Astronomov dennik

28.8.2005 nedela
IMPLIKACIA
Balim veci, karimatku, stan, spevnik, gitaru a sadam na vlak do Ciech. Ako poslednych sest rokov, idem aj tento rok na astropraktikum do Ceskej republiky, co implikuje moju jednoznacnu nepritomnost v republike slovenskej.
27.8.2005 sobota
FILANTROPICKY ASTRONOM
Astronomov zahranicny naprotivok z krajiny severne od Rakuska vo svojom blogu neomalene zverejnil tajnu recepturu tuzemskeho napoja, navyse s bezcitnou doslovnostou nedbajuc na zdravie jeho citatelov, ktori urcite vo fanatickom nadseni sa vrhnu do kuchyn ku svojim destilacnym pristrojom a znali tajnej receptury hotuju sa k vyrobe lahodneho moku.
Astronom si vsak zdravia citatelov ceni nadovsetko, zjavne vo vedomi ich nevelkeho poctu, a preto prispeje filantropickym dodatkom ku svojim vlastnym slovam, ze nakoniec je vhodne zmes zriedit vodou, jedine zeby holdovali 90% roztoku etanolu.
26.8.2005 piatok
B(AKALAR,UBLANINA)
Astronom bol vo svojom pitoresknom zivote vselicim, preskakuje polena, len tak sa niecoho nezlakne, najnovsie sa mu stal bakalar, ale ani to ho lentak nerozhodilo, comu nepodlahne, to ho povzdbudi. Astronom pecie. Pecie bublaninu. Astronom uz piekol vselico a vselijak. Piekol vsetko co mu neuslo z misy... Dnes piekol bublaninu. Uplne v poriadku. Akurat upecena, cesto nikam neuslo... Fotka nebude. Nizke pudy boli rychlejsie nez vzletne kopance muzy.
25.8.2005 stvrtok
DEN GALERII A PANORAM
Pri zonglovani mam stale pocit, ze sa na mna nieco pozera.
Na prianie mnohych, bola stvorena stranka zdruzujuca jednotlive galerie. Zaroven som aktualizoval galeriu z Fatry jun '05, a vytvoril galeriu z tohorocnych Tatier jun '05, plnych popadanych stromov, kamzikov, svistov a predovsetkym snehu.
Skusal som nieco s panoramami. Vysledok hodnotim ako lepsi nez je dratom do oka. Teda zacal som vyhladom z okna. To bolo horsie. Panorama Dunaja z dneska vysla o nieco lepsie. Teda na to ze je prva. Dakujem Zenitusovi za poskytnutu ochotu, na rozdiel od mojho PC, ktory mi strojovy cas poskytnut odmietol.
Bratislava. To je severna cast Petrzalky. Dnes o 16:47.
24.8.2005 streda
RAID
Jablka, ktore som si vzal zo zahrady a ucil sa s nimi zonglovat, mi bez varovania drzo zhnili. Matku chystajucu sa do hypermarketu som popytal ci by mi nekupila nieco na zonglovanie, nieco co ma mensie sklony hnit nez jablka. Rozpucil som uz pat paradajok a priznavam, mal som na mysli citrony. Zakupene vsak boli oci.
Zonglovacia vybava
23.8.2005 utorok
PLANY
Za par dni presuniem svoju starnucu vyse dvadsatrocnu telesnu schranku na Moravu na astropraktikum. Okrem schranky balim aj karimatku, spacak, stan. Tym ze beriem stan, zistujem, ze je batoh plny a telesna schranka sa tam uz nezmesti, nasledkom coho ju popruhmi pripevnujem na batoh zvonku. Vsetko je naplanovane, priestory batohu vymedzene, staci uz len naplnit.
Nato mi pise Vegetta, ci nechcem vratit stan co som mu pred mesiacom pozical.
22.8.2005 pondelok
OSVETA
Astronomov dennik hladi, povzbudi, pouci, laskavo a nenasilne popostrci citatela vstric novym intelektualnym vyzvam a obzorom... Astronom uz davno nepisal vzdelavacie prispevky. Tak dnes sa budeme venovat baleniu. Balime sa zasadne tak, aby sme prisli na stanicu pat minut pred odchodom vlaku. Skorsi prichod znamena len cakanie na niekoho dalsieho, ktory svoju moznost prist neskor vyuzil skor.
Z akcie sa balime podobne hekticky, aby nam zabudnute topanky a dalsie casti vybavy, ktore sme nechali na mieste, brali dalsi ucastnici vypravy. Ostava uz len viera. Viera ze si najblizsie zbalime vsetko, a viera v trpezlivost okolozijucich, pre pripad ze by sa nam to znovu nepodarilo.
21.8.2005 nedela
NIC (ZASE)
Sa mi nechce pisat, lebo beztak by to vyzeralo ako vcerajsi zapis. Vacsinu dna periem a zehlim, co este ostalo z mesacnych tulaciek. To vsetko robim. Pokial prave nespim.
20.8.2005 sobota
PISMENA
Cital som. To je proces, pri ktorom clovek pozera do relativne maleho uhloveho priestoru. Po tom ako som zistil, ze mi latinka este stale nepripomina rozsypany caj, som sa uvrhol do spanku spravodlivych. Ako velmi spravodlivy som bol neviem, nakolko som spal.
19.8.2005 piatok
MINIMALIZACIE
Vacsinu dna som sa opat venoval svojmu spankoveho deficitu, z kontroly ocnych viecok zvnutra ma vytrhla esemeska ohlasujuca, ze pan Pejcha sa nachadza v Bratislave a po prezreti tunajsich muzeii a galerii je zvedavy aj na nejaku tu krcmu. Po kratkej desatminutovej exkurzii po centre Bratislavy (ok, no tak dobre, bolo to cele centrum) sme skoncili, prekvapivo, v Slovak Pube. Pan Pejcha rozpraval o tom ako chodi so spoluziackou na cintoriny, kde rapuju citajuc mena na nahrobkoch, a so servirkou nadviazal kratky rozhovor zhruba nasledujuceho znenia:
- Prosim vas, a vy jste ze Slovenska?
- Ano...
- Tak to je dobre.

Nasledne sme si vymenili skusenosti s cestovanim vlakom, nakolko kazdy pritahujeme nieco ine, ja uchylnych typkov, a on armady skautov, ktori vyznavanie skautingu dohnali do patologickych rozmerov. Zhodli sme sa ze my dvaja by sme cestovat spolu asi nemali. Rozpraval o skautoch, co skracuju karimatky a spacaky do pol pasa v naivnej snahe co najviac odlahcit svoje batohy. Tak napriklad treba skratit karimatku, civilizaciou nezatazeny clovek jasne vidi, ze pri lezani na karimatke je jej velka cast trestuhodne nevyuzita a zaroven predstavuje uplne zbytocne neseny naklad, co je problem lahko odstranitelny odrezanim tychto prachzbytocnych casti. Rovnako je mozne pristupovat aj k spacaku, nasledkom ktorych to aktivit sa urcite niekolkonasobne zmensi hmotnost neseneho nakladu, zrejme v zhode so skautskymi regulami o minimalizaciach nesenych nakladov. Inak by to zrejme nebolo dostatocne prirodne. Rovnako je zbytocne nosit akekolvek jedlo, nakolko sa vzdy da nejako vyzit s lesnych bobuli a korienkov, a caj sa vzdy urobi z listockov jahody alebo zihlavy.
Ze je to podla mna uplne nepochopeny skauting nejdem ani dodavat, a Foglar urcite rotuje v hrobe.
18.8.2005 stvrtok
I'M SO DEPRESSED...EVERYTHIN' HERE IS HAPPY.
Vecer bol v IC v kine. Na Stoparovom sprievodcovi po Galaxii. V celku dobre, knihu som necital, rovnako ako titulky pocas filmu, nakolko biele titulky na bielom podklade z osobnych dovodov necitam. Po kine sme sli do Slovak Pubu, kde sa spievalo, pilo, sypal cukor do vystrihu, a namacali prsty do cudzich piv.
So zonglovanim som na nejaky cas skoncil. Jablka, s ktorymi som sa zacal ucit, mi zacali hnit.
17.8.2005 streda
BACK TO HOME
Prve kroky po zobudeni vedu ku chladnicke. Cestou minam hodiny, ktore znova ukazuju 15 hodin. Rozmyslam preco uz druhy den sa budim v neskore popoludnie. Potom si spomeniem, ze je to vlastne az druhe zobudenie, a ze dnes rano som si urobil vylet na Strbske pleso o siestej, kde som zistil, ze bez pohoriek a v tom dazdi dat ten Krivan asi nema velky zmysel, a tak sa obratom vratil domov a zaspal na dalsich devat hodin.
Potom som si spomenul ze chcem byt este dnes doma, a zistil, ze na zbalenie mam desat minut, co je konieckoncov dost, rozhodne viac nez za aky cas som schopny zjest akekolvek jedlo, okrem dnesnej porcie spagiet, a vecer som uz stepoval na popradskej stanici, kde ponukali nejake zahranicne zvierata.
Predaj exotickych zvierat
Ako obycajne som pritiahol vo vlaku nejakeho exota, ktory znovu lame rekordy v ignoracii mojej averzie k momentalnemu dialogu. Zohnal som uz len fajciarsky vagon, chlapik si silne potiahol, vyfukol mi do xichtu a zatiahol:
- Tak co mlady, co riesis v blave?
- Ja tam byvam.
- Jasan, a co, riesis tam nejaku vysku?
- No, kybernetiku.
- Fuuu, tak to je haluz. A do ktoreho rocnika ides?
- Do piateho.
- Fuuu, tak to je sila. A co, uz riesis aj nejaku diplomku, co?
- No, hej.
- A co v nej riesis?
- Taka teoria.
- Fuu, koxo, tak to hej.
...
...
Debil. Viac ma bavi uz len sledovanie rastu suchej pazitky.
16.8.2005 utorok
KOMA
Rano som sa zobudil este obleceny zo vcera. Prichodom do obyvacky a otazkou "Co je na ranajky?" som vzbudil salvu huronskeho smiechu. Pochopil som pri pohladne na hodinky, ktore ukazovali patnast hodin. Posledny mesiac som ani jeden den nesiel spat pred tretou hodinou rannou, zda sa ze existuje cosi ako zakon zachovania deficitu spanku. Preco nie, zachovava sa kde co. Vacsinu dna striedavo bud spim, alebo zaspavam.
Bol som v zahrade odtrhnut tri male jablka. Ucim sa s nimi zonglovat. Mne z toho deficitu asi fakt hrabe.
5.8.2005 - 15.8.2005 pondelok
MANEVRE
Tak a astronom je spat, popri vsetkych tuzobnych prianiach mnohych, aby nebol, popripadne bol, popri roznych poznamkach o jeho zmiznuti ci nezvestnosti, je tu, rovnako a tvrdo nevyhnutne, ako nevyhnutne prichadza s meskanim rychlik z Popradu do Bratislavy, s rovnakou nevyhnutnostou, s akou si astronom pri navrate od hocikadial zabudne zobrat spat asi polku veci, rovnako nevyhnutne, ako prichadza toto leto po chvilke slnka dazd, rovnako nevyhnutne sa aj astronom vracia na miesto cinu, ci skor necinu, na miesto svojho peroveho matracu (na ktorom uz vyse mesiaca nespal) a predpotopneho PC, ergo domov. Spat z Chocskych vrchov naplnenych zazitkami, ludmi, a stanmi naplnenych zimou. Moj spacak sa na obale hrdi informaciou "Extreme: -22", co som si po troch mesiacoch jeho pouzivania prelozil tak, ze je to najmensia teplota, pri ktorej v nom ziskane omrzliny neohrozuju priamo zivotne pochody.
Balim sa a idem poobede na vlak z Ruzomberka do Popradu a na polceste si uvedomujem, ze som tam nechal pohorky, co je vcelku dolezita sucast inventara potrebneho do Tatier, kam prave idem. Pod dojmom z tejto straty uz len nepodstatne posobi spomienka na zabudnutych asi pat dalsich veci. Je to napriklad Junior Railplus, na zlavu ktoreho som si sice den predtym kupil listok, ale ktory momentalne neviem najst, nasledkom coho mam zlavneny listok, ale uz nie moznost preukazania dovodu jeho zlavnenia. Bolo nutne uskutocnit zopar uhybnych manevrov pred sprievodcom disponujucim neprijemnou zvedavostou na strateny preukaz, ktore spocivali v narvani si batoziny do najnarvatejsieho kupe, a naslednym sledovanim polohy sprievodcu a tym koordinovane vystupenie a nasledne nastupenie na druhom konci vagona v kazdej stanici (a ze to bolo ICcko, tak stacilo len po Ruzomberku a Liptovskom Mikulasi). Metoda je to v celku ucinna, nihil novi sub sole, takze lacna a nepohodlna.
So 70 litrovym ruksakom a gitarou slapem v hnusnej tme ten hnusny kilometer hnusnej asfaltky, ktory oddeluje stanicu vo Svite od Podskalky. Co sa dialo potom uz netusim, len viem, ze dom som nasiel, a nasledne som upadol do stavu v ktorom sa udrzuju len najdolezitejsie zivotne pochody.
30.7.2005 - 4.8.2005 stvrtok
DETOX
Navrat zo Stiavnice. Nebolo zle, keby sme viac trenovali na nas program, bolo by este lepsie. Vzhladom na to, s akymi typkami som sa dostal na spolocnu izbu, a cim izbu zamorovali, citim silnu potrebu detoxikacie. Najlepsie do okolia Liptova a potom do Tatier.
29.7.2005 piatok
AKTUAL
A je to tu! Astronom aktualizoval svoju hlavnu stranku! Konecne z astronomovej stranky dycha duch sucasnosti, az nadcasovosti, konecne je IN, uprostred prudu diania a modernych trendov. Update spocival v nahradeni slova "dva" slovom "tri" na hlavnej stranke vo vete "V poslednom čase (čiže asi dva roky) sa mi nedari updatnut túto stránku z nedostatku časových rezerv." Aktualizaca namahava a vycerpavajuca, ale dalsi rok mam, chvalabohu, pokoj. Ale kazdopadne by som mohol urobit skript, ktory kazdy rok aktualizuje tento udaj, tiez sa nemusim od roboty zodriet.
Idem na tyzdnovy WT seminar do Banskej Stiavnice. Navratom odtial tento blog vlastne zacal. Nemam hotovost, takze sa nemusim bat, ze by to skoncilo rovnako. Takze tu tyzden nebudem. A potom tu nebudem este dalsie dva tyzdne, pretoze idem do Chocskych vrchov a este potom do Tatier a to mi kazdy musi uznat, ze ked som tam, nemozem byt tu.
28.7.2005 stvrtok
BULVAR
Vonku je krasnych 25 stupnov pana Celzia. Je to skvele pocasie, idealna teplota na nejaku prechadzku, vanie prijemny vanok, letne pocasie ako ma byt. Jedina chybicka na tom celom je, ze je to v noci. Cez den je nekrestanskych 36 stupnov. Navrhujem v nasich zemepisnych sirkach zrusit letny cas, a zaviest siestu.
Objavil som dalsiu zo svojich uzasnych a samozrejme neskutocne vynimocnych vlastnosti: schopnost odfotit ludi v tom najnemoznejsom okamihu. Bulvarne periodika sa budu o mna trhat, a predhanat v tom, kto mi za tuto prestiznu vlastnost zaplati viacej penazi. Cim sa stanem bohaty a konecne si kupim chleba, o ktorom som uz tolko pocul. A to vsetko za puhu schopnost kompromitovat ludi.
Co ludi. Aj zvierata. Pri prezerani fotiek z Tatier som zistil, ze som vyfotil kamzika v kompromitujucej a uplne ponizujucej polohe konania malej potreby. Cakam velkolepe objednavky...
Skompromitovany kamzik
27.7.2005 streda
DALEJ
Mam novy ruksak. Devat rokov som chodil s uz vseobecne znamym Bachorom, co je zlty velky vak, nesmelo sa tvariaci ako ruksak, do ktoreho sa uz skoro desatrocie balim nahadz-a-podup stylom. Odteraz chodim zo 70 litrovym Tatranom a zlty bachor ide do dochodku. Bol to dobry ruksak. Bol mi nielen dobrym ruksakom, ale aj chlebnikom, dazdnikom, vankusom i spacakom. Cest jeho pamiatke.
Dalej vybavujem tony zmeskanej posty. Uz asi mesiac mi chodi Domino Forum bez toho, ze by som ich o to ziadal, ci dokonca zaplatil. Sice tomu nerozumiem, na druhej strane sa stazovat nebudem. Dalej mi doslo rozhodnutie o priati na inzinierske studium Kybernetiky s dodatkom, ze sa mozem voci tomuto rozhodnutiu odvolat. Mam pocit, ze sa neodvolam. Dalej mi dosiel preukaz Jamesu, cim som sa stal papierovym skialpinistom alebo horolezcom. Dalej si idem dat sprchu, pretoze toto leto sa bud brodim po kolena v snehu, alebo sa smazim na slnku.
26.7.2005 utorok
NEGACIA
Je cas na navrat z Bystrice a spomienok do Bratislavy a sucasnosti. Vo vlaku som sa ako obycajne postavil k otvorenemu oknu a tym automaticky spustil myslienkovy vodopad. Vtedy ku mne pristupil jeden pan s vyrazom sfetovanej hyeny a zacal vyvijat evidentne snahy o nadviazanie hovoru. Ked skusil vsetky temy od pocasia, cez kombajny, film Most cez rieku Kwai, zrusene lokalky a skrachovane kupaliska az po zastavenie razenia minci za Tisa, vsetko bez nadsenejsej reakcie, vytiahol z rukava posledne eso a prezradil mi, ze ma v kupe jedneho ozrateho pana, ktory sa tam postal. Moju ignoranciu i tejto novinky odignoroval, a snazil sa dalej. Pri otvorenom okne potrebujem byt sam, a pretoze velmi nerad hovorim ludom aby mi dali pokoj, zacal som sa bavit tym, ze som negoval kazdy nazor dotieraveho pana. Funguje to. Chvilu som pozoroval samonasieraci proces dotycneho pana, az sa nakoniec zobral a zrejme usudil, ze spolocnost pritakajuceho postateho opilca je mu milsia.
Tuto techniku teda odporucam. Bud sa dotycny spakuje a nastvany odide, alebo sa vobec nenastve, opacny nazor mu nevadi a v tom pripade sa s takym clovekom zhovarat oplati.
25.7.2005 pondelok
PRECEDENS
Prechadzka popri slnkom zaliatych poliach. Z Detvy na Polanu. Pride mi trochu komicke, ze slapem a neviem, kde ta Polana je. Vidim pred sebou len rozsiahly krtinec. Spasame asi kilo lesnych jahod a kilo lesnych malin. Cestou spat trhame tymian a repik, a ze som sa uz dva roky neporezal, pri rezani repikovych korenov som nevahal a odfaklil si asi centimeter koze na prste. Za precedens pokladam, ze iduc zo stanice v Detve cely cas po cervenej az nahor, sme sa patkrat stratili. Z toho trikrat este v Detve. Myslim ze potrebujem dovolenku.
Divozelova fontana
24.7.2005 nedela
NOSTALGIA
Zeleznicne bociany, Detva
Som na par dni v Banskej Bystrici. Nemam nic co by som chcel napisat.
Boli sme s bratom sa pozriet do Detvy. Pozriet po dlhom case miesta, kde som chodil a sa hral ako dieta a desat rokov nebol. Moc sa nezmenilo. Na detvianskej stanici sa po odmysleni par grafitti nezmenilo nic, aj po 15 rokoch stale hniezdia na stoziari bociany, stale je tam rovnaky stanicny bufet, roztrepana vitrinka a rozsypana lavicka. Akurat uz zavory nespusta pan klukou s ozubenym koleckom. Pred osarpanym panelakom Novosady 17 je stale ta hojdacka, aj betonovy pinpongovy stol, akurat jednu lipu zrezali. Komplex zahrad strazi branka, na otvorenie ktorej mi stacil vreckovy noz, takze sme boli pozriet aj nasu byvalu zahradku. Je v ubohom stave, visna je uschnuta, novy majitel na nu zvysoka kasle. Chvilu sme tam pozerali, spominali na veci 10 az 15 rokov vzdialene, a boli o nejake tie spomienky bohatsi. Potom sme chvilu krizovali pomedzi cudzie zahradky a boli bohatsi aj o nejake to kilo malin, jahod, ribezli a cernic. Ku kompletnemu ulovku este brat odlomil kusok z maxikaktusu co stal vo vestibule zvolenskej zeleznicnej stanice, nakolko v tej chvili si nevedel predstavit nas balkon bez sadeniciek toho kaktusu.
23.7.2005 sobota
HYPERCUBE
Na jedinu noc som dosiel domov a aj to som nestihol spat v posteli, pretoze som zakapal na gauci v obyvacke. Omylom zakapal pri filme Kocka II, ktory som jednak v polovici zaspal, a dvak ma presvedcil ze Kocku 3 si urcite nepozriem.
Zbavil som sa nanosu prachu a spiny a zistil som, ze to nebolo ono a ze som skutocne na tvari nejaky opaleny. Idem na par dni do Banskej Bystrice.
22.7.2005 piatok
VSADE DOBRE, TAK CO DOMA
Navrat domov. O zazitkovom pobyte pisat nebudem, lebo to nema zmysel a kto nevidel, nepochopi. Triedim si (skvele) dojmy a fotky. Informacie o fotkach tu za nejaky cas pribudnu. Trpezlivost fotky prinasa.
Pomaly sa aklimatizujem v civilizacii. Spominam na sposoby pouzitia a zoznamujem sa znovu s kluckami na dverach, ucim sa znovu pouzivat vidlicku, zistil som co je vankus, v posteli sa plasim pri poklese podkladu na ktory si lahnem, nanovo sa zoznamujem aj s vodovodnymi kohutikmi a v neposlednom rade aj s heslom na PC.
11.7.2005 pondelok
FLOODS
Dnes o 14:15 bez varovania spadlo z neba mensie jazero. Trvalo mu to asi pat minut. Bojim sa vyjst von bez nafukovacky.
Zistil som, ze poznam nieco horsie ako je madarsky rap. Su to sportove spravy. Tymto sa pripajam k nazoru znameho novomestskeho polyhistora, podla ktoreho je sport plytvanie energiou, a divanie sa na sport je plytvanie vsetkym. No a za seba dodavam, ze pozeranie sa na sportove spravy je treti stupen tohto delenia, a sposobuje mi priam inkvizicne utrpenie.
V zmysle Frommovej otazky "Mit nebo byt" nejde astronom zarabat ani sluzit mamone, ale ide zpatky do lesu. Takze dva tyzdne tu nebude, lebo bude inde a pretoze bude inde, nemoze byt zaroven tu. Zbohom, pravidelna aktualizacia!
10.7.2005 nedela
NASTOJANKA UKRAJINSKA
Astronom je nadseny. Koniec nudy, nebude musiet opakovane citat vlastny blog, aby sa potesil perlami ducha. Popri meneldurovom rozhladenom blogu, a sentimentalno-senzitivnom blogu Zuzi (btw. odporucam jej basnicky) pribudol dalsi blogovy pramen prystiaci z netusenych hlbin Vsehonetu, slavneho astronoma, pana Ondry, znameho to lovca premennych hviezd, kilometrov a pollitrov, a zdroja pohotovych komentarov a pohnutych zazitkov.
Den som zacal v posteli. O pol dvanastej je idealny cas opustit tuto instituciu a zacat zistovat co je na obed.
Prisiel otec z pardnovej cesty do Ukrajiny. Pytal som sa ho ci navstivil Cernobyl, ale zevraj nie, nakolko tam nemaju labaky. Prinajmensom nie obyvane. Nakolko mu uslo v Kyjeve lietadlo, na sesthodinovom posede v tranzitnom priestore zistil, na co je dobry novozakupeny mobil. Boli donesene Kyjevske suveniry, nasledkom ktorych plnim stamperlu Nemiroffom, "zitnja s mjedom".
A este nieco. Zacnem si asi zacat zhanat nieco, v com prezijem suchy a vyprahly rok. Pretoze to vyzera tak, ze buduci rok nebude mat z coho prsat jediny den.
A aby sa to dlhsie natahovalo, este jeden obrazok, len tak.
Potok pod Flaskou. Chvilu trvalo, nez sme ho presli.
9.7.2005 sobota
FUTURE
Prsi. Padaju take male kusky vody, a ked dopadnu, urobia mlacku. Kazda kvapka robi mlacku, a pretoze v podstate ide o striktne aditivny jav, vela kvapiek urobi velku mlaku zvanu kaluz, ktora ma tendencie natiect do topanok, alebo stekat zo stromov alebo zakerne cihat v trave. Niezeby som bol z tych pre ktorych je rozdiel medzi peknym pocasim a suchym slnecnym pocasim nulovy, ale coho je vela, toho je moc. No a tej vody je moc.
Hyperaktivny meneldur popri tlaceni furika, ktory vymyslel, sa na rozdiel od nick nekriticky pouzivajuceho astronoma stale venuje este akciam spojenych s astronomickou tematikou, pise roman, podnika, zaistuje si svetlu a jasnu karieru, buducnost, kontakty, skusenosti, invencie, napady, manazerske a pedagogicke kvality. Astronom bude zatial pobehovat vyse tyzdna po lesoch na Liptove, bude zit pritomnost, na svojej buducnosti nepracuje, ale az bude meneldur sef nadnarodnej korporacie, bude astronom na neho vzhliadat od svojho krompaca v kanali, a svojim pocernejsim kolegom sa chvalit, ze to je jeho kamarat.
8.7.2005 piatok
LETO
Znovu pada zhora oxid vodny. Prestava ma to bavit. Citam si knihy, to su veci podobne skriptam, akurat cloveka pri ich citani nepremahaju likvidacne tendencie. Napisali to ludia, ktori vedia pisat, pre ludi, ktori vedia citat.
Toto je leto?
7.7.2005 stvrtok
CHLP
Divny chlp.
Bol som znovu v Slovak Pube. Na dlhsi cas asi naposledy, nakolko suma mojej hotovosti po vsetkych vreckach je identicky rovna nule.
Pred casom som zacal citat knizku s taujplnym nazvom Kybernetika, lebo kybernetiku studujem a ked ju uz studujem, tak nebudem robit smetiara, ale kybernetika, pretoze som vystudoval kybernetiku, a nie smetiarcinu. Ponuka sa otazka, ci to bol dobry napad. Nie su tam skoro ziadne obrazky, dialogy vobec ziadne, navyse je z velkej casti pisana v grectine, a plna vulgarizmov ako ergodicky proces, Fourierova transformacia autokorelacnej funkcie, Parcevalov teorem, konjugovane kanonicke premenne a okrem toho je plna divnych pokrutenych chlpov.
Navyse sa knihe podarilo vyvolat greckym textom pocit spanielskej dediny. S vyrazom hlbokej kontemplacie som knizku pomaly zavrel, neartikulovane sa zarehnil a otvoril si leporelo.
A bol som si obzriet blizsie smetiaky pred domom.
6.7.2005 streda
KEBY
Keby som si ja spomenul co som v stredu robil...
5.7.2005 utorok
KRVAK
Zase svist.
Obcas si astronom zvykne robit mrkvovo jablkovy dzus, to zvykne narvat mrkvu a jablka do odstavovaca a pozera, ako z neho vyteka taka cervenkasta stava. To vsetko zvykne. Pri krajani jablk vsak nezvykne nechavat malicek pod jablkom. A pretoze to nezvykne, celkom ho prekvapilo neprijemne vyustenie. Narval malicek pod jablko, a pozeral, ako z neho vytekala taka cervenkasta stava. Rezky a vitalny pohyb cepele poslanej do jablka v kombinacii so vcerajsim pausalnym ostrenim nozov vyustil do tragickeho konca.
Porezany malicek treba ist chladit pri pive. Do Slovak Pubu. Servirky ma tam uz pomaly zdravia. Napriklad s Vegettom. Budeme bohati. Vymysleli sme novy ezotericky smer. Budeme zarabat na ludskej blbosti. S kazdym dalsim pivom padali napady a boli sme bohatsi. Stale sme bohatli, a boli by sme bohatsi aj ovela viac, lenze nam vtom dosli peniaze a na dalsie pivo, ergo napady, ergo bohatstvo nam uz neostal kapital.
4.7.2005 pondelok
PUB. TACKA. GITARISTI.
Aj dnes som bol v Slovak Pube, a ze som tam bol len posledne styri dni, pojdem ja tam asi aj zajtra. Potom som siel k Fotrovi, kde som ho obral o egresove zasoby zo zahrady a pozical mi Samanthu. Samantha je jambo, ktore takto pomenoval, lenze ono pokrstit gitaru k lepsej hre nepomoze, a preto ja tie svoje gitary nekrstim, lebo mne to i tak uz nepomoze, nakolko som ako ten pan z Hlavneho namestia, co tam postava a hrebenom tyra ten ubohy kus dreva, na ktorom ma viac strun ako zubov v hlave, a tiez pozna naspamat len par pesniciek a tie hra dookola a ludia mu potom tlieskaju a hadzu bankovky na pripravenu tacku pred nim. Ano, zhruba presne takto nejako to je. Ok, tak mozno mu zrovna netlieskaju, a mozno mu nehadzu prave bankovky a mozno ze to nie je tacka, ale inak je to tak ako som bol napisal. Astronom sa pozna s par gitaristami a vsetko to su velmi dobri gitaristi, s ktorymi sa astronom nemoze ani len zrovnavat, a tak sa radsej zrovnava s tymi co hraju horsie ako on, menovite s tymi, co na gitaru nehraju vobec.
3.7.2005 nedela
NULL
Spal som, cital som, zaspal som. A neviem sa dovolat Fotrovi.
Kategoria: Nezmrznuta fauna.
Nazov: Svist.
Autor: zamrznuty astronom
2.7.2005 sobota
PANACEA
Aj dnes sa bol pozriet astronom v Slovak Pube, ci sa tam nieco od vcera nezmenilo. Nezmenilo. S Fotrom vypili len sest piv, ale ono je to i tak dost, zvlast ked mu astronom tvrdil, ze pivo je idealny vseliek a ze i ked cele doobedie chory lezal, par velkych piv mu pomoze dosiahnut nebyvalu formu, vyliecit hrdlo a zahnat chripku. Vzhladom na senilnu pravidelnost MHD som siel domov peso, cez Novy most. Z blizka som si pozeral novy antigrafittovy nater, a ratal som na nom nove grafitti.
1.7.2005 piatok
FIALOVA
Astronom si hral na gitare a spal. Tieto dve cinnosti su z tej oblasti ako je napriklad citanie Hessa, pocuvanie Nightwish ci Kryla, hlboke rozhovory s blizkymi ludmi, pozieranie Tiramisu, proste z oblasti veci, ktore robit fakt moze. Bol s Katkou v Slovak Pube, kde spolu vypili osem piv. Dobre si porozpraval.
Astronom dnes dalej zistil, ze nema 23 rokov, ako si posledne tri mesiace myslel, ale ma 22. Ono je to po dvadsiatke i tak jedno. Pocuva Kryla, cita Hermanna Hesseho, a utapa sa vo fialovej (kto nechape tuto frazu, nech necha tak).
A dalej sa zrejme dostal astronom do krizy stredneho veku. Ibaze necakal ze to pride tak skoro. Astronom sa snazi zistit, kto vlastne je, a divi sa sam sebe, ze to vypisuje po weblogoch. Vlastne sa astronom sebe divi tak vseobecne.
30.6.2005 stvrtok
NOVY DOMOV
Ludom zo splavu skor odiduvsim a stan zanechavsim vdacime za to, ze nemusim spat na ruksaku a Fotrovi nemusia trcat zo stanu nohy. Male acko je zbalene a iglu je rozbalene a postavene a obratom aj obyvane. Bordel vyplnujuci acko sa rozlozil do podstatne vacsieho priestoru iglaka. Bohuzial cely den prsi. Prsi vydatne a vytrvalo, az sa zahlasi ze sa dnes dalej nepojde. Zrejme prsalo naozaj velmi, lebo sa vyhlasilo, ze ani zajtra sa nepojde nikam. Inymi slovami Nova Bana je globalny koniec splavu, a suc rekonvalescent, siel som domov este tento den, vyspat chorobu a zjest nieco malo vitaminov, ktore mozno pomozu aspon tak dobre ako nohy vo vode.
Doplnena galeria.
29.6.2005 streda
DIVOKA VODA 2. KONIEC AKCIE ZSR
Aj dnes sa kapruje. Robia sa katamarany, a astronom berie v priebehu asi piatich hodin kazdu minutu vreckovku. Je to dost blbe sledovat a vnimat okolie, ked vacsinu dna ma clovek vreckovku okolo nosa. Po uspesnom pokuse nabrat vodu do clna pri obchadzani jedneho zeleza vo vode v perejach som zistil, ze uz nie som v suchu. A vtedy som vyzdravel. Z toho vyplyva, ze kto je chory, nech si maca par hodin nohy v studenej vode, a to, ze zelezam v perejach je lepsie predchadzat sledovanim hladiny pred clnom, namiesto pisania esemesky.
Divoka voda plna peny, besu a nebezpecia.
Doplnena galeria.
28.6.2005 utorok
DIVOKA VODA. AKCIA ZSR.
Dozvedel som sa zaujimavu vec. Vsetky batohy si vezieme v clnoch. Samozrejme ze som z toho naprvykrat polepeny, takze fotak konci na dne igelitoveho sacku, ktory je na dne druheho igelitoveho sacku, ktory je na dne batohu, ktory je na dne velkeho igelitoveho sacku, ktory je na dne clna. V kempe za peniaze, za ktore by som si mohol snad aj dokupit tu mikinu, nam je milosrdne dany k dispozicii travnik a ako bonus studena sprcha. Je tam asi tridsat ludi, stale vacsinu nepoznam, a nabeh na chripku zakupeny v listku Poprad-Bratislava sposobuje moje asocialne chovanie.
Z letmej analyzy povahy vody usudzujem, ze ten digital nemusi byt az tak hlboko.
White water
Doplnena galeria.
27.6.2005 pondelok
AKCIA ZSR
Po vcerajsom vlaku mi tresti hlava a dokonca aj okolie zacina konstatovat, ze ak sa citim len scasti tak zle ako vyzeram, nikam nech nejdem.
Zacina splav Hrona. Pretoze som nikdy nic nesplavoval, ak teda neratam Maly Dunaj pred desiatimi rokmi, a i to ma po tretom dni uz viezli na chirurgiu na Kramare, nabalil som sa znacne nefundovane. Astronomove predstavy, ako sa zbalit na splav rieky, zjavne nesli najkratsou cestou, ale mensou oklukou, ktora evidentne nesla okolo pojmov ako "mikina", ci tak vseobecne "dlhy rukav".
Co som nezabudol zbalit, je zname acko, stan s kapacitou jeden + chlebnik, v ktorom sme sli byvat ja a Foter + 2 maxibatohy. Nas stan uprostred stanoradia nebolo mozne prehliadnut. Miesto, kde stal, sa vyznacovalo prazdnym priestorom.
Sustanie
Na uvod splavu boli uvodne oficialne komentare s Pepeho dodatkom, ze "na jeho splave sa chlasce vzdy a ze to aj tentokrat mame povolene".
Doplnena galeria.
26.6.2005 nedela
AKCIA ZSR
Vstavam o stvrtej, jednak aby som stihol vlak do Bratislavy, a jednak aby to bol prazdny vlak. Mam rad prazdne vlaky, pretoze v prazdnych vlakoch nezvyknu byt ludia. Ani vrieskajuce deti, ani nijaka podobna stadna haved, ktora sa rozlezie po celom objeme vagona a tam produkuju to co im ide najlepsie - vrieskanie a hadanie sa. Nutne poznamenat, ze s rastucim poctom tychto tvorov sa ich ucinky nescitavaju, ale umocnuju. Cakal som v Poprade na vlak, popijal na perone chladenu plechovku Kelta, a vychutnaval pohlad na ranne Tatry, a vzapati zistil, ze aj na zastup asi dvadsiatich ludskych mladat, ktore sa tvarili ze cakaju na rovnaky vlak ako ja. Pozrel som smerom hore, zamumlal cosi o nespravodlivosti a naschvale, a nastupil.
V ICckach maju specialnu sluzbu pre cestujucich pri okne. Moze nechat na seba fukat celu cestu vietor. Oni teda tomu hovoria klimatizacia, ja tomu hovorim prievan. Styri hodiny to znasat, to bolo horsie ako ten detsky zajazd. Tolko ku sluzbam vlakov InterCity. Keby som len ja mal take skusenosti. Chripka ci prechladnutie je samozrejme zahrnute uz v cene listka.
Debili.
25.6.2005 sobota
AKO KYBERNETICI HORY PRESLI
Panovi Bc. Martinovi uz vyse roka chyba v zapisnicku pri Vychodnej Zeleznej brane znacka checked a rozhodol sa ju urobit. Uz z Popradskeho plesa vidno, ze je plna snehu, snehu v tieni, cize snehu tvrdeho a pololadoveho, ako uz snehovia v tieni a juni byvaju. Odbacame do Zlomiskovej doliny a cestou vyrabame a vyratavame strategie pri pripadnom strete s Tanapakom. Pretoze je to predmet nasho tatranskeho tajomstva, nebudem to tu komentovat. Naratali sme zatial tri strategie.
Vychod Slnka za vrcholom Koncistej z Ladoveho plesa. V obryse vidno vrcholovu kovadlinu,
na ktorej bol astronom vlani a ako jediny vysiel Koncistu, pretoze zvysok tieto posledne
tri vrcholove metre Koncistej v podobe nakovy odmietol vyliezt.
Ladove pleso v tieni Koncistej
Ladove pleso bolo aj v juni ladove, obisli sme ho smerom k Zeleznej brane, a vymenili sposob dopravy metodou "skoc pod balvan" za metodu "hladaj zbytky smykoveho trenia" na snehu. Snehu pribudalo a Mato zacal spominat znamych ktorych hrozila zavalit lavina, ale oni z nej hrdinsky vyplavali. Alebo ako liezli nejakym zlabom a zrazu sa odtrhla doska a zacala ich unasat, ale oni prestupili na momentalne nehybnu kryhu a museli ostat a pockat v sedle sest hodin, kym sneh stvrdne a nebude rozvazat ludi, ktori o to nestoja.
Na Zeleznej brane bol sneh a pod nou kopa balvanov. Sneh bol tvrdy, aj tie balvany boli tvrde, a dopad po smyku na tie balvany by bol tiez tvrdy. Bez maciek a cepinov trochu narocne.
astronom: Tu ked sa smyknes tak uz neubrzdis.
Mato: No.. nezabil by si sa.
astronom: No to asi nie, len velmi skaredo polamal.
Mato: Tak sa dohodneme, ze nebudeme padat, ok?
astronom: Ok.
Dole na suti si kazdy zobral dva ostre kamene a zacali sme si pre kazdy krok vysekavat stup. Je mozne konstatovat, ze s cepinom a mackami je to skutocne pohodlnejsie. Napriklad sa sa pri uzivani cepinu nedorezu ruky, co je pri kameni mozne. Po asi tri stvrte hodine a desiatkach vysekanych dier sme preliezli tych asi tridsat metrov zlabu do sedla. Ako Mato vychadzal na koniec, s novym vyhladom sa mu vynorili aj dva rohy, papula a ten kamzik sa zlakol evidentne aspon tak ako Mato. Povedal cosi ako "uuuiiiii" (ten kamzik, nie Mato) a spolu s dalsim potom, co vybehli takmer kolmu stenu, sa pustili po tom snehovom zraze, ktory sme my robili skoro hodinu, a dole boli za desat sekund.
Zlezeny zladovately jazyk na Zeleznej brane
Uz cestou hore na branu ma napadlo, ze dole by som to nechcel absolvovat. To som este netusil, ze aj na druhej strane je sneh, a to snehu vela, vlastne je tam iba sneh, par kamzikov a dvaja sialenci ktori sa vybrali do hor kopat kamenmi diery do snehu. Klesanie svahu tiez nebolo astronomovym idealom, len velmi nerad sa nim vybral dole, nakolko on nema rad ani privelke hlbky, ani privelke rychlosti, ktore to horske veliciny su velmi uzko prepojene.
Cesta dole: Bc. Martin dava navleky, cim moralne zradza astronoma, ktory si navleky zobrat zabudol.
Dalsia cesta vedie smykom a velkym oblukom (zo Zeleznej brany sa kazdemu oplati nejst priamo ku Kacaciemu plesu, ale oblukom, lebo by mohol byt velmi prekvapeny, ze ostal trcat (v tom lepsom pripade este) pred jednym hangom. Do Kacacej doliny, (v plese sme videli dve kacky, takze "ta povest nelhala"), a Bielovodskou dolinou do Lysej polany a domov.
Bielovodska dolina: Spatny pohlad na severnu stranu prejdenych hor.
Celkova trasa
Doplnena galeria.
24.6.2005 piatok
VZDELAVANIE PRE BYROKRATOV
Pani bakalari Mato a Miso sli na okruznu trasu cez Sedielko, moja bakalarska malickost ostala doma. Vybral sa k Studenovodskym vodopadom a cital si tam Hessa.
Astronom asi prestava byt asocial, ale k svojmu udivu ho potesila pritomnost ludi od Hrebienka az po vodopady. Skorej sa tesil, ked na 12 hodinovej ture stretne dvoch turistov, z toho mu jeden aj tak povie "Cest" a druhy "Guten Tag", a teraz ho pritomnost ludi pri potoku celkom tesila. Pan Bc. Martin bol medzitym zlyzovat Malu studenu dolinu, po navrate sme sli do akvaparku v Poprade. Bez pana Bc. Michala, ktory demonstroval nevysvetlitelnu averziu voci verejnym kupaliskam.
Astronom stiral rosu na kolejich a v dialke medzi stromami
fotil hvezdaren na Lomnicaku
Pretoze na zastavke Sibir je nic nez buda, bez akychkolvek informaci, toboz nie automat, pytali sme si listky v TEZ. V TEZ nam naparila cenu styrikrat vacsiu ako je normalna cesta zo Smokovca do Popradu. Princip financovania TEZ spociva v posilovani neinformovanosti pazazierov, najlepsie zahranicnych, ktorym potom treba davat rozne prirazky. Listok sa ma kupovat zasadne na stanici. Ak sa stanica rovna osamelej bude v lese ma cestujuci smolu. V elektricke bude platit viac ako vela. Ak chceme stihnut vlak a nemame listky, prakticky nemame sancu.
sprievodkyna: Mali ste si precitat poriadok, tam to je.
Mato: Ale na Sibiri ziadny poriadok nie je. Tam nie je vobec nic, len buda.
sprievodkyna: Mate si nastudovat prepravny poriadok, ked idete cestovat.
Mato: A vy tiez poznate naspamat vsetky zbierky zakonov?
sprievodkyna: No... nie, ale ja s tym nic neurobim. Ak chcete, mozete sa stazovat v Poprade na riaditelstve.

Zaplatili sme stvornasobk a dala nam nejake dva jednosmerne listky zo Smokovca na Strbske pleso
astronom: Mozete nam povedat co ma to Strbske pleso znamenat?
sprievodkyna: Nooo....to sa tak robi. Je to prirazka...
astronom: To je nejake divne. Mozete nam dat vase identifikacne cislo, ako aj meno zodpovedneho na riaditelstve?

Sprievodkyna pise meno "Novak". Dvere s rovnakym napisom nachadzame niekde vnutri stanice. Pan Novak ma zamknute. Objavuje sa dotycna sprievodkyna a sucho konstatuje, ze "pan Novak tu zrejme nie je". Klopeme na vedlajsie dvere, ktore nie su o nic menej zamknute ako dvere pana Novaka. Prichadza ina pani a po chvili hapkania zahaleka, ze obaja odisli na nejaky skoliaci a dolezity seminar. Obraciame sa teda a ideme do toho akvaparku s hrejivym pocitom, ze sa uradnici aj v piatok podvecer chodia skolit a vzdelavat.
V akvaparku boli tobogany a ocelovy kruh kde sa dalo robit vir, alebo vlny, alebo sa topit, a roznymi rychlostami a smermi vytekajuca voda do bazenu, naco si bakalari neoddychli, ale blbli a s nimi blblo aj par strnastrocnych Popradcancatiec. Presnejsie, bakalari blbli s par strnastrocnymi Popradcancatmi.
Doplnena galeria.
23.6.2005 stvrtok
IGELIT
Dnes sa diala rekonstrukcia vlanajsieho vystupu do Baranieho sedla. Pan Bc. Martin si znovu zobral batoh, nan upevnil lyze a popruhmi sa pripevnil k batohu. Pan Bc. astronom moc nelyzuje, takze sa pripevnil k batohu bez lyzi a pribalil igelitovu tasku, na ktorej to ide dole snehom lepsie, nez po sustakoch. Po roku sa nezmenilo nic, okrem toho ze tam bolo este viac snehu.
Pan Bc. Martin pod previsom na ceste na Baranie rohy.
Foto: pan Bc. astronom na snehovom poli
Z Brncalky cez potok a cez Flasku hore do doliny a sedla. Pri Baranom sedle (2389m) boli zanechane lyziarky a lyze, a sli sme snehom a sutou, a vsetkym okrem cesty, na Baranie rohy.
Pri Baranich rohoch (2526m)
"To lyzovanie ma bavi," skonstatoval pan Bc. Martin a spustil sa z Baranieho sedla po 40% klesajucom svahu tvrdeho snehu. Snehu takeho, do ktoreho ked sa spadne, akokeby spadol clovek rovno do potoka. Pan Bc. astronom sa spustil bez lyzi, a bez igelitky, nakolko zrychlenie bez nej mu viac nez postacovalo. Z Baranej kotliny dalej po igelitke. Informacia pre tych co by sa chceli spustat na igelitke zo zasnezenych sediel - nejde riadit (pohyb po gradiente) a brzdit len malo. Nad vodopadom sa zastavit podarilo. Vysli sme zo snehoveho pola a nastala velmi neprijemna chvila vo vetre, tieni, v nadmorskej vyske 2000m, na suti pri snehovom poli, stat v komplet premocenych satach, dalej si vsetko vyzliect a navliect sa do veci o poznanie suchsich. Myslim ze v zivote mi nebola taka zima. Dole Flaskou vedu retaze, koncom juna som mal omrzliny na rukach, ze som sa sotva drzal retazi. Ako sme vychadzali z Velkej zmrzlej doliny, videli sme vrtulnik ako lieta tam a spat do Malej zmrzlej doliny. Na teletexte sa pisalo, ze Tatry maju svoju siestu obet, nejaky Cech sa smykol na snehu a padal dvesto metrov. Radsej mal ist na igelitke.
Celkova trasa
Doplnena galeria.
22.6.2005 streda
KOLENA A DLAN
Pretoze astronom pozna svoje kolena ako svoju dlan, vie ze s panom Bc. Martinom treba chodit na cesty len kazdy druhy den. Drzi ich v teple a cita si Damiana od Hesseho.
Doplnena galeria.
21.6.2005 utorok
CESTOU A HLAVNE NECESTOU
Cesta na Sliezsky dom trva z Noveho Smokovca tri hodiny. K tomu je nutne ale cez znacku povalat stromy, najlepsie vsetky v lese. Vtedy sa prijemne chodi, pre lepsi efekt umiestnime stromy do vysky, ktora nejde podliezt, ale je to dostatocne vysoke na to aby to neslo prekrocit. Podavame za slnecneho dna, z kmenov sa hadzeme do sucheho ihlicia a prilezitostne si odierame lytka. Kluckujeme okolo vyvratenych korenov a naivne sa snazime najst povodnu znacku.
Bakalari na vetvi
Prilezitostne nadavame ze sme predsalen mali ist 5km asfaltom do Polianky, odkial existuje aspon naznak nejakej cesty. Pozorne pozorujeme ako stracame cas a niektori jedinci aj nervy. Sledujeme proces stracania dalej, ked skonci pasmo spadnuteho lesa a nastupi pasmo kosodreviny. Uprostred hustej kosodreviny upatia Slavkovskeho stitu bez jedineho naznaku chodnika v kratkom tricku a kratasoch stracame cas, nervy, smer a seba. Po dnesku som presvedceny, ze je mozne predierat sa akoukolvek hustinou.
Kosodrevinou
Situacia je riesena optimalizacnymi metodami prveho radu. Nasadene metody konjugovaneho gradientu modifikovane o koeficienty tvrdosti ihlicia nakoniec dovedu k magistrale. Tam sme sa pripojili k vsetkym tym amaterom, ktori chodia po chodnikoch a prave horalske predieranie sa divokou kosodrevinou povazuju za nevhodne, nevkusne, ba priam odsudeniahodne.
Svist pod Dlhym plesom
Za dve hodiny sme na Polskom hrebni, na ktorom je tabulka hlasajuca "Polsky hreben" (2200m), pri ktorej fotim jedneho nadseneho Poliaka, ktory ma o to poziadal, zjavne nadseneho privlastkom toho hrebena. Zmrznuty kotol a aj Zamrznute pleso v nom boli, prekvapivo, zamrznute. Pocetnymi snehovymi poliami nasledne ideme, smykame, padame a proste sa premiestnujeme okolo Litvoroveho plesa.
Litvorove pleso
Zastavujeme sa v Kacacej doline pri Kacacom plese. Cesta k nemu scasti ide cez kosodrevinu, ale my sa tomu len smejeme a znalecky konstatujeme, ze hustotou ani ostrostou nedosahuje kvalit porastu pod Slavkovskym stitom. Cestou si pan Bc. Martin a pan Bc. Michal spomenuli, ze studuju na FEI, a Litvorovou dolinou sa zacala niest diskusia o PHP, databazach, webe, VisualC++, serveroch, a preslo sa aj k "pedagogom", takze do Bielovodskej doliny uz dorazilo najlepsie imitacne komando, ake poznam.
Astronom pri Kacacom plese. Na fotke je astronom, nie Kacacie pleso.
Na celej dnesnej trase sme nazbierali osem zhrdzavenych konzerv. Predovsetkym na miestach, kde oficialna znacka nie je. V Bielej vode na ceste do Lysej Polane stoji horaren vo velkosti haciendy, a v nej byva jeden pan horar, vseobecne znamy ako "drobcek", asi preto ze meria skoro dva metre a vazi cez metrak. Drobcek je udajne tvor asocialny a nema, rad ked cez "jeho" dolinu prechadzaju ludia, nasledkom coho v nej vytrhal vsetky smerovniky a cez chodnik umiestnil znacku "Zakaz bicyklovania", v rozpore s vyhlaskou TANAPu.
Lysa Polana je nazov, ktory dali dvom budovam a jednemu parkovisku. Na parkovisku sa otacaju zahranicne autobusy, jedna z dvoch budov je bar, a druha ma kryci nazov Potraviny. Spagety, kecup, ani tuniaka sme tam nekupili, zato je tam celostenovy regal plny chlastu a alkoholu, a to vsetko v podobe hektolitrov flias a listkov s malymi cislami, nasledkom coho tam chodia Poliaci nakupovat ohnivu vodu, ktoru potom piju, velmi sa pri tom smeju, vykrikuju nepekne slova a chytaju umelohmotne rybicky vo vodopadoch Slovenskeho raja.
Zdiarska vidla a Havran. Na Zdiarskej vidle bol astronom v auguste,
ked bola vsade hmla, takze bolo vidno na pat metrov a preto nebolo vidno, ze je z jednej strany kolma.
Celkova trasa
Doplnena galeria.
20.6.2005 pondelok
ALEBO RADSEJ NIE
Alebo si ich radsej zoberiem so sebou do Tatier. Nejaky cas tu nebudem. Ak spadne na nas lavina, mozno aj dlhsie.
Necela polovica rocnika ukoncila bakalarske studium na nasej slavnej fakulte. Pretoze sme medzi nimi, neustale si pripominame tento zavratny zivotny uspech. Nakolko uz par dni ficim len na okuliaroch, bol som za ocnou si objednat nove balenie kontaktnych sosoviek a vyjednal aby mi nejake balenie zatial pozicala. Dalej kupil bandaz na koleno. Dalej siel kupit listky na vlak. Dalej bol s Fotrom na kofole a dal zalohu na splav Hrona. Dalej sa balil. Na balenie som mal 15 minut. Clovek by povedal, ze s rastucou skusenostou sa bude casom zlepsovat kvalita balenia a ono sa iba stale skracuje cas ktory na to balenie mam. Na stanici sa pripojili pan Bc. Miso a pan Bc. Mato, a spolu s panom Bc. astronomom nastupili na IC do Popradu a Noveho Smokovca.
19.6.2005 nedela
SEBAVEDOMA PREDIKCIA
Cakal som a cakal som, a nakolko ani doteraz nezasnezilo, dovolim si sebavedomu predikciu, ze v dohladnom case uz nebudu zaveje snehu a tak by som mohol meneldurovi vratit oba pary sneznych navlekov.
18.6.2005 sobota
BESNA LABUT A APORTUJUCA BABICKA
Po mnohych rokoch som sa bol pozriet na Zlate piesky. Aj som zabudol ze je to zhruba na polceste trasy na Mesiac. Po ceste elektrickou, po dobe ked som uz ocakaval sibirsku magistralu, som zistil ze sme len na pol ceste k jazeru. Astronom sa tam vybral so Zenitusom. I rozne zazitky zazili, takmer podlahli besnej labuti, hlboke rozhovory viedli, v hlbokej vode plavali, a videli asi 110 rocnu selfaportujucu babku, ktora si najprv hodila nafukovaciu loptu do vody, a potom za nou plavala. Ked ju doplavala, znova ju hodila dalej, a znovu za nou plavala. Naposledy som ju videl plavat za loptou vo vetre predsalen rychlejsom, nez 110 rocne babky plavaju, a stratila sa niekde na obzore a v zalive.
Astronom zacal citat Hermanna Hessa, ktoreho si kupil v Poluse pri nedavnej navsteve uradnickej rezervacie. Jedna sa o 5. zvazok jeho suborneho diela a su v nom knihy Damian, Klingsor a Siddharta.
Hesse pise tak, ako by astronom pisal, keby mal spisovatelske crevo. Pretoze ho nema, alebo je slepe, tak aspon cita a precituje zimomriavky s neuveritelne hlbokeho dusevneho zasahu a vnutornej rezonancie Hesseho knih.
17.6.2005 piatok
KRAVA. A ZNOVU SNEH.
Hore kopytami [foto: Meneldur]
Su uplne vsade. V parkoch, na uliciach, najmenej jedna levituje hore kopytami pred divadlom. Plastove kravy. Pred rokom som bol v Prahe a oni tam boli tiez. Zrejme v dosledku skvelych makroekonomickych ukazatelov slovenskej ekonomiky a v neposlednej rade kvoli migracii, sa ocitli z Ciech v Bratislave. Zaujimalo by ma ako dlho v meste vydrzia s momentalnym poctom noh, rohov a hlav.
Uz dlho som nevidel ziadneho uradnika, od ktoreho by som nieco chcel, takze som sa rozhodol poobzerat sa po nejakej rezervacii, kde volne ziju a pohybuju sa. V plane som mal poziadat o priame clenstvo v Jamesi, ked sa uz chystam do tych Tatier. Najprv som sa v rezervacii stratil, a potom ked som sa nasiel, zistil som, ze maju do stvrtka dovolenku. Takze mi to v Tatrach bude platne ako mrtvemu zimnik v lete.
Minuly tyzden tam napadlo vyse metra snehu. Mato chce lyzovat. Pred rokom to bol odmaknuty firn, ale teraz neviem. Takyto sneh ma tendenciu ostat tam, kde bol polozeny. Napriklad dva metre nad hlavou.
16.6.2005 stvrtok
TRAVA
astronom: Myslis vazne? Ja viem ze zelena je tvoja oblubena farba. Farba travy. Ale su aj ine farby.
Miko: Vole, ja viem ze su. PO poslednych hubach som videl farby o akych sa ti ani nesnivalo.
Alebo mozno len snivalo.
astronom: To ti aj verim. Ale to mas z toho aky zivot vedies. S akymi ludmi sa stykas.
Miko: no klidek, niekto pozera moc filmov...
astronom: Niektore staci raz. A co sa stalo, odkvitla ti trava? Dosiel ti film? :-) Co len budes teraz robit?
Miko: Rob si srandu s plasteliny. Nahodou, uz nehulim. Travu som nemal uz... vlastne uz ani nepamatam.
15.6.2005 streda
DAZD
Meneldur mi poslal niektore upravene fotky z Fatry. Spravil s nimi rozne veci, ako uz alchymisti zvyknu robit, takze su teraz viac farebne, a kontrastnejsie a tak vobec krajsie. V dohladnej dobe mozno budu vo fatranskej galerii na stiahnutie.
Povodny plan ist plavat mi prekazila najhustejsia burka za posledny rok. Zacalo to tak ze astronom videl velky oblak a blesky na juhu, sadol si nabalkon, pozeral blesky, pozieral Tiramisu a smial sa Madarom ze nad Matrou sa blyska a hromy divo biju. Potom prisiel oblak blizsie a astronom sa prestal smiat, pretoze mu zmokol kolac a za 5 minut sa vytvoril na balkone bazen, nasledkom coho astronom usudil ze uz nemusi ist za bazenom do mesta. Potom mu zmokol aj digital. To bolo vtedy ked ho vystrkoval z balkona aby natocil tu prietrz. Za patnast minut prsat prestalo a svietilo slnko, a prietrz pokracovala na severe Bratislavy a astronom sa im smial, ako im tam prsi a moknu kolace.
14.6.2005 utorok
SNEH
Tralala bum, tralala bum
Tramtada, pam pa dam, pam pa dam, jabadaba..
Som snehova vlocka.... som snehova vlocka...
Ano, v juni.
Koncim, musim ist snezit...
13.6.2005 pondelok
PRAZDNINY
Spal som vynimocne styri hodiny. Od nedelu poobedia som sa zacal ucit na poslednu skusku v bakalarovi a dal si budik na stvrtu rano. Tym padom som mal este dvanast hodin na ucenie. Opravak v stvrtke jula ma nelaka, takze dve tretiny som sa naucil a do zvysnej tretiny sa obliekol. Styri bomby, dve bomby boli zavesene na dvoch kancelarskych stipcoch na krku na snurke od topanok. Dalsia bomba sla lepiacou paskou o telo pod tricko. Posledna bomba dozadu za chrbat pod tricko. Na obe stehna po jednej scheme a na polku gumy dalsiu schemu. A samozrejme hlavny perovy tahak, ktory vsak pre utajovanu technologiu nemoze byt specifikovany. S poslednou skuskou sa astronom rozlucil dostojne, ako sa na poslednu skusku patri, s plnou hlavou, plnym vedomim a arzenalom zbrani.
Kriteria robustnej stability mi lezu usami, nosom aj ustami. Som cely robustne stabilny. Tak som to radsej siel zapit kofolou. Je mozne povedat, ze niektori zapijali niecim inym a dlhsie a trochu viac, nasledkom coho sa stali robustne nestabilnymi, a to este v celom rozsahu frekvencneho spektra.
Nastali mi prazdniny, co znamena ze dostanem zase otravu volnym casom a hrabne mi z toho.
12.6.2005 nedela
NIC PROTI KRMENIU
Znovu som vypol krmenie na ryby miesto budika. To mam zato, ze hned pri nocnom stole mam akvarium. V poloprevadzkovom stave pri hulakajucom budiku sa obcas stane, ze namiesto do budika tresnem do krmenia na ryby. Zatial sa mu vsak este nic nestalo a funguje nadalej. Zistil som ze v barokovej atmosfere mi dobre lezu veci do hlavy. Pustam si Bachove Francuzske suity a tlacim zajtrajsiu skusku.
11.6.2005 sobota
PRIPRAVOU PROTI ZLYHANIU
Blbe je ked posledna skuska v bakalarskom studiu hrozi vyrazit dalsiu polovicu ludi. Este ze sa obcas na ICQ objavi niekto, kto mi zdvihne naladu a sprijemni den.
10.6.2005 piatok
STUDENT PROTI SKOLE
Aj dnes som bol v skole, okrem spisovania materialov proti pondelkovej skuse som sa snazil natacat videa istych struktur na nasej fakulte, nakolko je to asi jediny sposob, ako mi ich existenciu moze niekto uverit.
9.6.2005 stvrtok
SKOLA PROTI STUDENTOM
Hnusnu skusku, z ktorej som predpokladal opravak, som spravil o stvrtchlp (ha, meneldur, dalsie slovo na devat pismen, za chvilu tromfnem tvoje stvrtzblnk :-)). Co nic nemeni na veci, ze v stvrtom rocniku, ked uz vsetci maju obhajeneho bakalara, sa vyskytne skuska, ktoru vyse polovica odboru nespravila. Take sa nedeje ani na telekome, a dokonca ani na informatike, ako som sa informoval.
8.6.2005 streda
CESTNOSTOU PROTI TAHAKOM
Zistujem ze zo skusky, kde som bol najcestnejsi clovek, som dostal jednu z najlepsich znamok. Prisamvacku je to nejaky pomyleny system.
7.6.2005 utorok
MASTOU PROTI PLUZGIEROM
Domov prichadzam o tretej rano. Dal by som lavy malicek za schopnost levitacie. Stacilo by len par centimetrov nad zemou, len nech nemusim chodit. Ale zase dost vysoko, kvoli prahom. Nie je nic horsie, ako ked clovek pri levitovani zakopne o prah.
6.6.2005 pondelok
LITERATUROU PROTI MEDVEDOM
Rano je pokojne. Ako ma slnko vo zvyku, vyslo. Bolo vsade vlhko, ale neprsalo. Skodoradostne sme sa zasmiali civilizacii, ako v nej ludia prave idu v tomto case do prace, do teplych a suchych kancelarii, kde ich nic netlaci a na obed nemaju horcicu, a vybalili sme batohy z mojho prsiplasta.
Rano pri Rozsutci.
Po chvili tupeho zizania a otacania cervenej deravej hmoty som rezignoval na snahu spravne identifikovat, ktory vybezok predstavuje kapucnu, a ktore diery predstavuju miesta na ruky, a ktore predstavuju len poruchu prsiplasta. Zbalili sme stan, a mokre veci, navliekli sa do veci vlhkych, a vyrazili po hrebeni. Poludnovy grun (1460m), Chleb (1645m), Velky Krivan (1709m), Maly Krivan (1671m). Cestou nestretavame nikoho, ziadni turisti, ziadni ludia, len spusta oblakov a kopcov a snehovych poli. Na stranach spusta pupav, prvosienok, okolo pramenov zaruzlie, a hlavne neskutocne lany cucoriedok, kam az oko dohliadne. Keby boli zrele, asi by sme mali jednodnove zdrzanie.
Na Malom Krivani uz zdialky vidno nieco v tvare pomnika. Osamely a mokry turista nan vylezie v nadeji pomnika velkolepej slavy hor. Najde pomnik, ktory sice oslavoval, akurat nie slavu hor, ale slavu pracujuceho ludu. Jeho vyzor je zelezobetonovy a ekvivalentny jeho urceniu, ako aj poctu rokov uplynulych od skoncenia vlady proletarov.
Proletari vsetkych zemi, rozpadnite sa.
"V takejto mladej kosodrevine sa radi ukryvaju medvede", konstatuje Mato. A tak, zrejme v dosledku redsieho vzduchu, astronom recituje strofy zo Slavy dcery, Mor ho!, Zltej lalie a Detvana. Ideovym podkladom tejto cinnosti bola myslienka, ze medvede treba zahnat hlasitou vravou. Nedokazali sme nahodit nijaku temu, kazdopadne fungovala aj lyricka modifikacia tejto metdy, pretoze medveda sme nestretli ziadneho.
Zvysok cesty sa nesie v znameni velkej biedy a utrpenia. Pre ilustraciu, namocime nohy na 21 hodin do vody, navlecieme do topanok, pevne zviazeme, nahodime 15kg batoh a ideme na celodnovu hrebenovku s prevysenim vyse kilometra. Hlavne ta maceracia chodidiel sposobi pocit chodenia po rozbitom skle, co v kombinacii s inteligentnym (ak vobec nejakym) znacenim a s tym spojenym zabludenim, tento pocit len zintenzivni. Nasledkom coho pri niekolko hodinovom zostupe z hrebena som pre bolest casto takmer nevidel. Od Chaty na Magure, kam sme mali ist zo sedla stvrt hodiny, a sli sme hodinu, sme opat chybne zabocili, nasledkom coho sme sa dalsiu hodinu prechadzali po ceste prakticky po vrstevnici. Po mnohych hodinach a krivaniach cestou lesom sme o pol siedmej dorazili do Turcianskych Klacan (410m). Stretavame komunikativneho dedincana, ktoreho sa pytame ako sa dostat do Ziliny. Busom do Vrutok, vlakom do Ziliny.
- Prosim vas, a su tu nejake medvede?
- No praaaaavda. Tunaaaa vsaaade. Premnozene su, potvory.

V Ziline robim uz len 20 centimetrove kroky (a to presne, lebo som siel po 20cm kachlickach a presne mi vysiel krok) a o osmej hodine vecer zistujeme, ze najblizsi vlak ide az o tretej rano, a autobus o pol piatej rano. Sedime v zilinskej stanici a prehodnocujeme plany dvojtyzdnoveho pochodu Dukla-Sandberg. Cakat nemozeme, nakolko potrebujem byt zajtra uz doma a okrem toho byt navleceny 30 hodin v mokrom nebol nas tajny ideal. Hrdinska vyprava konci telefonatom domov.
Hrdinske zakoncenie horalskej expedicie.
Kym po nas pride auto, absorbujeme po troch dnoch civilizaciu a sadame do pizzerie, kde zajedame hrdinske ukoncenie expedicie a objednavame pizzu a caj. Ja stale v tom pyzame, ktore mi ostalo jedine suche. Vzdy som chcel zistit, ake to je sa prejst po meste v pyzame. A tiez ake to je si v pyzame objednat pizzu v pizzerii.
Doplnena galeria.
5.6.2005 nedela
KYSELNA OXALOVA
Rano zo stanu.
Dostal som od pahltneho citatela mejl, ze sa mu mali, ze chce vediet a vidiet viac, ako sa astronom trapil a mrzol a mokol...tak nech je mu vyhovene.
Zabudol som dodat ze ten stan ma kapacitu jeden plus batozina. Alebo skor jeden plus chlebnik. Byvanie dvaja plus dve batoziny predstavuje vzhladom na kapacitu stanu viacrozmerny optimalizacny problem s ohranicenim. Ohranicenie predstavuju steny stanu, ktore je nemozne pri takto zaplnenom stane zvnutra neosuchat. V kombinaci s dazdom to znamena mokry interier.
Rano sa dialo to iste ako celu noc. Prsalo. Museli sme pockat kym prestane a vyschne stan, co sa udialo okolo desiatej, na co sme sa zbalil a vyrazili smerom na Rozsutec. Cestou sme samozrejme vdaka kvalitnemu znaceniu zabludili o par kilometrov. V priebehu hodiny a pol cestou na sedlo Medziholie stihol byt asi osemkrat lejak a osemkrat prazit slnko. Na batohu som mal od rana priviazane tricko aby cestou uschlo. No nato, ze schlo, bolo stale mokrejsie. Cestou sme spasali lany kyslicky pri chodniku. Viem, ze kyselina oxalova je vo vacsej davke jedovata, ale urobili sme zistenie, ze hrst listov kyslicky tuto davku este nedosahuje.
Zo zeme stupali oblaky pary a po tej zemi sme stupali my na Rozsutec. Cestou nan su aj tri zelezne rebriky. Po nich sa da ist rozne. Da sa ist po dvoch, da sa ist po styroch. Da sa ist pri slnku, alebo pri dazdi. No a samozrejme da sa aj pri krupoch. Ako spravni a drsni a vetrom oslahani horali sme si vybrali poslednu moznost. O pol piatej sa hore na Rozsutci pod nami otvorila cela Vratna dolina, my sme si otvorili konzervy, dali susit vsetky veci, vztycil som na vrchole vlajku a dali si pre zmenu znovu horcicu s chlebom.
Vyhlad z Rozsutca: Zajtrajsia trasa, zacinajuca Stohovym sedlom.
Pozerali sme oproti na cely hreben, a na Stohove sedlo, ktore bolo hole, zelene a ako stvorene na stanovanie.
O pol siedmej sme naspat v sedle pod Rozsutcom a stupame na Stoh (1607m). Pretoze tam stale este nedali asfaltku, vedie tam rozmocene bahno. Bojujeme s blatom a gravitaciou.
Turisticky chodnik
"Aspon ze sem dali retaze," hovori Mato skrtiac vetvy mladeho smreka pri chodniku.
"Toto vyzaduje seriu dobre premyslenych krokov," hovori astronom a vzapati bolo pocut dlhe klzke cvacht a nasledne jedno o poznanie mohutnejsie cvaaaacht.
Hmla na Stohu
Stupame v hmle. Hore sme o tristvrte na osem. Znovu zacina prsat, klusame do Stohoveho sedla (1230m). Ten idealny travnik, ktory sme videli z Rozsutca, je kopa prhlavoveho a lopuchoveho porastu a obrovskych trsov travy, kde sa nenajde ani meter stvorcovy rovneho miesta. Vsade je mokro, hlavne v topankach, a pretoze sa stmieva, staviame stan pri lopuchovom haji, hned oproti prhlavovej aleji. Koliky stanu zem toho vecera neuvideli, prenikaju len vrstvou travy, listov a stoniek. Zistujem, ze obsah batohu velmi ochotne premokol, co platilo pre vsetky ponozky, zvysne tricka a aj pre spacak. V stane sa pomaly sukam do vlhkeho spacaku, na hrebeni fuka slusny vietor takze taha aj cez celtu. Vylievam vodu z topanok a delim veci z batohu na dve skupiny. Delim ich na vlhke, a na mokre.
Stan na hrebeni Krivanskej Fatry
Niektore vlhke rvem do mokrych topanok, aby som zajtra nemusel slapat v mokrych topankach, ale len vlhkych. Do topanok presujem ponozky, nejake to tricko a nohavice z pyzama. Mokre ruksaky nechceme brat do stanu, tak ich obsah vysypavame do stanu a balime ich do mojho prsiplasta, a nechavame vonku. V hornom pyzame leziem do spacaku a kazdu hodinu sa budim, aby som si overil, ci je mi aspon taka zima ako pred hodinou.
Doplnena galeria.
4.6.2005 sobota
RAIN 2
Skaly. A stromy.
Velmi drsny astronom
V kuse som odkladal balenie az nakoniec som zistil ze je pol druhej rano a oplatilo by sa zbalit este nez pojdem na vlak. Pretoze v kvalitnom vybaveni chodia len babovky, a nie tvrdi a severskymi vetrami oslahani drsni muzi, balim derave pohorky, deravy prsiplast, velky oranzovy ruksak bez prepazok a bedrovych popruhov, dve potrhane karimatky. Pol hodiny hladam slnecne okuliare, dalsiu stvrthodinu hladam sklicka a nasledne sekundovym lepidlom ich lepim o ram.
Na stanicu dorazam s velkym batohom a este vacsim spankovym deficitom. Spal som styri hodiny, Mato prisiel s tym ze bol v Countriku do druhej v noci a spal dve hodiny, co spolu s mojimi styrmi davalo sest hodin spanku, a to sa uz dalo zniest. V Ziline sa dokupuju potraviny a pat litrov vody na osobu a nastupuje na autobus do Terchovej. Z Vysneho Kamenca slapeme do Podoliny, kde sa pytame miestneho pana na smer do Tiesnav. Pan ukazal, lenze ked zistil ze sme z Bratislavy, vypoculi sme si ze tam ma syna a museli sme si pozriet jazvu na hrudi z operacie by-passu, a na nohe z operacie krcovej zily, ktore to oboje boli uskutocnene prave v Bratislave. Dalsiu anatomicku prehliadku s bratislavskou tematikou sme si chceli odpustit, pan bol sice evidentne sklamany, a sli sme dalej krizom cez vapencovo dolomitove skaly. Slapali sme na Male noclahy znackou, ktoru moja mapa nepovazovala za nutne zobrazit. Male noclahy nemaju nic spolocne ani s malym ani s noclahmi, takze sme zacali zostupovat. Po tom ako sme zliezli do Tiesnav, sme nasli siroko daleko jedinu lavicku v okoli, a ona bola samozrejme cerstvo natreta.
Do Stefanky prichadzame v podvecer, davame kofolu a slapeme na luku sa utaborit. Vola mi otec ze si opeka na Kolibe a ze husto prsi. Tak som mu povedal ze je tu uplne sucho, zlozil som, a zmokol som. Spustila sa prietrz a to bolo naposledy, co sme boli suchi. Potom ako sme trhli rekord v rychlosti stavania stanu sme v nom zalahli pod Velkym Rozsutcom.
K dispozicii galeria.
Velky Rozsutec
3.6.2005 piatok
RAIN
Mato zvany Foter navrhol, ze by sme v medziskuskovom obdobi mohli niekedy zajst na pardnovy cunder niekam. Napriklad zajtra. A ze vraj pojdeme tam, kam zozeniem mapu. Mapu som zohnal v sufliku, kupenu pred rokmi z jedneho davneho neuskutocneneho vyletu okolo Vratnej doliny. Vecer sa pozical varic a bomba, a siel som k nemu, kde sme zacali planovat spoje a zacali sme vytvarat obrazok cesty. Nasli sme dobry spoj zo Ziliny do Parnice. Obrazok bol nacrtnuty. Do tej Ziliny sme nasli dobry spoj z Bratislavy s idealnym casom na prestup. Obrazok bol aj vyfarbeny. Len pre istotu sme si pozreli kedy ide autobus na stanicu. A obrazok sa vygumoval. Nie je problem ist vlakom o piatej, ale je problem sa na tu stanicu z domu dostat, nakolko mhd zacina chodit 4:48.
A pozrel som si Singing in the rain. Ten film mi zlepsil naladu o dva rady.
A v noci sa mi neviem preco snivalo o medvedoch.
2.6.2005 stvrtok
PIERKO
Vacsinu dna som prespal, nakolko som postel posledne dni moc nevidel. A bol som okolo ramena. Pretoze sa mi nechce nic pisat, vyvazim to obrazkom, ktory ma hodnotu tisic slov. Keby bolo tisic slov malo, tak davam dva obrazky. Dve tisic slov uz vazne musi stacit. Chcem ist spat.
Pani Kackova na plavbe s potomstvom. Pan Kacer si radsej suchoril perie na brehu.
Male pierko v priestore, zo zadu je k nemu pripevnena labut.
1.6.2005 streda
OZRATY DIGITAL
Rano astronom vstaval s vedomim ze sa musi zacat ucit na skusku, ktora je konieckoncov dnes vecer. Na skuske platil za vseobecneho magora, pretoze ako jediny mal nejaky trapny malicky tahacik do dlane. Kym ozajstni profici si doniesli vytlacene tahaky na 10 stran, alebo rovno sedeli na skriptach. Astronom bol najcestnejsi clovek na skuske, zasluhou coho dostane slabsiu znamku. Cela skuska moze byt charakterizovana vyrokom prednasajucej: "Prosim vas, skoncite tie dialogy a zacnite sa tvarit ze ste na skuske."
Cestou na skusku stretol meneldura, ktory si siel po posudok bakalarky. Astronom si vsimol, ze uz nie je taka vlasatica ako byval. Z jeho blogu som sa dozvedel ze bol ostrihany "na Tomecka", strihu pomenovanom podla slavneho pana, ktory sa vyznacuje tym, ze chodil s astronomovym bratom do triedy. A okrem toho este niekolkymi dalsimi postrannymi uspechmi.
Zo skusky prisiel uplne grogy. Astronom si nalial cisteho vina. Cisteho a lacneho. Nalial si ho na stol, na mobil a na digital.