Astronomov dennik

28.2.2005 pondelok
NAVOD
Navod na pouzitie pondelkoveho dopoludnia. Chod na prednasku kde ta zahrnu konvolucnymi maticovymi operatormi. Navod na pouzitie pondelkoveho popoludnia: chod domov a citaj si o konvolucnych maticovych operatoroch.
27.2.2005 nedela
NEBE POCKA
Pocuvam nove Plihalove album. Po pociatocnom sklamanom odklade som sa k nemu nedavno vratil a mozem povedat ze je uzasne. Genialne, premakane, precizne, prepracovane, s citom naaranzovane. A podobne.
26.2.2005 sobota
DOZVUKY
Pani prezidenti odisli a mesto prestava byt obklucene zvnutra, zatarasy su prec, panovia s obuskami uz nestrazia rampy, a uz sa ani neodvaza v nakladakoch sneh mimo mesta. Ako poznamenal meneldur, sme velmi vdacny narod. Ak niekto k nam pride, potesime sa, berieme vlajocky a ideme mu mavat na slavu. Do mas tesiacich sa a vlajockami mavajucich a na slavu papezovi volajucich som sa zo zvedavosti zamiesal, ale tu som to fakt nemusel. Opatrenia na Hviezdoslavaku boli take, ze obyvatelia nesmeli otvorit okno. Kto by bol otvoril okno, hrozila moznost ze by bol zastreleny. Taketo opatrenia tu neboli ani pred vyse rokom, ked tu bol papez. Papez recnil asi dvesto metrov od nasich okien, na okolitych strechach pobehovali kuklaci s puskami a ja som beztrestne behal po balkone, maval z neho farebnou dekou (nie na slavu) a nikto po mne nevystrelil.
25.2.2005 piatok
DIALOG. TETRALOG.
Na skole je stale velke mnozstvo softveru a hardveru, ktory zo mna stale nema panicky strach, takze som sa vybral tam znovu to napravit. V nepresunutelnej casovej diere medzi cvikami som navstivil veduceho projektu, pretoze za chvilu musim odovzdat bakalarsku pracu a zatial mam toho hotoveho tolko co by som uz teraz spravil za tyzden.
  • astronom: Dobry den, pozeral som v tej diplomovke, co ste mi dali, riadenie reaktora inverznym modelom. Ale tam pisu ze im spadol Matlab.
  • veduci: No ano, bolo to velmi citlive, Matlab to nevedel zvladnut.
  • astronom: Lenze ked sa to nepodarilo inzinierom, a to mali ovela jednoduchsi reaktor, tak je mozne, ze sa to nepodari ani mne?
  • veduci: No ano, to je mozne.
  • astronom: A ked sa mi to nepodari?
  • veduci: Neexistuje ziadna teoria na riadenie takehoto systemu. Skusajte a hladajte.
  • astronom: A neexistuju ani podobne riesenia v inych oblastiach?
  • veduci: Ale existuju, ale preco by mal len tak davat k dispozicii dusevne vlastnictvo ten, kto nieco dlho riesil, niekomu, kto to potom opise a bude to mat hotove za tyzden.
  • astronom: Nie rovno riesenie, ale aspon nejake materialy na vniknutie do problematiky...
  • veduci: Skuste to inverzne riadenie.
  • astronom: Skusim cez vikend ale ak to padalo aj im, ja mam ovela horsi reaktor...
  • veduci: Pokuste sa.
  • astronom: Ale...
Odchadzam znovu a znova pouceny ze diplomky sa pisu na hmotnost papiera a nie kvalitu obsahu. A ze je zrejme zmyslom vyskumu nachadzat uz inymi najdene. Na dalsom cviku znovu neuniesol realitu mojej pritomnosti dalsi softver. Aj po dvoch cvikach sme s Matom boli tam kde na zaciatku, lebo program odporoval. Softver LabReg trpel nevyriesenymi konfliktmi osobnosti a ukladal do suboru nieco ine, nez zobrazoval na monitore. Dalej tu bola cviciaca, ktora pre zmenu trpela fixnou ideou a vnutornym presvedcenim, ze kazda chyba a disfunkcia pocitaca je razom odstranena jeho zresetovanim a po tomto terapeutickom ukone sa PC zazracne vylieci a vsetky nastavenia sa cele stastne nastavia podla zelania uzivatelov.
  • Mato: Co ten program robi za kraviny? Zavolame ju?
  • astronom: Aby nam poradila to co minule? Mali sme jej povedat, ze rozlisenie obrazovky sa nespravi restartom PC, ale jeho nastavenim v Properties.
  • Mato: Ale budeme tu do vecera? Dalej sa teraz nepohneme.
  • astronom: Prosim vas, mame problemy s prechodovkou. Uklada to nejake blbosti.
  • cviciaca: Co sa deje?
  • Mato: Uklada to nejaku blbost a nie namerane otacky motora, co zobrazuje.
  • cviciaca: Uz ste skusili restartovat pocitac?
  • Mato: To nepomoze, aj na minulom cviku nam to robilo.
  • cviciaca: No neviem, vsetko mate nastavene dobre, netusim, preco vam to robi. Mozno vam vysledky len Matlab zle vykresluje.
  • astronom: Pochybujem, ze osem milionovy Matlab zobrazuje zle jeden graf, ktory vygeneroval jeden studentsky program.
  • cviciaca: Pockajte, zavolam prednasajuceho.
  • ...
  • prednasajuci: Tak co sa tu deje?
  • Mato: Nefunguje LabReg tak ako by mal fungovat.
  • prednasajuci: Hmm... zaujimave... vsetko sa zda byt v poriadku... Hm, nerozumiem, co ste s tym robili?
  • astronom: Za to moze moja zla kyberneticka karma.
  • prednasajuci: Hoho, no tak to teda opravte, ked ste taky expert.
  • astronom: Nemozem. Ale mozno by pomohlo keby som odisiel z cvika...
  • cviciaca: Mali by sme zresetovat pocitac.
  • ...
  • ...
Nakoniec obaja pedagogovia odisli dufajuc ze sa to cele nejako vyriesi samo. Pointa spocivala empiricky zistit, ze treba ten isty konfiguracny subor nahrat na druhy PC, potom ho nahrat spat do nasho. Ano, nezmeneny.
Ano, proste len tak.
Ano, potom to funguje.
Nie, neviem preco.
Nie, restart nepomohol.
24.2.2005 stvrtok
RAMPA
Vsade su hukacky a policajti. Na zvysku Slovenska ostali asi piati, takze byt zlocinec, tak rozhodne idem a budem pachat zlocin prave teraz. Napadlo ma tiez, ako je mozne ze uz nejaka bomba demonstrativne a protestne a teroristicky nezletela do stredu Petrzalky, cize na moj stol. Byt terorista, napadne ma to iste. Nasiel som len jedinu odpoved, teroristi teraz bludia po Slovinsku a zufalo tam hladaju Bratislavu.
Historicka udalost dalekosiahleho dlhodobeho politickeho vyznamu. V telke hrdo vyhlasovali ako je Hviezdoslavak najstrazenejsie miesto na zemeguli. Velka slava pre malu krajinu, pri stretnuti predstavitelov ktorej sa nedavaju dole rukavice a na tlacovku o Slovensku prijde len sest novinarov a aj to slovenskych. Neviem kto cakal nieco ineho. Prva polhodina na prednaske astronoma presvedcila, ze celkom urcite nechce takto stravit dalsich sest hodin svojho mladeho zivota a vybral sa domov. Na Zochovej cakala masa ludi na autobus, ktory mal prist az o styri hodiny, a aj by o tom vedeli keby sa pana s obuskom opytali. Hustota bola asi styria pani s obuskom na desat metrov stvorcovych.
"Akoze ako sa mam teraz dostat do prace? Za to ze je tu par zahranicnych debilov nas zabarikaduju v meste, a to je vsetko platene z nasich penazi!", hulakala pred zatarasou postarsia pocernejsia pani na bezmocneho pana s obuskom, ktory na nu len hladel a zrejme ticho odhadoval, kolkymi z tych penazi asi prispela ona. Popri Bibiane som sa prepchal okolo hliadky, pretoze prave kontrolovala nevinne vyzerajucu slecnu. Spod mosta doprava nesla, a moj umysel pesky prejst most narazil na dvoch panov s dvomi obuskami, ktori stali pred pesou rampou na most, a ktori sa akcne tvarili ze most je uzavrety a ze astronoma dalej nepustia. Ani inych. "Akoze sooory, ale to ze ja mam teraz vyucko, to nikoho nesere?", hadala spravne nastrocna peroxidova blondyna. Nepustili nikoho, okrem skupinky nemeckych novinarov, ktorych predtym na naliehanie presacovali, legitimovali a pustili. Na moju otazku ci je nejaka moznost dostat sa do Petrzalky pokrcili ramenami a povedali, ze najblizsie styri hodiny asi nie. Potom urobili humor a vyhlasili ze zo Stareho mosta mozno ano, ibaze k Staremu mostu sa cez zatarasy vraj nedostanem.
Okrem rampy viedli na most aj jedny schody, ktore evidentne strazene neboli, takze som sa proste nimi vybral a cely most presiel. Z toho vyplyva, ze jednak maju ozbrojene sily v organizacii zjavne trhliny, a jednak ze popri namesti ma Bratislava tiez najstrazenejsiu rampu v Europe.
Najstrazenejsia rampa v Europe
23.2.2005 streda
PUSH A BUTIN V SLOVINSKU. REQUIEM PRE OMEGU.
Omega dokvikala. Sest rokov bola sucastou nasej rodiny. Vcera som bol s bratom pri nej, pozerali sme ako zomiera a nemohli sme nic robit. Nikde nemala ziadnu zdureninu, nic jej nezapadlo, len sa triasla, dostavala krce, a tisko plytko dychala a chrcala. Mozno nieco s prieduskami. Tak sme mohli len pozerat ako lezi natiahnuta, trpi a zomiera. Uz nebudem pocut jej kvikot vzdy ked pocuje strngajuce kluce, ani ho nebudem pocut vzdy ked budem otvarat chladnicku.
Chcel som ist pozriet tety na ceskom konzulate, ako to vyzera s mojimi papiermi. Bola to chyba. Ceske velvyslanectvo sa nachadza desat metrov od americkej ambasady, ktora sa nachadza asi desat metrov od miesta, kde bude dnes v noci recnit Bush.
To je taky pan, co vladne za velkou mlakou vyse styrom tuctom kralovstiev a vdaka tomu vladnutiu aj spoznal, ze okrem nich existuju aj kralovstva ine a do niektorych z nich uz stihol vyexpedovat demokraciu na americky sposob. No a dnes vecer sa zniesol na slovensku zemehrudu, co bol dovod toho ze som videl dnes a vcera rady tatroviek, ktore vrchovate nalozene odvazali sneh. Zrejme je existencia snehu vo februari v Bratislave protistatna a medzinarodne neprijatelna. A co bol aj dovod ze ma dnes sacovali ako presvedceneho vraha na pochodzke. Cele Hviezdoslavovo namestie bolo ohradene panmi s obuskami a plexisklovymi stitmi, v kazdej taske videli samopal a po kazdym kabatom bateriu granatov. Esteze som mal vynimocne doklady so sebou (a tu bateriu vynimocne nechal doma).
22.2.2005 utorok
REAKTOR
Ako je uz mojim zvykom, programy pri mojej fyzickej pritomnosti nefunguju, a to je este mierne slovo, a preto som uz v polke cvika mohol odist, nechavajuc zufaleho cviciaceho pobehujuc okolo pocitaca nejaviacemu zjavne znamky funkcnosti. Som si isty, ze mojim odchodom zacalo PC fungovat. Flakajuc sa po miestnostiach s jedlom na pultoch (nastastie sa v mojej pritomnosti nekazi jedlo, zatial), stretol som meneldura, ktory mi cely nadseny zacal licit dokonalost isteho redakcneho systemu, ktory si den pred tym stiahol, nainstaloval a zacal mat rad. Astronom ho chape, cloveka vselico potesi, sam si vie predstavit to nadsenie, keby prisiel k nejakemu pristroju alebo softveru, a on by nezamrzol, ba co viac, on by aj fungoval a fungoval by spravne. Moja zla kyberneticka karma sa dnes znovu prejavila, ked u Zenitusa prestal fungovat pocitac len co som vstupil do miestnosti, a zacal fungovat v momente ako som odisiel. Uz niekolko ludi sa takto stalo povercivymi, hoci predtym boli zaprisiahli skeptici so slovami "to je len nahoda" na perach. Teraz sa zaprisiahli skeptici krizuju, izbu a pocitace cesnakom natieraju, kreslia pentagramy a hrozia astronomovi rukou a vselicim inym, len co sa astronom priblizi na vzdialenost dohodenia kamenom, alebo aspon klucami ci priamo nefungujucou PC periferiou. Este ze nefunkcny softver sa neda hadzat, hehe. To by bol astronom usoftverovany. Takto moze byt len ukamenovany, umysovany, uklucovany, ojedinele ureproduktorovany.
Astronom a reaktor. Ano, s makkym i, ine si ani nezasluzi.
21.2.2005 pondelok
CIRKEVNY OBCHOD
Hladal som na disku dve fotky. Nasiel som vselico. Pat rokov stare adresare. Navod na vyrobu chemickej bomby, aj dokument o pareni slonov, par pornofilmov spred roka, ktore sme nestihli predat bratovym spoluziakom na cirkevnej skole, len tie fotky som nenasiel. Asi milion adresarov s nazvom "!aaaaa", a asi dva miliony adresarov s nazvom "!nove" Preco som to hladal, to tu rozpisovat nebudem. Predovsetkym preto lebo to netusim.
20.2.2005 nedela
OUT
Znova to spisujem nostalgicko retrospektivne, takze si tento den nejako nevybavujem. Vlastne ani neviem ci bol, musim sa spytat znamych.
19.2.2005 sobota
OUT
Oslava narodenin. Nie mojich. Rano som odchadzal s tym ze sa o dve hodiny vratim, ani kluce som si nezobral, lenze astronom mieni a Miso meni, ked oznamil ze ma Mato narodeniny, tak sa to nejako pretiahlo a potom som zistil ze som zrazu u Mata doma a potom som zistil ze je sest vecer a potom som zistil, ze je zrazu pol jednej rano a tak sme si zobrali taxik a ja som zrazu zistil ze nemam kluce a tak siel nocnou Petrzalkou taxik a v nom astronom a astronom nadaval, ako je nepouzitelny, ked si ani kluce nevie zobrat domov a rozmyslal ci zobudi celu rodinu alebo len niekoho kto mu otvori. Nakoniec sa nerealizovala ani jedna z moznosti.
18.2.2005 piatok
V OBKLUCENI
Rano som bol v skole. Moja hlavna cinnost v nej bola dialkovo destruktivne posobit na vsetok softver nestastne sa nachadzajuci v mojom okoli. Aby som to zhrnul, stotisicovy softver na PLC pri mne stale pada, sedemmilionovy Matlab musim restartovat co hodinu, patdesiattisicovy Borland Builder stvara pri mne divy, ze sa cviciaci nestaci divit (no fakt je ze on nestacil na viac veci...), LabReg generoval koniny a InTouch zase robil kraviny, vsetko uvedene samozrejme len pod vplyvom mojej pritomnosti. Mal som ist asi na informatiku a programovat nefunkcny softver. Za velky pocet penazi by som robil programy s nepredvidatelnym chovanim, to mi ide uz teraz.
"Skuste tak za dva tyzdne, vtedy to uz urcite budeme mat.", hovori teta v TatraSporte na Kolarku. Usudil som ze jej asi nema zmysel vraviet ze som rovnaku vetu od nej pocul pred dalsimi dvomi tyzdnami. V polke marca ideme na hrebenovku Nizkych Tatier a dovtedy by som tie snehove navleky fakt rad mal. Poobede som sa bez navlekov vybral s Fotrom do hor, vsede bol sneh a vsade neboli ludia, takze to bolo dobre. Stopovali sme na snehu jedneho schizofrenickeho jelena a epileptickeho diviaka. Okrem toho nad nami poletovala polovica celeho vojenskeho letectva Slovenskej republiky, MIGy stale robili nad nami kolecka, ale my sme im usli.
Tato polka leteckej sily SR nas prenasledovala.
17.2.2005 stvrtok
AMNEZIA
Pretoze to spisujem retrospektivne, neviem si vybavit, co som tento den robil. Uz to zacina. Zacinam starnut. Teraz je to den, za nedlho budem rozlievat pohariky (alebo ich zabudat vypit).
16.2.2005 streda
POMALA SMRT. MOBILY.
Foto: meneldur
Uz viem ako vyzera pomala smrt. Pomala smrt je ked astronomovi stihne prejst zivot pred ocami tolkokrat, ze ho to zacina nudit. Stihne si prehravat dokola, nudnejsie pasaze preskakuje, repliky tych par zaujimavejsich uz vie naspamat. O com je rec? To naozaj nestoji za rec. O prednaske z predmetu Projektovanie priemyselnych informacnych systemov. Ta prednaska ma zvlastnu moc spomalovat cas. Ten cas prakticky stoji na mieste. Miestami som mal pocit ze zaradil spiatocku. Neskutocne nudna, obludne nesystematicka, clovek ma pocit ze umrie. Ale umiera pomaly. Cas stoji...
Nasnezilo. To znamena ze sa zhora sypala voda, ako to uz v Bratislave dva-trikrat do roka byva, a ona potom dopadne na zem (ta voda, nie Bratislava), a tam neodtecie, ani sa neodsype, ale ostane tam, vytvori centimetrovu vrstvu, a vodici potom ked to vidia, dostavaju smyky a narazaju do seba, kricia, hnevaju sa a hovoria o strasnej kalamite a konci sveta. No a dnes nasnezilo este viac ako centimeter a v okoli skoly sa zacali vyskytovat snehove sugulia, ludovo nazyvane aj snehuliak, elektromaterialistami nazyvanymi aj Feihuliak. Okolo fakulty ich bolo asi sest, prilozena fotodokumentacia ukazuje jeden exemplar, naznacujuci smutne znamy fakt pohlavnej majority na tejto fakulte.
Vecer som bol na koncerte Karla Plihala. Pozeral som mu cely cas na prsty, ale moc som z toho nemal. Po osmich rokoch, ked Plihal skoro na kazdom koncerte sluboval ze kazdu chvilu vyjde jeho nove album, koncom minuleho roka konecne vyslo Nebe pocka. Zhudobnena zbierka basni Jozefa Kainara, nahrata cisto s jednou gitarou, sa mi dostane do ruk v priebehu tyzdna. Z Plihalovych basniciek som nepoznal len jednu, ktoru predniesol ked jednej slecne v prvej rade zazvonil mobil. "Detem ktere zlobily, rozdupeme mobily."
15.2.2005 utorok
/DEV/NULL
Nic. inspiracia && fantazia > dev/null
Cez den ma aj nieco napadne, ale ked sadnem k PC, tak utlm jak po desiatich pivach. Takze pridu naraz obrazky. Jeden obrazok je za tisic slov. Vcera som na nete objednal moj novy digital. Vygenerovali stranku kde mi zagratulovali a ziadali odomna peniaze. Pretoze sa tvarili, ze mi digital bez nich nedaju, bol som im ich dnes poslat.
Cesta do Studenej doliny, 27.12.2004
14.2.2005 pondelok
NULL
Takze Valentin. Tento rok nemam komu poslat valentinku.
13.2.2005 nedela
KVANTOVA DOPRAVA
Plazim sa kanalmi. Ludia mi nadavaju. Ukazuju na mna prstom a smeju sa mi. Ano, je to tak, zlyhal som, podlahol som vabeniu Satana, sklamal som na plnej ciare, ano, kupil som si elektricenku. Tento fakt podlo vyuzivaju rozni ludia, ktori sa mi smeju, ako so mnou dopravny podnik vybabral, a dal som mu peniaze. Po takmer roku cierneho pasazierstva, ked sa vsetky investicie uz dvakrat vratili, som zlyhal.
Dopravny podnik je zdruzenie dezorganizujuce siet pohyblivych kontajnerov na zber ludi, plastovych flias a spakov, vykazujucich iste znamky kvantovych javov. Kazdy kontajner ma zaroven aj funkciu lisu, a ma definovanu svoju vlastnu vlnovu funkciu. Jednak podla vyosenia kolies, podla rychlostneho koeficientu brzda-plyn a zvlnenia vozovky. Dalsia kvantova vlastnost je tendencia prepravovat obsah v kvantach. O velkosti tychto kvant sa vsak stale vedu diskusie, pretoze sa zda, ze to nie je konstantne cislo a zda sa, ze je to funkcia casu. Rastie s ludmi ktori tvrdia, ze nemaju cas cakat na dalsi kontajner. Posledny kvantovy aspekt je neurcitost kontajnerovej lisovacej dopravy, co znamena ze nie je mozne urcit polohu ani cas prichodu zaroven (a ani osobitne), a ani to kedy dany kontajner pride, a ci pride vobec. Dosial neexistujuci je pravdepodobnostny kalkul modelujuci tieto veci.
Aj dnes som v takom jednom cestoval. S dvomi znamymi. Jeden znamy zrazu vystrel ruku, na svojej ruke zakoncenou pastou a prehlasil "Tu v lakti nemozem dobre prepnut ruku". Asi pri slabike "-ru-" autobus zarezal do zatacky a pastou zakoncena ruka skoro narazila do tvare dostojnej postarsej pani sediacej pri nom. Pani sa rozhodla predstierat ze nic nevidela, na to zacal druhy znamy velmi zle potlacat smiech, vlastne on ho ani nepotlacoval, skor vytlacoval, a prskat "Heehehehe, hohoho, on jej skoro jebol do papule, heeehehehehe." Hned na dalsej zastavke som vystupil.
12.2.2005 sobota
LAD
Vcerajsi ladovy nater nestaci, takze cely den priroda natierala novu vrstvu. Videl som dnes ostnaty drat ktory nepicha. Pretoze cely bol zaliaty v ladovom valci, s polomerom vacsim nez dlzka ostnov. Fotku bohuzial nemam, lebo nemam ani digital, na rozdiel od meneldura, ktory vonku bol, ale digital nezobral, s prachobycajnou vyhovorkou, ze by aj tak digital zamrzol.
11.2.2005 piatok
LADOVA REVUE. ORDINACNE HODINY.
Rano som sa vybral do skoly, ci tam nebude pritomny veduci mojho projektu. No a skutocne. On tam nebol. Z domu som vysiel do petrzalskeho outdooru doslova naplneneho zvukmi skrabiek atakujucich lad na oknach aut. Vsetci vodici svorne naklusali k autam a zacali synchronizovane drhnut okna. Cela Bratislava bola obalena do ladu. Prechadzal som touto ladovou spartakiadnou revue a padal na mna jemny zmrznuty dazd, dopadom na oblecenie sa na chvilu roztopil, aby hned nato zmrzol, takze nez som dosiel na zastavku, bol som v celkom slusnej ladovej skrupine. V autobuse sa zacal lad pomaly roztapat a postupovat dalej do vetrovky. Dalsou chodzou po zladovatelych chodnikoch zacala zamrzat cela mokra vrstva vo vetrovke, takze ked som prisiel do elektricky a ohol ruku v snahe sa chytit tyce, na zem padol mensi kus doby ladovej.
V skole samozrejme sef katedry a bakalarky nebol. Kde je, nemohla mi povedat ani jeho sekretarka, ktora tam tiez nebola, a zastupujuci, meno ktoreho bolo uvedene na dverach nepritomneho sefa, mi tiez nic nepovedal pretoze tam tiez nebol. Takze vsetci tam svorne neboli, jediny kto tam bol som bol ja a tak mi neostavalo nic ine nez odist.
Cestou som siel okolo Hviezdoslavaku a spomenul som si na davne casy, ked som si vybavoval ceske obcianstvo, ktore malo prist za dva mesiace a ono neprislo ani za mesiace styri. Takze som tetam uradnickam na ambasade zaklopal:
  • Dobry den, ja som astronom, ja som tu v septembri bol vybavovat ceske obcianstvo...
  • Aha, a ono vam jeste stale nedoslo?
  • No nie, malo dojst do Vianoc, ale stale nedoslo...
  • Aha, no vite co ja se podivam... [zatvara dvere]
  • ...
  • No vite co, ja jsem se divala, tam byl nejaky problem s adresou a ten urad nam to vratil. Takze to slo na jiny urad, ktery mel potvrdit potvrzeni jineho uradu, ze nam vrati ty papiry co nam vratil ten prvni urad a my ted cekame...
  • ....aha, dobre, takze mozem sa zastavit napriklad na buduci tyzden, ze v akom je to stave?
  • Ano, samozrejme, klidne ve ctvrtek. Nebo kdyz tak ve stredu. Jen ne v patek.
Odchadzal som s vedomim ze moja zlozka bola znovu presunuta zo spodu na vrch kopy. Pri odchode som zistil, ze som k tomu vsetkemu otravoval tazko kavickujuce uradnicky mimo uradnych hodin, nakolko v piatok neordinuju.
10.2.2005 stvrtok
RIESENIE
Podla mna by kazdy takyto reaktor mal obsluhovat clovek. Nejaky robos, ktory by sa za pol hodinu naucil ako sa reaktor sprava, a tak by ho reguloval. Navrhoval by som systemove riesenie take, ze za kazdy takyto riadeny system sa posadi lacna ludska pracovna sila, a bude tocit kohutikmi a nebolo by vobec treba automatizovat priemysel. Nejaky nezamestnany by to robil za stravu a byt, a naklady by boli mensie ako navrh fuzzy-neuronoveho adaptivneho riadiaceho systemu. Znizila by sa nezamestnanost a tak vobec...
9.2.2005 streda
REAKTOR
K vcerajsiemu zmysluplnemu zapisu ma inspiroval jeden chemicky reaktor. Vacsinu uplynulych dni travim simulaciami. Jednak simulujem ze som chory, simulujem zvysenu teplotu, bolest hlavy a hrdla, kasel a podobne, a dvak simulujem v Matlabe. Chemicky reaktor mam riadit. Je to nechutne, reaktor je silne nelinearny a mna to prestava bavit, okrem toho vysledky mojich simulacii jasne ukazuju, ze kazdy podobny chemicky reaktor by mal vybuchnut, cize viem zabezpecit stopercentnu kvalitu riadenia na ziadanu velicinu identicky rovnu nule. Ako obycajne, nulu dosahujem bez preregulovania, cistu a trvalu.
Pri Morave: Drozd a sipky. To cervene su sipky, cierne je drozd.
Vsetci na fotke su mi sympaticki. Ani Moravu, ani sipky a ani drozda netreba regulovat.
8.2.2005 utorok
KAVA
Akafuka fundaluka funda kava kevenduka. Ak fuk funda luk, funda kava kevenduk.
7.2.2005 pondelok
SMRT SMRTI
Dostal som avizo ze zanedbavam blog. Ale ja nezanedbavam. No kde nic nie je, ani smrt nebere. A keby smrt videla ten chemicky reaktor co mam riadit, tak by sa tou kosou rovno podrezala.
Takze nezanedbavam. Len nemam motivaciu, muzu, vtip zasiel davno prachom a saty stratili glanc. Dostavam aviza ze mam pisat aj ked nie je co a potom sa tu objavuju same blbosti.
6.2.2005 nedela
111
Pocuval som symfoniu cislo 111, jedna z poslednych Beethovenovych. Druha cast, neveril som, ze je to Beethoven. Rytmus a melodika pripominajuca zaciatok 20. storocia. Predbehol dobu aspon o sto rokov.
5.2.2005 sobota
AUTORSKA KRIZA
NULL
4.2.2005 piatok
IKVIPMENT
Nizke Tatry
Zhliadol som niekolko stranok o zimnych prechodoch. Hlavne z fotiek zistujem, ze je tam sneh, vela snehu. A kopce tiez. To do coho su ludia obaleni velmi pripomina goratexove vetrovky. Rovnakym materialom sa zdaju byt vybavene aj topanky. Vacsina z nich mi slubovala bez maciek, sneznic, goratexoveho vsetkeho, sesttisicoveho termospacaku a heroickej kondicie poranenia ak nie rovno krutu a biednu smrt v bielych horach. Fakt ze nevladnem ani jednym z tohto stavia ten prechod Nizkych Tatier do ineho svetla. Zistujem ze som velmi pravdepodobne vybaveny na prezitie zimy v meste. Ked som znamemu povedal ze moj spacak stal desatkrat menej ako je pozadovana cena pre oficialne prezitie, velmi divne sa zatvaril a zamumlal nieco o tom ze by chcel po mne dostat digital a zbierku anglickych Pratchettov. Mozno by som teraz niekedy mohol skusit prespat nejaku noc v spacaku na balkone, nech viem aspon orientacne co zvladne. Po prezreti par stranok nadobudam pocit, ze priroda dokaze zautocit aj zakernejsie ako zladovatelym chodnikom pred domom. Stranky radia rozne. Napriklad odporucaju slnecne okuliare a opalovaci krem. A to aj v zime. Aspon nieco splnam. A rovnako radi nevydat sa na bezkach. Aj tento poziadavok splnam. Takze to nebude asi tak zle.
Zase na druhu stranu to ma aj svetle stranky. Nestretnem medveda. Medvede budu spat. Toto zviera je na slovensku premnozene a osobne sa s nim spoznat nemam zaujem. Teda aspon dufam ze medvede nezvyknu trpiet insomniou. Na istom sajte radia ako sa spravat pri strete s medvedom. Napriklad treba na neho hovorit hrubym hlasom a dat ruky nad hlavu aby sme sa zdali vyssi. No neviem, pochybujem ci to zabera vobec na hyenu a nie tu na medveda. Iny pripad:
Druhy vecer se nevratil jeden z turistu. Uz chteli volat horskou sluzbu, kdyz uz se za tmy ozvalo zoufale bouchani na dvere chaty. Stal tam rozedrany, zkrvaveny a zablaceny hledany turista. Samozrejme, ze se zvedavec vydal do Javorovej doliny. A tam potkal medveda. Spravce chaty se ho hned ptal, zda se ridil jeho radou. Turista na to, ze se snazil. Tak nam povezte, co se stalo. Nu najednou se z mlaziny vyvalil medved, postavil se na zadni a strasne zarval. Tak jsem zarval taky. On se pak spustil na vsechny ctyri a ocenichal me. Tak jsem se taky spustil na vsechny ctyri a ocihal ho. Ty bylo porad dobre. Medved se pak zacal tocit dokolecka a vyhrbil zada. tak jsem to udelal taky. No a pak nastal ten problem. Medved vykonal velkou potrebu. Ja uz jsem nemoh, protoze jsem ji vykonal do kalhot hned jak se vyvalil z mlaziny a zarval.
Vyhlad na Devin zo Sandbergu. Na Sandbergu nie su ziadne medvede.
3.2.2005 stvrtok
SMAD
Ked clovek tri roky takmer neplava, nie je vhodne hned uplavat skoro jeden a pol kilometra v kuse. Som zistil. To potom moze boliet klb na pravom ramene. Uz som sice nevypil ani nevydychal vsetku vodu v bazene ako pred tyzdnom, ale zase smadny som potom tiez prave nebol.
Pocuval som dnes Appassionatu. Sonata ktoru napisal Beethoven pre "tu jedinu z miliona", a zahral ju prvykrat az Tereze (alebo Jozefine?) Brunsvikovej, rodacke z Bratislavy. Podobne ako pri Mesacnej prichadza pokojne allegretto, tu po uvodnej vete prichadza hlbave andante, presiaknute nadejou v najdenie stastia, vynarene a znovu upokojovane pochybnosti, do ktorych zrazu vraza seria 13 rovnakych tonov zaciatku allegra zaverecnej vety, kde sa znovu blyska, znovu huci vzdor osudu. Uzasne. Pocuval som dlho. Na stranke Deda som nasiel peknu esej. Pripomenula mi dialog s klavirom, skladbou, hlboke vnimanie hudby, jej reprodukcie, ako aj nesplneny sen vediet hrat na klaviri.

Klavir

Vstupil som do miestnosti a rozsvietil mierne svetlo. Z tmy vystupili obrysy cierneho koncertneho kridla. Zavrel som za sebou dvere, aby ma nic nerusilo a aby som nikoho nerusil ja. Pristupil som k nastroju. Na nom bolo polozenych mnoho zvazkov not, niektore hrube, ine tenke. Boli medzi nimi aj kusy takmer starozitne so zltymi strankami, aj nove so strankami uplne bielymi a na okrajoch cerstvo natrhnutymi. Ked hram, noty obraciam dost nesikovne. Niektore skladbicky boli len okopirovane na par listoch papiera, nicim nezviazane. Desim sa moznosti, ze mi ich raz prievan rozhadze.

Vsetky tieto noty som teraz odlozil z klavira prec, aby som mohol otvorit velku dosku. Dnes nebudem potrebovat noty a zvuku prospeje, ked sa kryt odklopi. Vtedy je pocut detaily, ktore sa inak utlmene stracaju vnutri. Pri cviceni je to tak sice lepsie, ale dnes zo seba potrebujem dostat nieco ine.

Sadam ku klaviature, odkryjuc pri tom biele klavesy zo slonoviny. Zatvaram oci a uvolnujem sa, ponaram myslienky do prazdnoty, aby som sa zbavil vsetkych rusivych vplyvov. Ruky mam volne spustene pri tele. Predstavujem si skladbu, ktoru sa chystam hrat. Hlavou mi zacinaju behat smutne spomienky a hybu prstami, ktore nehlucne pohladzaju klavesy, rozostavujuc sa na akordoch. Hromadi sa vo mne napatie, vasen, bolest a to vsetko sa derie von, snaziac sa pretrhnut hradze, ktore som citom postavil. Zachvev neistoty premoze pevna vola, ktorou potlacim ohen.

Zacinam hrat, pokojne a vyrovnane. Spod prstov mi plynu pomale tony v pravidelnych triolach, sprevadzane hlbokym dychom basu. Vysoky osamely hlas potlacene vzlyka, rozpravajuc o laske, o nadejach a sklamaniach. Zaznie vycitka, ktora sa lame na vrchole a klesa nadol bez sil. Len bas pokojne odpoveda, podopiera zlomeneho ducha, ktory zakopava. Citim miernu bolest v zapastiach, ktora mi nedovoli otupiet a poddat sa zialu. Mierny pohyb ruk dodava melodickej linii plastickost a dynamiku, posobi ako metronom, ktory nuti hybat sa vpred. Vycitka uz nezaznieva, bas odovzdane opakuje vzlyk. Zvuk pomaly tichne, az nakoniec zanikne v dvoch akordoch uplne pianissimo, stracajucich sa v prazdnote. Kym vsak dozneju, zacne opis rozpravkovej bytosti, krasnej a milej, ktora vsak dokaze zranit. Po prvej vete je to kvet nad priepastou, tanec pri mesacnom svetle, konecne spolocnost po dlhej osamelosti duse, ponorenej do seba. Moje ruky tancuju tiez, zastaviac sa na poslednych vysokych tonoch...a tichej odpovedi. Nahle sa zrychli pulz a prsty svihaju do klaves ostre staccato. Cvalajuce rozbehy koncia na udere akordu. A znova... Vasen nasla cestu von. Dycham zrychlene, robim chyby, ale nikto to nepocuje a ani ja nie. V prudkej burke duse sa zmieta sklamanie a hnev, blesky krizuju nocnu oblohu. Hlasne oktavy v tvrdych rytmoch sa zarezavaju a tony biju do usi. Napatie rastie, uz-uz nieco praskne, ked vtom zrazu...ticho. Melodia...opat naval vasne, zbesile behy cez celu klaviaturu a zasa ticho. A z tohto ticha sa vynara pokoj - neisty, nervozny a vzdorovity.

Posledne tony dozneli. Utieram spotene celo, mykam presilenymi zapastiami, ktore bolia, no bolest som si doteraz neuvedomil alebo sa stala sucastou hudby. Som unaveny, ale sviezi, akoby som prave presiel sprchou obrovskeho vodopadu. Vstavam a zatvorim klavir. Do prave prezitej hudby zaznie uder dreva o drevo ako dopad kladiva na nakovu. To ma vytrhne spat do reality.

     Dedo, 24. 2. 1998
2.2.2005 streda
STUDIUM CHODNIKOV
Zohnal som na nete par Beethovenovych veci. Konecne som pocul celu Sonatu cis mol alias Mesacneho svitu, a pri zaverecnom Presto agitato som uzasnuto vypeckoval volume aby to tu zo 14. poschodia poculi aj na prizemi vedlajsieho domu, sanka narazila na zem a pat minut som o sebe nevedel. Tato sonata vznikla ked bol Beethoven na Slovensku, kde mal priatelov na grofstve Brunsvikovcov v obci Dolna Krupa pri Trnave. Asi jedna z najkrajsich, a az dnes som ju pocul celu, prva veta je najznamejsia, ale z tretej vety som nemohol. Burlive sprinty po celej klaviature, napory hnevu, vasne, hladania rovnovahy a opatovneho sklamania a vzdoru osudu, tretia veta je taka aky bol Beethoven.
Astronom sa dostava do inverzneho rezimu. To znamena ze v noci spi a cez den bdie. A tak chodim spat uz o polnoci, to potom spim, a budim sa o osmej v noci, aby som mohol bdiet a bdiem az do najblizsej polnoci. Bdiem vacsinou pred Matlabom.
Napriklad som bdel vo vode. Vcera a v bazene. Voda je stale mokrejsia a bazen kratsi, vonku na mna padal sneh a unava, ovsem padalo aj ineco ine, pozeral som na ludi ktori si mysleli ze ten leskly chodnik je snad len cerstvo lakovany a prejavili prudky zaujem si ho prestudovat z bezprostrednej vzdialenosti, nasledkom ktoreho to rozhodnutia sa ocitli tvarou v tvar s asfaltom a ladom na nom.
1.2.2005 utorok
ZIVOT ESKYMAKA
Zaujimave boli mnohe hesla, pod ktorymi vyhladavace uviedli tuto stranku. Nasleduje zostrih najzaujimavejsich hesiel, ako ich zobrali google, centrum, zoohoo, zoznam, atlas a msn:

zivot eskymaka, zabradlia, namojdusu, darwin obrazky, fotky slavnych, obedovanie, Dva divosi, omyly biblie, dusevne zdravie, vianocne koledy, Praca na Aliaske, drak, hyperacidita, aikido Steven Seagal, senilny, vinohradnické město, obrazky bohov, zoznam egyptskych bohov, Loto Plus, ordinacne hodiny, Tautologia, ladenie klavirov, duchovia fotky, voda kniznica, Zalmy, evolucia, fotky tigrov, solne lampy, kancelaria kbs, morske prasa, bionika site, vtipny dialog, unikát, nehalia, reklamne tasky, Lurdy, kreslene postavicky, jehovisti, cerveny breh, panna maria, nespini

Pri niektorych heslach si len mozem domyslat, ako sa cez ne dostali sem, a pri niektorych heslach si to radsej ani nedomyslam.