked ho meneldur vcera doniesol, spominal, ze den predtym tiez prespal vsetky doobednajsie cvika. Nieco na tom digitale je. Takze som dnes pobehoval po byte a fotil vsetko, co sa nehybalo, a natacal vsetko co sa hybalo. Kto by mal zaujem o dokument o pripravovani porcie spagiet na obed, nech sa mi ozve, email mam uvedeny na hlavnej stranke.
26.10.2004 utorok
ROBOTIKOU K SVETLYM ZAJTRAJSKOM
Fuzzy som nachvilu vymenil za skripta Aplikovana robotika. Zabavne. Slubuju mi zvladnutie robotickych subsystemov podla standardu RVHP. Uz sa neviem dockat, ako aj moje osobne kvality prispeju k budovaniu lepsej a spravodlivejsej buducnosti, kracajuc svetlou cestou k este svetlejsim zajtrajskom suc skromny hrdina mojej krasnej vlasti cezstopercentne plniaci patrocnice.
Ale je tu jeden problem. Nechce sa mi...Zvysok skript uz zdaleka nie je tak zabavny ako predhovor. Takze z toho asi nic nebude.
No... komu niet Rady, tomu niet (Vzajomnej Hospodarskej) Pomoci.
25.10.2004 pondelok
DETEKTIVKA
Hladam stratenu chut do prace.
24.10.2004 nedela
NAPATIE
Hladam chybu v nepriamej kinematickej transformacii.
23.10.2004 sobota
ZABAVA
Hladam chybu v priamej kinematickej transformacii.
22.10.2004 piatok
JAZVECIK A SLOVAKPUB. EUROPSKA DEDINA
Prednaska z PHP o nicom. Obed som prespal doma. Poobede v ic.sk s Fotrom na dokumente o humanitarnej katastrofe a humanitarnej pomoci (schvalne, coho bolo viac...) v Etiopii. Po filme zhaslo platno (ono bolo totiz cely film sustavne osvetlovane) a prisiel pan, ktory nehovoril po slovensky, zato hovoril po anglicky a bol to nejaky britsky zurnalista z Etiopie. A tak tam sedel on, oproti sedelo obecenstvo, obecenstvo sa pytalo, on odpovedal, a tak celkovo sa v kinosale zacali riesit problemy Etiopie, ale pretoze my sme neboil na salonne riesenie, tak sme odtial zdrhli.
Pri Starej trznici sme si sadli na jedno. Potom sme sa postavili, a znovu si sadli na jedno. Bol tam pan, co mal so sebou spustu prazdneho papiera a ceruzku v ruke a velmi rychlo stohy cisteho papiera premienal v stohy pokresleneho papiera, pretoze on kreslil vsetko, co sa nehybalo, a toho bolo dost, a co sa hybalo, to poprosil, aby sa to na chvilu hybat prestalo.
Potom sme sli na jedno do Country klubu. Vybavujem si spustu novych tvari. A gitara tam bola. A dve flauty. A bonga. A spieval sa Kamelot. A dalsi. Pri pulte nam odmietli predat pizzu, s trapnou vyhovorkou, ze o pol dvanastej nejdu zarabat na cesto. Tak sme si k pivu dali pardubicky pernik.
Potom zavreli aj Country club, hromadny presun do este hromadnejsieho Slovak pubu. A tam sme si dali tiez jedno. Vybavujem si spustu dalsich novych tvari. A gitaru a bonga a spev, ktory prehlusil aj okolosediacich a hudbu z reprakov. A historky. Ale tie si uz nevybavujem. Len jednu, ako mal nejaky znamy chatu a vedla nej mal suseda mafiana a ten sused mal jazvecika a ten znamy mal dogu, a pocas jednej ochlast party zrazu do izby vtrhne doga aj so susedovym jazvecikom v tlame. Znamy sa susedovi mafianovi to bal povedat, takze radsej strcili chcipleho jazvecika do pracky a parkrat ho tam pretocili, jazvecika ususili a rano po odliehovani ho tajne prehodili susedovi cez plot. Na druhy den zvoni uzasly sused a hovori: "Mal som uzasneho jazvecika. Jeden den mi zdochne, a ja ho zahrabem, a druhy den ho mam vystreteho cisteho za plotom."
Zo Slovaku vychadzame o pol druhej. Ideme na bus. Zistujeme, ze ziadny bus nechodi. Nocny bud uz davno siel, alebo este dlho nepojde. Najblizsiu jeden a pol hodinu nie. Ideme s Fotrom na jedneho richmena a kombinovanou okruznou chodzou po rannej Bratislave. Cestou planujeme trasu Tatier a program na volny den. Vybavujem si gitary. Bratislava je najvacsia europska dedina. V celm meste som videl asi osem ludi. A spustu hmly. Na vlakac sme dorazili hodinu pred autobusom, vsetky lavicky obsadene chrapajucimi cakajucimi cestujucimi. Pytam sa Fotra, preco zrazu v tom tichu pocujem prichadzat vlak. Odpoveda, ze snad preto, ze sme hned pri Hlavnej stanici. Po hodine prichadza autobus. O desat minut otvara dvere a o dalsich pat odchadza. Doma som uz o stvrtej. Rozmyslam, ci si dat pred spanim veceru alebo ranajky.
21.10.2004 stvrtok
ZVESTNY
Aha. Staci sa postazovat a uz sa veci hybu, takze meneldur sa odhodlal k velkemu revolucnemu kroku, zmene providera a internetoveho poskytovatela. Je to tazka skuska a tazke rozhodnutie, po siestich rokoch zmenit emailovu adresu a to vsetko.
K velkym rozhodnutiam sa dospieva len velmi, velmi tazko.
Stahoval som nedavno texty ohladne fuzzy clusteringu a podobne. Teraz zistujem, ze jedna polka je vo fincine a ta druha je variacia na rovnaku temu. Vyrabanie profesorov kopirovanim publikacii zrejme funguje dobre aj na zapade.
20.10.2004 streda
NEZVESTNY
Uz nejaky cas nie je pristupna ci aktualizovana stranka znameho bratislavskeho elektromaterialistu, palivoveho clankara, cestovatela, hvezdara popularizatora, tolkienologa, cajickara, typografa, weboveho ergonoma meneldura, ktory ma problemy so skolskym serverom.
Ja som mu vravel, ze co z FEI je, od zleho je, ale on nie, neveril, dokonca teplymi slovami na adresu FEI-ky nesetril, a teraz to ma, odkedy sa vratil zo Zapadu, nemoze ani updatnut svoju stranku a teplymi slovami musi setrit, lebo prichadza zima a clovek je vdacny za kazde teple slovo ci caj. Najlepsie oboje naraz.
A tym padom ja nemam koho vykradat a musim tvorit vlastne formulacie a vety a suvetia a to je nepohodlne. A hrozi, ze si meneldur najde ine webove priestranstvo a to priestranstvo s inou IP adresou a teda ze budem vsetky odkazy na jeho web nuteny pomenit. To bude tiez nepohodlne.
19.10.2004 utorok
FIALOVY SATEN NA STOLE, PRITMIE, POVADLA KYTICA A HEGERKA
Zase o den starsi a par vlasov sedivejsi. Nevladzem nic.
A uprimne povedane, z vysoka im kalim na tepelne systemy s rozlozenymi parametrami, fuzzy clustering pana Babusky ako aj inverznu kinematicku ulohu, na kontrolu efektora, obvod paralelneho medzistyku, klbovu interpolaciu a Takagi-Sugeno pravidla. Allegro con brio 5. Beethovenovej symfonie. Hlboke, premenlive, silne.
18.10.2004 pondelok
ZAKERNE KLAVESNICE
Cistil som nedavno klavesnicu. Povylamoval som vsetky klavesy. Bola pod nimi spusta omrviniek, za aku by sa nehanbila ani podlaha pekarne, a tolko vlasov ze by sa za to nemuselo hanbit holicstvo, a este nejaka divna mazlavina, za ktoru radsej nechcem vediet, kto by sa nemusel hanbit.
Prisli prve reklamacie ohladne vycistenia. Tak to, ze klavesy idu zlahka a dokonca funguju, to si nikto nevsimne, ale to, ze som omylom vymenil klavesu M a N, tak to si zrazu vsimne kazdy! A ze vraj to mam vymenit! No urcite. Pomiesam aj ostatne klavesy, nech sa ludia naucia konecne pisat bez pozerania na klavesnicu. Ja ich naucim... Ludia pisu, pisu pomaly lebo pozeraju dole, cas bezi, peniaze bezia, co bezia, cvalaju, su zdrzania, nestihaju sa projekty, hospodarstvo ma straty, nas ubohy stat!
Kvoli pohladom na klavesnice. Vsetky klavesy pomiesam!
17.10.2004 nedela
ROBOT A MICHELANGELO
Ruham sa. Nesvatim siedmy den. Napriklad tak, ze pracujem. Ma to dve ramena, tri klby a chapadlo? Co je to? Skolsky robot. Ktory ked nebude tancovat ako cviciaci piskat, nedostane astronom zapocet. A ked nedostane zapocet, moze si aj astronom akurat piskat.
Budem studovat a nebudem blby. Aby som sa nemusel v labaku tlacit na konci 9. tyzdna s dalsimi desiatkami ludi, ktori cakaju na jedneho z troch (skutocne az tolko robotov pripada na 140 studentov oboru) robotov na vyladenie zadania, pretoze vsetci mali podobny napad ako ostatni: tyzden pred odovzdanim zadania na nom zacat robit.
Studovat, aby som nedopadol ako blbi ludia v televizii. V telke davaju blbym ludom este blbsie otazky. Alebo blbe otazky este blbsim ludom? Neviem. Ale blbi ludia odpovedaju na este blbsie otazky najblbsimi odpovedami. Musketieri boli Aramis, Portomis, Rafael a Michelangelo.
Este chvilu budem trepat, tak blbym sa nielen stanem, ale aj ostanem.
No prosim.
16.10.2004 sobota
TATRANSKY VYHLAD 2. KLAVIR A PES V SLOVAK PUBE
Vecer s Vegettom a De.e v Slovak pube. Do toho pubu uz chodim pomaly ako na klavir. A jeden tam aj je. Ale jeho klaviatura vyzera ako usmev bezdomovca. Aj celotonove klapky su sive, obcas chybaju a ktore nechybaju, nemaju od stavu chybania daleko. Bol tam tiez este taky maly pes, ktory steka ale nebrese, a tiez casnik, ktory nesteka, ani nebrese, ale ani nedonasa pivo, aspon nie na prve dva razy.
Som unaveny. Z dnesneho treningu, z vcerajsieho seminara. Zistil som to tak, ze pri zoskakovani z postele som nedoskocil na nohy, ale na kolena a potom na trup, co malo za nasledok nepeknu modrinu na boku a nepekne slovo z ust.
Tiez som zistil, ze od rozdelenia blogu na mesiace hypertextovy odkaz na stranke Co to je? trpi akutnou nefunkcnostou, lebo som nan zabudol. Tak je to uz ok.
A znovu nejaky ten imgware pridam, aby bolo na co pozerat, alebo aspon aby bolo odkial znechutene utekat do inych zakuti internetu.
Rovnaky vyhlad z Koncistej
Stale ten isty pohlad z Koncistej ako vcera, akurat tam chyba Mato a ten mrak, takze snimok nie je taky kompletny ani putavy ako ten zo vcerajska.
15.10.2004 piatok
TATRANSKY VYHLAD
Este skenujem a minam zasoby tatranskych fotiek z augusta, aby nimi mohol trpiet tento blog. Pisat sa mi v poslednom case nechce vobec.
Vyhlad z Koncistej
Z lava vidime pravdepodobne Lavinovy stit (2601), Gerlachovsky stit (2655) a vidno aj Kotlovy stit (2601) v pozadi, v popredi zase telefonujuceho Mata, a medzi nimi lahky kondenzat vodnej pary nazyvany oblak. Pod nami sa rozprestiera Batizovska dolina.
Ta sikma ciara v strede je zlab, ktorym sa pada z Gerlachu dole.
14.10.2004 stvrtok
MARIA MATKA - KAMARAT NA URADE PREZIDENTA
Nemozem sa zbavit pocitu, ze mam volneho casu nejako menej, ako som ho mal cez prazdniny.

Uz je to dobre, uz nestiham. Som sa bal ze s tymto semestrom je nieco v neporiadku, ale nie, je to v poriadku, mam sklzy a tak podobne. Mozem si vydychnut, vsetko v normale.

Navyse sa po rokoch mlcania prihlasila hyperacidita, a k tomu nejako ide nalada dole, uz len cakam kedy zacnu boliet osmicky hore i dole, ale to asi az cez skuskove, no proste sa nedivte, ked sa tu objavi nejaka kritika na cokolvek. Clovexa vykrici do sveta a je mu lepsie. A ked mu nie je lepsie, tak mu aspon druhi za to nadavaju. Potom je mu sice tiez blbo, ale aspon je mu blbo inak a tak je nejaka zmena a cloveku nie je blbo, ze je mu blbo iba jednym sposobom.

Narazil som na nete na katolicku diskusiu. Boze...v tretom tisicroci dospeli ludia uplne vazne diskutuju o svojich problemoch, ako sa modlit k panne Marii, pretoze ona na rozdiel od vsadepritomneho boha nie je vsadepritomna a teda je tu zrejme problem, pretoze ked ona v priestore nie je vsade, tak nemusi vzdy tieto modlitby pocut, ako je to teda s ich vyslysanim. Lebo prihovory k bozej matke maju udajne velku moc. A ved ani anjeli nie su vsadepritomni....Ach yo...

Potrebujem vypadnut, asi sa cez vikend vytratim na mnoho hodin do jesenneho lesa.
13.10.2004 streda
HYPERREALNO
Pan Pejcha z Ceskej republiky, ktorej obcanom sa mimochodom v blizkej dobe chystam stat, sa uprostred roznych svetovych prvenstiev a lovov na novy a exoplanety uvolnil, aby ma upozornil, ze fuzzy logika nepredstavuje zdaleka vrchol ludskej invencie, a ze su ludia, ktori vidia medzery aj tam, kde ini mylne tusia spojitost.
Tak si v 60. rokoch minuleho storocia jeden Robinson, ktory si zrejme kratil cakanie na prichod Piatka (pripadne sa s nim pohadal a bol sam) a vobec znudeny prazdnym programom na opustenom ostrove lamal hlavu nad nekonecnymi blizkostami. Myslel, a sa mu zdalo, ze nielen medzi racionalnymi cislami su este nejake medzery, vyplnitelne cislami iracionalnymi, ale aj medzi tymi iracionalnymi videl nejake medzery. Myslel, a zaviedol koncept hyperrealnych cisel. Myslienka je jednoducha a intuitivna, a zaroven skryva netusene vymozenosti, presne ako teoria fuzzy mnozin. Hyperrealne cisla x a y su si nekonecne blizke, ak |x-y| je mensie ako e, kde e je lubovolne, a prekvapivo male cislo.
Myslim, ze je na skodu veci, ze pan Robinson nebol studovat teoriu nekonecnej blizkosti v bratislavskej MHD, pretoze tam je podla mna idealne miesto na testovanie hypotez ohladne nekonecne blizkych umiestneni lubovolnych objektov.
Ostava dufat, ze sa nenajde dalsi snazivec formatu profesora A. Zadeha, ktory by rozpracoval teoriu hyperrealnych cisel do sfery teorie riadenia, pretoze by sa potom zufali astronomovia museli ucit hyperrealne teorie a hyperrealne toolboxy, pretoze fanatici z Mathworksu by urcite do Matlabu rychlo nasadili hyperrealny toolbox a to su strasne vyhliadky, strasne tak, ze aj Janova apokalypsa je oproti tomu suvix.
12.10.2004 utorok
LEGIONAR LINGVISTA
Vcera som bol v Slovak pube s Fotrom na pive. Dlho sme sa nevideli, zaspominali na leto, ponadavali sme na skolu, kazdy na svoj kruzok, dohodli sa na zimnom prechode Nizkych Tatier, vyriesili par svetovych problemov, vydarilo sa. Zaroven som otestoval ludovu teoriu o tom ako je pivo dobre na bolave hrdlo. Ono to nejako skutocne funguje, ani po par pivach nie je hrdlo na tom horsie, povedal by som ze lepsie.
Pretiahlo sa to az do pol dvanastej, takze bolo treba ist na nocak na stanicu. Na stanici cakali na nocak aj ini ludia, vratane nejakeho legionara z druhej svetovej a jeho kamarata, oboch s vizazou skalnych obyvatelov mostov a podchodov. Tazko povedat, ci bol legionarom on alebo jeho alter ego, kazdopadne sme sa pocas cakania na nocak dozvedeli pohnuty osud emigranta a legionara z Francuzska. Legionar s pohnutym osudom, vratkym krokom a nestabilnym postojom bol obklopeny aurou, z ktorej by sa dokazal ozrat aj vacsi zajazd Japoncov, a tvrdil nam, ze vie sest jazykov, ale ze teraz sa asi pojde obesit, este len povie vsetkym, ze ich ma rad. Jeho kolega, ktory mal asi o jedno pivo menej ako legionar, vrelo pritakal: "Chalani, kurva, teraz to ale mysli vazne, pat jazykov, anglicky, nemecky, francuzsky, madarsky a slovensky. Kurva a este cesky, takze sest jazykov..." S Fotrom sme prikyvovali a usmievali sa a pytali sa na zaujimave prihody z exilu.
Potom prisiel autobus a legionar usudil, ze je plny ludi, ktori na svoju skodu este nepoculi jeho pohnuty zivotny pribeh, nastupil, a ostali sme znovu len dvaja, ktori vedia tie jazyky zhruba len tri.
11.10.2004 pondelok
DIVNY POPIS
Chripka sa bez liekov lieci tyzden, a s liekmi sedem dni. Z tychto moznosti sa mne ten tyzden zda nejaky kratsi a tak som si vybral moznost bez liekov. Zrejme sa to chyli ku koncu. Nepodaril sa mi plan nebyt chory dva roky, o tri mesiace som to skratil, takze mozem zacat odznova. Takze zacinam. Treba si trenovat imunitny system. Zacinam uz o tri tyzdne, ked idem na styri dni do Tatier. Dalo by sa aj dlhsie, lenze nam zatvaraju letne znackovane chodniky.
Teda nieze by znackovane chodniky boli nejako podstatne.

Asi pred tyzdnom som sa hral s registraciou na Zozname, napadlo ma skusit si zaregistrovat tuto vesmirnu stranku do databaz Zoznamu.sk. No tak dnes mi dosiel mejl prinasajuci zvest o stastnom konci tejto anabazy. Ale nejaky divny:

Dobry den, Vas odkaz bol zaradeny do katalogu Zoznam.sk. Udaje:
URL adresa: http://astronom.host.sk
Titulok: Astronom
Popis: Jedinec si povedal, ze bez weblogu nie je nikto nikym a vytvoril si vlastny, cirou esencialnou pravdou presiaknuty pohlad na svet.

Tak neviem. Co je to za divny popis? Pochybujem, ze to niekto cital a z toho vydedukoval. Cize som to tam musel napisat ja. Ale ked ja si to nepamatam...
10.10.2004 nedela
TONY HUDBY
Hiram Bullock
Vcera v noci som sa vratil z koncertu Hirama Bullocka. Doma som samozrejme vsetkych zobudil, pretoze oni neboli dve a pol hodiny pred kilowatovymi reprakmi a poculi vsetko uz od sepkania, a nebolo na nich treba revat.

Koncert zacal so sklzom akademickej tristvrtehodinky, ktora by bola inak nudna, kebyze sa ako vzdy nenajde nejaky aktivny jedinec, ktory zacal vykrikovat, ze chce za svoje peniaze koncert zacaty presne nacas a podobne. Potom ho SBSkari uzemnili a bolo po zaujimavosti. Boli sme tam medzi prvymi a tak sme videli Hirama & comp. vchadzat do saly. Teda co som videl vyzeralo ako tehotna Whoopi Goldberg, ale to bolo posledne podpichnutie, ktore som si k nemu dovolil. Dva a pol hodinovy koncert, taky, ze by som si ho na mieste zopakoval.

Pocuvam v telke zaznamy z Bratislavskych jazzovych dni a popri tom triedim dalsiu hudbu, co som vcera dovliekol. Namatkou, dalsie albumy od Therionu a Blind Guardianu. Dalsi In Extremo, dalsi Ayreon, konecne som zohnal Orkrist, a tiez cosi z klasiky, menovite napriklad Beethovenove symfonie (prva, stvrta, piata, siedma, osma, deviata), Mendelssohnove symfonie, par Brahmsovych, Sostakovicova siedma symfonia C-dur...

Odlahlo mi, ked som zistil, ze ten 277 stranovy dokument o fuzzy toolboxe je len do dvoch tretin o nom samotnom, a ze zvysok su rozne registre, indexy, obsahy a tak podobne.
Zalahlo mi, ked som zistil, ze zadanie z robotiky sice mam na diskete (veduci cvik nedaj boze aby dal pristup k internetu, nedaj boze aby nas vobec pustil do Windows), ale nefunguje mi doma mechanika. Nemam to ako dostat do PC. Az sa sused vrati z kostola, dam mu disketu a popytam ho, aby mi to poslal na mejl .

Pocuvam "slovensky Nightwish", bratislavsku kapelku Orkrist. Pozeram si stranku s pohladmi na Bratislavu. Specialne rubriku Vtedy a dnes, kde su porovnane fotky sucasne a spred vyse sto rokov. Zvysok poludnia vytahujem a studujem knizku Taka bola Bratislava. Asi mi preskocilo.
9.10.2004 sobota
KCH KCH
Zmykam a stiskam. Zlte ovocie. Uz mam na to podvedomy navyk. Aj dnes rano som zmykal do caju cosi zlte. Napadlo ma, ci to nezmykam nahodou kanarika. Dospel som k zaveru, ze nie, lebo ziadneho kanarika nemame. A banan to tiez nemohol byt, lebo taki dlhi kanarici nie su.

Pre zmenu mam pred sebou znovu fuzzy toolbox. Ak niekto vymyslel este viachodnotovejsiu logiku, nech sa ozve. Pocuvam Liquid Tension Experiment. Ak niekto vymyslel este lepsiu hudbu, nech sa ozve.
8.10.2004 piatok
PREC S PRESNOSTOU
Fuzzy mnoziny su velmi dolezite. Su ludia, ktorym nestaci klasicka ano-nie logika, ktoru rozvinuli Boole a spol., a preto par modernych nadsencov vyvinulo rozsirenie dvojhodnotovej logiky.
Mudro povedane, existuju reziduovane zvazy, zvazy rozsirene o operaciu sucinu a rezidua. Specialne pripady tychto zvazov su MV-algebry, ktorych este specialnejsim pripadom je napriklad dvojhodnotova Boolova algebra, alebo prave Lukasiewiczova algebra, kde staci mnozinu {0,1} z Boolovej algebry zmenit na interval [0;1] algebry Lukasiewiczovej, strukturu pravdivostnych hodnot ktorej pouziva prave Fuzzy logika. Tak uz sme vsetci mudri.
Inak povedane, prevrat, paradigma, revolucia, tak to dame do kniziek, aby sa to museli ubohi astronomovia ucit a nemat inak cas, lebo treba regulovat dazdovky v biotechnologickom procese. Viem, ako by som zreguloval vystup takeho systemu na nulu. Tato moja koncepcia zahrna pojmy ako elektricky prud, vypustenie priehrady, dvadsat krompacov a jeden parny valec. Alebo radsej dva. Ale stabilnu nulu odomna asi nikto nebude chciet. Ale bol by som jej schopny. Stabilnej a bez preregulovania.
Fuzzy logika je dolezita, lebo vystihuje nase vagne vyjadrovanie. Presne tak. Koho zajima presnost? Moja rec! Prec s presnostou!
Tak sa veci maju
7.10.2004 stvrtok
POHORIA NA VYSOKEJ
Vcera som siel na vecerne cviko vyhrievat priestory ucebni. Ja viem, ze su na to radiatory, ale ja som mal cestou na cviko po poziti jedneho Paralenu teplotu 37.8 stupnov pana Celzia, tak preco to nevyuzit na znizenie vykurovacich nakladov ubohej skoly. Ta sa predsa odmeni kvalitou poskytovanych sluzieb. Co je povznasajucejsie, ako pocit, ze sa clovek musi nohami chytat chodnika, aby sa mu nevlnil pred ocami. Alebo prist na cviko, kde cviciaci nedokaze za cely cas vysvetlit zakladne pojmy a da ulohu, o ktorej vopred povie, ze neocakava od nas, ze to urobime, a na dovazok zistime, ze ju nevie vyriesit ani on... K tomu este nebola ziadna prezencka, takze tam vobec nebolo treba ist. Verim, ze po vycte tychto skolskych sluzieb uz nevydrzali ani vahavejsie povahy so zvysenou teplotou a uz sa zenu vyhrievat svoju skolu.
Pedagogie by sa v nej clovek nedorezal. To je vrchol, vysoky vrchol, Olymp neschopnosti, Ararat nepedagogiky, Everest kognitivneho diletantstva a suteren systematickosti.

A na otazku pripadnych sturalov, ze ako je mozne, ze sa v stredu objavuje v tomto denniku stvrtkovy zapis znovu odpovedam: lebo. Cas nie je mojim panom.

Dnes som trhol rekord v pocte precitanych stran o Fuzzy toolboxe. Rekord som prekonal dokonca dvojnasobne! Oproti vcerajsim dvom stranam, som precital dnes styri! Ak sa to takto priaznivo bude vyvijat aj dalej, niekedy v priebehu desatrocia skompletizujem celu kapitolu.
6.10.2004 streda
PRICETNY ASTRONOM
Presne vystihnute astronomove pocity.
Dnes som sa zo spanku zobudil celkom asi styrikrat. A tretikrat to bolo kvoli budiku. Nastastie som skolu stihol, ale len vdaka behu. To ja obcas tak robim, ze beham, to je ako chodenie, ibaze je to vsetko rychlejsie a clovek sa chvilami nachadza cely vo vzduchu. A ked clovek takto chodi rychlejsie, aj zastavka je potom blizsie. Vacsinou kazde rano do skoly.
Dnes to bolo aj v prospech pestovaneho nachladnutia. Pestujem ho od vcera. Vcera pri Drazdiaku davali take sadenicky, a dnes len pozeram, co z nej vyrastlo. Velmi kvalitna vec, huzevnaty exemplar, taky sa hned nevidi, asi si ho este par dni necham.

Este ze som do tej skoly isiel. Na cviku z robotiky som pohybal ramenami robota, a otvaral a zatvaral celuste (roboticke, nie svoje). Posobive a dramaticke. A este som sa na nom trochu dospal, skoro by som zabudol (na cviku, nie na robotovi). Na vedlajsom robote chapadlom chalani uchopili pero a hrali s robotom piskvorky. Robot vyhral.

Doma terorizujem susedov opakovanym dvojprvkovym playlistom Winampu, O Fortuna od Orffa, a Ghost Love Score od Nightwish. Ak sa pridu stazovat, jemne im naznacim, ze zatial je volume iba na tretom stupni z devatbodovej stupnice. A ze predsa z obyvacky do postele je to cez cely byt, a ja tiez chcem nieco z tej obyvacky pocut.

Nie je to tak davno, co som vyzbrojeny sprejom Biolitu viedol lute, krvave a zdlhave boje voci zltociernym pruhovanym votrelcom (a tigre to neboli, tigre to byt nemohli z prosteho dovodu, ze tigre by sa len velmi tazko mohli v nasich sirkach, miernom pasme, na Slovensku, dokonca este v Petrzalke, dostat na strnaste poschodie), ktore koncili totalnou porazkou narusitela a totalnym vyprazdnenim Biolitoveho zasobnika. Podotykam, ze to tym osam patrilo, pretoze predtym som ich vytrvalo a trpezlivo kropil vodnym ostrekovacom, a ony si nevytvorili ziadny podmieneny reflex pre nas balkon, stale dobiedzali a tak to mali zato. A zda sa, ze dosli konecne osy k rozumu. Po skusenostiach s Biolitom si zrejme vstupili do svojho osieho svedomia, a nejaky navyk si vytvorili. Prejavuje sa to tak, ze ked sa teraz osy postriekaju znovu obycajnou vodou, zacnu sa krutit, v krcoch zvierat a zacnu hrat mrtveho chrobaka, presne ako vtedy pri Biolite. A hraju to fakt dobre, pretoze sa nehybu ani po niekolkych dnoch, moznoze na streche prevadzkuju divadelny kruzok alebo co, ale su v tom vazne dobre.

A este som si dnes cistou nahodou spomenul, ze mam dnes este jedno cviko, to cviko je vecer a mne je vlastne jedno, ci budem spat a chlemtat caj v posteli alebo pred monitorom v skole.

Hm. Myslim, ze mi ta choroba zvysuje pricetnost.

A zistil som, zed ked dam spod mysi prec tu cervenu podlozku, mys zazracne zacne fungovat.
5.10.2004 utorok
C'EST LA VIE
Este aj dnes v telke riesia tu predvcerajsiu zaplavu pri Novom moste a ukazuju zabery, ako tecie Dunaj, a hned vedla na nabrezi tecie voda, voda pitna, z roztrhnuteho potrubia a vytvara na cestach pol metra hlboke bystrinky a pereje.
Vzdy ked to vidim, tak zacnem byt smadny.

Stiahol som si Fuzzy Logic Toolbox For Use with MATLAB. Cele pedeefko ma 277 stran a musim to za par dni prestudovat. To nie ako s knizkou Fuzzy Logic and Expert Systems Applications, ktora ma stran dvojnasobne, a ktoru som si ofotil a ktoru som si zalozil. Toto pedeefko nestaci len stiahnut, to si treba aj prestudovat. Ziadne zalozenie. Ale precitanie... Ach yo...

Pri vecernej prechadzke sa mi podarilo vzorovo prechladnut. PPP - podzimne prikladne prechladnutie, vzorove, dalo by sa vysusit a strcit do formaldehydu, aby aj buduce generacie mohli obdivovat vzacne dokonale tvary takehoto exemplaru prechladnutia, priam endemitneho charakteru. Skor, ako ho brutalnym sposobom potlacim bielym praskom a zltym ovocim.

A navyse mi blbne opticka mys.
4.10.2004 pondelok
AKO DETI NAUCIT, CO JE SMRT
Nachvilu som sa odputal od fuzzy mnozin a Matlabu, pretoze az tak dobry v tom byt zase nemusim. Listoval som si taku malu brozurku, minuly tyzden som cestou zo skoly stretol takych milych ludi, ktori sa prihovoria, milym slovom obdaria, a prispevok do papieroveho zberu podaruju. Nachvilu som z toho zberu brozurku zobral, vravela mi, ze sa mam prebudit, ja som ju otvoril, so zaujmom prelistoval, a zistil. Ze je to obycajny bulvar.
V povedomi ludi su jehovisti ako nejake drave utocne ci dotierave vcely. Ale to nie je pravda, to je podobna povera ako ta o cisle trinast, ciernej macke, ludovych lieciteloch, geopatogennych zonach a lavej nohe. Su to mili ludia, vacsina z nich prestane, ked clovek odmietne (a ide dalej), ale zase kto by odmietol sa porozpravat s takymi milymi ludmi.
Otvoril som si letacik a cital. "Casopis vychadza na poucenie celej rodiny. Ukazuje, ako sa mozno vyrovnat s dnesnymi problemami." vravi tiraz. Na zaciatku rozsiahly clanok o zmysloch zivocichov, za ktory by sa nemusel hanbit ani Quark. Dalsie naucne cosi o cahokijskej civilizacii. Tri strany venovane teme "Su vase topanky naozaj pohodlne?". O jednej starej vezi na Bospore.
Na zaver je uz klasicky clanocek o nebezpeci transfuzie krvi. Casopis sa tiez postazoval, ze anketa medzi japonskymi druhakmi ukazala, ze deti nemaju vobec istotu o smrti, a na otazku "Myslite, ze ked raz clovek zomrie, moze znovu ozit" tretina deti vobec nevedela odpovedat. Zrejme deti este spali, a aby sa prebudili, je im a ich rodicom odporucane, aby ucili deti o smrti tak, ze im dovolia zazit smrt domaceho milacika a navstivit zomierajucich pribuznych.
Je to skutocne casopis pre celu rodinu.
3.10.2004 nedela
POTOPA. HODINY.
Nabrezie. Umyva sa zastavka Novy most.
Dnes som sa nekupal. Pretoze nie som spinavy. Keby som sa kupal, spravil by som to s takym potrubim, z ktoreho trci hadica, z ktorej prudi voda. Taky clovek stoji vo velkom smaltovanom lavore, a vacsinou celkom vyzleceny sa nechava zaplavovat vodou a dobrymi pocitmi, pripadne pripoji aj nejake to chrochtanie az spev, veduce k uplnej cistote.
Bratislava sa dnes okupala. Pretoze bola spinava. Spravila to s takym potrubim, ani hadicu nepotrebovala, ani smaltovany lavor, ani sa nevyzliekla, proste sa len okupala. Pouzila na to prasknute potrubie na nabrezi. Ulice, po ktorych som vcera kracal, boli pod vodou. Nepripojila ani chrochtanie, ani spev. A nechrochtali ani nespievali hostia hotelu Devin a dobrymi pocitmi neboli zaplaveni ani obyvatelia okolitych domov ani majitelia okolitych aut, ktore zato vsak boli vydatne zaplavene vodou.
Inak sa u astronoma zastavil vecer meneldur, aby mu porozpraval Meneldura mladenca prihody a skusenosti z Europy, o tom, ako maju v Bavorsku zeleno a vlhko, ako maju vo Francuzsku binec, ako v Parizi levituju svietniky a tak podobne a urcite o tom bude pisat na svojich strankach. A doniesol neskratenu verziu Dvoch vezi, trochu som to preklikal a naozaj tam boli nezname pasaze. Taktiez astronomovi, ktory sa ho mimochodom zabudol spytat na zazitky z Oktoberfestu, priniesol, a pozical na dobu zhruba neurcitu svoj skener, pretoze co by s nim uz robil, ked uz ma svoj novy digital, ktory predviedol tiez, a astronom mu uznal, ze kto ma taky digital, nepotrebuje doma skener. Tak sa astronom tesi novej podtacke pre jeho obedy, tato podtacka ma dokonca USB vyvody a zda sa, ze je v celku nerozbitna a lahko umyvatelna.
Vecer na HBO som viac pocul nez videl premieru, film sa volal Hodiny, a nejako je mi z neho tazko... Meryl Streep, Juliane Moore a Nicol Kidman zahrali cosi, co by depresiam nachylnejsie povahy snad ani pozerat nemali.
2.10.2004 sobota
MALE KROKY. FIXNA IDEA
Rodina - ako malo casto deli fungujuce vztahy od vztahov nefungujucich. Clovek nemusi byt vobec grazel, staci stupidna neochota k sebareflexii, ktoru si netreba pliest so sebalutostou. A netreba vela. Je to maly krok pre cloveka, ale velky pre tu rodinu.
Vcera som spravil chybu dalsiu, ked som si pozrel na HBO nejaky film so Seagalom. Raz za uhorsky rok sa posadim pred telku a aj to sa sprasi. Steven Seagal uz nejaku dobu trpi fixnou ideou, ze je herec. Co znamena, ze vypusta bezzbranove bojove prvky zo svojich filmov v prospech efektov filmovych. Je ovela krajsie vidiet v podani 7. danu Aikido jeho irimi nage, zaujimavejsie sledovat ako niekto pada po jeho uchi kaiten nage alebo sa kruti v shiho nage, nez sledovat, ako pada tona nabojnic. Zlepenec Matrixu, Bladea, Mortal Kombatu a snad aj Tigra a draka bol tento film... to som fakt vidiet nemusel. Skoda.
1.10.2004 piatok
KONIEC URADNICKEJ ANABAZY
Stale sa stazujem, ze mam malo casu. Nerozumiem, ako je mozne, ze cas prefici okolo a ani ho nestihnem zachytit, nerozumiem, kam sa zenie, a ani kde sa nakoniec zastavi. Ale zacinam tomu rozumiet. Cas sa hromadi v uradnickych kancelariach. A hlavne tam sa zastavi. Kancelarie casom priam prekypuju, je tam napechovany ako sardinky a po vkroceni do miestnosti vas zaleje ako kamaratka svoju kyticku 15 litrovou bandaskou, co sa jej prevazila. Cas v kancelariach stoji, je zatuchly, nehybny, unavny a skoro hmotny.
Za siedmimi tonami formularov, siedmimi stovkami peciatok a siedmimi tisickami podpisov sa nachadza nove obcianstvo, ktore slo na autorizaciu do Ceskej republiky, aby sa odtial o dva mesiace vratilo sem, kde si ho mozem vyzdvihnut. Cele sa to da stihnut za dva dni, nic narocne to nie je, na konzulate daju zoznam povinnej literatury, literatura sa z domaceho archivu zoberie, n-krat ofoti, (n-k)-krat potvrdi notarom, zastavi sa cestou na krajskom urade po osvedcenie obcianstva SR a ide sa spat na konzulat, kde sa vypisuju dalsie vyhlasenia, prehlasenia a cestne prehlasenia (v zivote som nebol tak cestny ako vtedy, mam to aj na papieri), a na konci tohto snazenia je... co ine ako znovu cakanie. Ale cakanie posledne a potom je uz len vyzdvihnutie.
A este potom je uz snad len otazka, co s novym obcianstvom. Netusim. Ale ked davaju, tak ber. Je moznost, treba sa odvazit. Søren Kierkegaard povedal "Neodvazit sa znamena stratit sam seba." A tak som sa odvazil. Aby som sa nestratil. Vazim 61 kilo. Ak to pojde stale dole, naozaj sa stratim.
Este som popytal tety uradnicky o "pruvodce cestovnim pasem", nasledkom coho sa teta uradnicka zasmiala a obdrzal som zoznam dalsej povinnej literatury, medzi ktorou okrem osvedcenii o statnom obcianstve CR, rodnom liste ci obcianskom preukaze z nepochopitelnych dovodov figuruje aj umrtny list. Celu cast dna som sa snazil dojst na to, v akom pripade by potrebovali na vydanie cestovneho pasu mojej osobe moj umrtny list. Mam obcas dojem, ze cas nie je jedine, co v uradnickych priestoroch ostava stat.

Este ma dnes esemeskou pozdravil meneldur, ktory bol priamo pod Eifelovkou, to je zrejme kdesi v Bavorsku, a nepochopitelne sa pytal na spoje z Brna do Bratislavy namiesto aby sa kochal detailom na nity ocelovej konstrukcie a okoloiduce auta na ceste pod vezou.

Napadla ma odvazna myslienka, ze by som to tu mohol uz rozdelit aj na nejake mesiace, lebo sa tento dennik z nejakeho dovodu nezmensuje, dokocna naopak, on sa tusim zvacsuje a vraj sa to nemusi pacit niekomu s modemom. Niekomu, kto sa vraj pokusa natiahnut tuto stranku. Tuto. Namojdusu vraj taki ludia existuju!