Astronomov dennik

28.2.2006 utorok
AMEN

"Uz by si mal vstavat, ide sa na pohreb. Stara mama vcera zomrela," hovori mi brat pol metra od hlavy. Nemam rad, ked zomieraju stare mamy a ked treba chodit nahle na pohreby. Za pozitivum vlaku pokladam to, ze ked sa tri a tri sedacky oproti vysunu oproti sebe navzajom, vznikne v kupe suvisla plocha na ktorej ide napriklad lezat, spat a nechat na seba fukat z netesniaceho okna. Za negativum potom vsetko ostatne.

Tatry, Svit, kopy snehu, dom ktory je naposledy nas. Otvaram tu istu branicku ako pred patnastimi rokmi. Oci kmitaju po zahrade, ostria za nu, kopy snehu miznu, mozog spusta generator spomienok. Vysvedcenie je uz v sufliku, prazdniny zacinaju, este ich bude vela, neviem kolko, na prvom stupni ZS to clovek este nerata. Roky bezia minulostou, spod miznucich snehovych kop sa zelenie trava a pupavy. Pupavy trhame, bezime po luke, nahananme s nimi sliepky, bezime po luke naspat, nahanaju nas moriaky. Expedicie na strechu auta pod susedovou ceresnou a nasledne oberanie podla nas nadbytocnych plodov. Slnko, august, ribezle. Z ribezli a slnka bolo vsetko. Ribezli bola plna zahrada, plne vedra, plne usta, plne ruky. Na vino, na sirupy, na dren. Motorove mlynceky melu bobule cele dni.

Schovavacka v zahrade. Ukryteho pod doskami v kurine medzi sliepkami ma nikdy nikto nenasiel. Betonovanie cesty od branicky. Cele popoludnie polievame tuhnuci beton vodou. Vodny tobogan, bazen, ohadzovanie vodou, beton tvrdne pod nohami vodnych vojakov. Po vytvrdnuti celi utoku farebnych kried astronoma a sesternic. Najlepsie diela po kazdom dazdi opakovane obtahujeme. Pohlady neprajnych dospelych ako bezime domov na obed cerveni od jahod a malin, modri od ribezli, spaleni od slnka, mokri od vodnej vojny, ligotavi od piesku, sedi od blatovej vojny a bosi od astronomovho tvrdenia, ze indiani chodievali bosi. V mladej zelenej trave klietka a v nej tucet zltych kuriatok. Poznavame ich zivotne osudy z vajicka cez pupavove behy az ku osudnemu klatu. "Boli sa za mnou prihovorit, aby ich to nebolelo," vravi stary otec a macha sekerou. Rovnako koncia aj kraliky. Podobne ako dalsi moj stary rodic, prekypuje prilisnymi sympatiami so zvieratom ktore ma v plane v dohladnej dobe jest. Emocna skratka spociva v chyteni kralika za usi. Kralikovi sa to nepaci. Kralik kope nohami a obvykle nimi zasiahne svojho majitela, co znizi jeho rozcitenost na potrebnu uroven.

Snehove kopy sa znovu vynaraju. Hromady snehu sa zo zahrady presuvaju do gule. Januar. S rukavicami od jeziska astronom s ostatnymi tlaci pred sebou snehove gule. Bude maxisnehuliak. Gulu vyssiu nez on sam uz neutlaci, tak vyrabaju dalsie. Na zahrade je uz len hlina a pat nehnutelnych snehovych gul. To sme nedomysleli. Maxihuliak nebude. Zato tie gule tam budu este v aprili. Stavba iglu. Astronomov patent. Hromada snehu sa polieva vodou a vydlabava. Vo vnutri iglu sa budu viest dolezite porady. Dolezite a kratke, nikto nechce pod ladovou korkou ostatat dlhsie nez pat minut.

Cvak. Spomienkopad zastavuje minus dvanast stupnov vonku. V dome prechadza astronom izbami a spomienkopad znova preteka. Pod tymto stolom vymyslame v sukromi tajne znamenia na Kenta. Uzky a nizky kumbalok, kde uz v takomto veku sa musi astronom zohynat. Stary otec tam zhrbeny hackuje potahy na sedadla do troch aut. Nezamenitelny pach prachu, petroleja, dreva. Spajza, s nezamenitelnym pachom ktory obcas nedal rozlisit skazene mlieko od chladnuceho kolaca. Keby sme sa nehojdali na tomto vesiaku, asi by stary otec nepobehoval po dome, kto mu ohol kus nabytku este od jeho streho otca. Keby sme do tychto dveri nehadzali ten tenisak, asi by to sklo vydrzalo. Keby sme v kute za tymito dverami nesliedili, nenasli by sme balicky a iluzia jeziska nam este nejaky rok mohla ostat. V skrini je stale ta ista detska biblia, pisanej vyhradne pre deti, a v ktorej je ten obrazok herodesovskeho vojaka ako mu trci mec z maleho chlapca. Na skrini je stale ta polystyrenova hlava na parochne, ktorej sme sa vzdy bali, do ruky ani za svet nezobrali. S vynimkou chvil ked sme ju zasuvali niekomu pod perinu. Vsetko je prec, cas to zadupal do nanosov prachu. Spodna cast domu uz nie je nasa, uz to nebudu dva tyzdne prazdnin, len pardnove navstevy rodiny krstneho. Vsetci pobehuju v ciernom, situacia veli utrpny vyraz. Astronom chodi po dome a usmieva sa. Za kazdym predmetom stepuju zastupy rokov a spomienok.

Cvak. Spomienky su stopnute vyzvou na odchod do domu smutku. Zacina to, comu hovoria rozlucka so zosnulym. A comu astronom hovori divadelna fraska. Vo vitrine je vystavena mrtvola, a ludia sa na nu chodia pozerat a vraj spominat. Astronom nechape tento sposob spomienok. Vidi okolo seba len vybuchy placu a jednu babku, co mava ruzencom a vykrikuje "Kto sa ide modlit?". Za chvilu ju vidi pred oltarom. Sedi v rade, stiska ruzenec a okazalo drmoli zdravasy a otcenase. Ludia v ciernom postavaju, s vynimkou blizkej rodiny nevedia ako sa tvarit. Ked je ticho neunosne, treba vyhladat nejakeho jej clena a vyjadrit Uprimnu sustrast. Tolko uprimnosti sa snad do tej miestnosti ani nevojde. Zadusna omsa. Ludia plnia kostol. Drviva vacsina klakne, prezehnava sa, namaca prsty do svatenej vody. Kedy boli naposledy v kostole? A boli vobec? Treba drzat formu. Co by na to povedali susedia? Co by na to povedal boh, ak by nahodou bol? Pre istotu. A ked nevies text, aspon sa tak tvar a na koniec okazalo vydavaj zvuky ako amen, chvalatiboze a prosimetavyslysnas

Knaz znudenym hlasom neartikulovane predcitava z pisma. V lepsich chvilkach organista chyta rytmus. Cim viac, tym lepsie. Cim lepsie, tym svatejsie, takze ministrant plni kadidlo tromi lyzickami kadidla. Astronoma dym drhne a s namahou zadrziava kasel, na rozdiel od suseda, ktory mu bez namahy zdeluje ze kadidlo drazdi len neznabohov. Sedime, stojime, sedime, stojime, knaz drmoli slovo bozie. Prichadza k davu smutiacich a so slovami "Teraz vzyvajme Boha o vyslysanie nasich modlitieb" posuva kosik na dobrovolne prispevky do davu.

A kolotoc sa roztaca znovu. Posvat sa meno tvoje, bud vola tvoja, odpoust viny, zbav nas zleho, zdravas Maria, oroduj za nas, v hodine smrti nasej, minulost sa degraduje a utapa v bigotnych frazach a versovackach.

Astronom na dvore, z cias betonovania, vodnych vojen,
jahod, malin, slnka a sladkej absencie planov buducnosti.
27.2.2006 pondelok
ZAVER
Astronom dochadza k zaveru, ze robit europsky zodpovednu pracu za almuznu prekvapivo nie je to co chce. Ostava este zistit, preco ju napriek tomu nadalej robi.
26.2.2006 nedela
KONIEC HOKEJA
Konecne je pokoj. Fandovia znovu protestuju. Proti tomu, aby zlato dostal tim, ktory prehral s Ruskom 0:5 a so Slovenskom 0:3.
25.2.2006 sobota
SEMINAR. STALE HOKEJ.
WT seminar. Konecne som dvanastka. Kvoli vypadnutym seminarom si ju uzijem dlhsie nez dlho.
Dalsie protesty hokejovych fandov. Protestuju proti bronzovej medaile pre Cesko. Tvrdia ze ich herne ucinkovanie na olympijade bolo neadekvatne. Astronom zas tvrdi, ze to nema s medailou nic spolocne.
24.2.2006 piatok
DEBAKEL
Cesky debakel. Nechapem co sa tolko ludi stve. Herny system je natolko nezmyselny, ze o kvalite timov to nic nehovori.
Astronom cely den pracuje. Vacsinu jeho verbalneho prejavu tvoria vulgarizmy, mierene na prekladac, na WIN API, na velkohubeho kolegu s velkou predstavivostou
23.2.2006 stvrtok
KRASNE
Krasny rozvrh. Krasny priklad ako tromi predmetmi zasrat styri dni. Krasna skola.
22.2.2006 streda
HRAME DOBRE
Dnes radsej po cesky nehovorim ani slovo.
Komentator: hrame dobre, zatial sa nam dari, ibaze nemame puk.
21.2.2006 utorok
SALEP
Astronom dostal mejl od redaktora svedskeho casopisu, ktory ktovie preco pise clanok o Salepe a nevie najst fotku, az neuveritelnym stastim narazil na jednu na Astronomovom denniku. Astronom je slavny prispievatel a fotoreporter. Publikuje aj vo svedskych casopisoch.
20.2.2006 pondelok
PARKETY
Astronom navstivil trening. Po dvoch mesiacoch. Parkety sa zdvihli a buchli ho do kolena.
19.2.2006 nedela
INDEX
otvaram som suflik za suflikom, ci nenajdem zapadnuty casopis. A naozaj - nenasiel som ho. Zato som nasiel vysokoskolsky index. Ten hladam tiez. Uz vyse roka.
18.2.2006 sobota
ZUBARI
Po meste pobiehaju divni ludia v bielych plastoch. Astronom usudil, ze to nie su zubari, lebo tolko zubarov nie je. Ostava mu este moznost ze su to hokejovi fanusikovia. Zubari mavali trikolorami a hlasali protiamericke hesla.
17.2.2006 piatok
PROGRAM DNA
Astronom si doma programuje. On to tak obcas robieva, ze programuje. Rano sa zobudi, nieco programuje, a potom ide spat, nakoko je uz vecer. Obcas zajde do kantriku, ako dnes. Niekedy sa z neho vrati domov. Ako dnes.
16.2.2006 stvrtok
BEFORE
Astronom si ani neoddychol od divadla a prace uplynulych dni a uz sa dozvedel, ze ho caka v piatok dalsia prezentacia. Ma to vraj byt prezentacia toho co sme urobili za uplynuly semester z timoveho projektu. Z timoveho projektu sme neurobili nic, co by stalo za holu vetu. Mozno by pomohlo vediet, co vlastne mame robit. Takze dnes spisujeme nase imaginarne vysledky.
Ale este aj tie su mizerne.
Meneldura zacinaju opat otravovat kreacionisti, tak astronom ho podporil jednou malou reakciou.
15.2.2006 streda
AFTER
Astronom pracuje doma. Je to vyhoda, pretoze tam nema kolegov, ktori hadzu ceruzky po stole a kvakaju nad zresetovanymi displejmi.
14.2.2006 utorok
HOTOVO
Jediny raz astronom pochvali svoju skolu. A bude to teraz. Keby astronoma nedonutila tolkokrat pajcovat a podvadzat, nikdy by nemal tu guraz v praxi.
13.2.2006 pondelok
PREDVECER
Den pred poslednou prezentaciou nam nic nefunguje. Co fungovalo, funguje menej. Co nefugovalo, nefunguje viac.
12.2.2006 nedela
NEDELA
Astronom cita. Je rad ze tuto cinnost nezabudol prevadzkovat. Cita Ericha Fromma. A navod na pouzitie rucneho mixera.
11.2.2006 sobota
SOBOTA
Sobota. Vcera bol piatok.
10.2.2006 piatok
TENKA CERVENA LINIA
Navrat do reality. Astronom pozera na tenku cervenu ciaru lasera a snazi sa ju prinutit robit zazraky
9.2.2006 stvrtok
HREBIENOK
Z Lomnickeho sedla: Slavkovsky stit, hmla v Studenej doline, v dialke a za inverziou Nizke Tatry
Prestalo snezit. Prestalo fukat. Prestala byt noc. Jedine co neprestalo je Michalov sebestredny egoizmus. Lyzuje sa na Hrebienku. Pretoze poldenny listok deli od celodenneho asi sto korun, kupuje astronom listok celodenny napriek faktu, ze poobede uz cestuje domov. Cestou lanovkou si pomaly uvedomuje, ze sice usetril relativne, absolutne vsak uz menej.
Michal pravidelne zbabelo opusta vlek dvadsat metrov pred jeho koncom, v snahe vyhnut sa bubnom a skalam na zaciatku svahu. Astronom za nim vola cosi o sraboch a s pozicanymi lyzami pokracuje az na riadny koniec vleku. Lyziarov je tu pozehnane, zaujimave ze mali aj oni rovnaky napad ako my. Naobed prisiel cely stredoskolsky lyziarsky zajazd, so vsetkym, co k tomu patri, vratane sustavne pazujuceho telocvikara. S ich prichodom nastava hromadne predbiehanie, v ktorom predbiehajuci sa astronom splynie s davom, v ktorom sa uz predbiehaju vsetci, takze navonok to vyzera uplne normalne.
O jednej astronom konci, v snahe stihnut vlak leti do Smokovca, kde sa snazi predat celodenny listok za polovicnu cenu. Do desiatich minut ho predava, asi trochu drzo, priamo pred pokladnou, jednemu Rusovi. Vo vlaku boli ludia, co astronoma najprv zmiatlo, potom si vsak na nich zvykol. To ze nestretol ani magora, pripisuje pozoruhodnym kvalitam magora stretnuteho cestou sem.
Doplnena galeria.
8.2.2006 streda
ODVIATE SNEHOM
Vychod slnka bol dost krvavy a fakt, ze slnko hned po vyjdeni zapadlo, nenaznacoval zopakovanie vcerajsieho pocasia.
Vychod nad odfuknutym lesom.
"Minus patnast ukazuje teplomer, ktory je ohrievany stenou," konstatuje Mato. Okrem toho hlasia cely den snezenie a vietor, co je podla neho idealny cas si spravit trek do Velkej Studenej doliny. Michal zbiera zvysky zdraveho rozumu, ktore vytrusil na vcerajsom svahu. Vykrikoval ze ho chceme zabit, a dnes sa tuli k vankusu, o ktorom tvrdi ze je jeho jedinym priatelom. Tvrdi ze umiera a kazdych pat minut si meria teplotu. Mato mu schovava teplomer. Michal tvrdi ze ak nenajde teplomer, tak umrie.
Pod dolinou som si myslel, ze fuka a snezi. Ked sme vystupili do doliny, prestal som si to mysliet. Skutocne fukalo a snezilo az tu. V strede doliny sa oddelujeme, Mato slape na lyziach kdesi hore na Prielom ci Sedielko, astronom pokracuje vlavo hore na Zbojnicku chatu. Astronom sa zastavil, aby si natocil aktualne pocasie. Astronom si ho natocil. Keby si zapol ruksak, nenavialo by mu don tonu snehu.
VIDEO (4 MB, DIVX 6): Pocasie vo Velkej studenej doline.
Doma ostava Michal. Nasiel teplomer a znovu sleduje svoj zdravotny stav, ci je rovnaky ako pred piatimi minutami. Odmieta jest. Tvrdi, ze jedlo je jeho nepriatel, a dal si hlavu pod svojho jedineho priatela. Po natlaku si ide osupat pomaranc. Stazuje sa ze sme ho vcera chceli zabit. Vecer sa dozaduje svojho prava pozerat reality show.
To co ide v prime-time na komercnych aj verejnopravnych staniciach je nehorazne.
Doplnena galeria.
7.2.2006 utorok
INVERZIA
S naivnou doverou ze je vsetkym magorom koniec na najblzsich par dni som vystupil v Poprade, aby som stretol bezdomovca okupujuceho cast stanicnej haly, ktory mi ponukal biely prasok a tvrdil ze je to sneh a ze nie je ani drahy. Povedal som mu ze vonku je snehu vela, ovela viacej nez sa zmesti do tej jeho skladacky, a je k tomu vsetkemu aj zadarmo. Bezdak zasomral cosi o debiloch a odsuchtal sa prec.
Tatry boli zasnezene, co mi pripomenulo, ze som do nich prisel lyzoval. Po siestich rokoch a bez lyzi. Mato vyhrabal z garaze nejake lyze. Tvrdil ze su zjazdove, a ze sa to pozna hlavne na ich vahe. Podal mi ich. Na ich vahe som spoznal, ze su naozaj velmi zjazdove. Vravi sa, ze bicyklovanie, sex a lyzovanie sa nezabuda ani po rokoch. S tym lyzovanim som si vsak nebol isty. Co nebo Matov pripad, ktory mi dopredu zatrhol vsetky pokusy skusit nejake male svahy. Moje lamentovanie, ze po siestich rokoch ma to na kolme svahy zrovna nelaka, s nadhladom prepocul s poznamkou, ze svahy kam ideme, nie su az tak kolme. Na co sest rokov nelyzujuceho astronoma povlacil po vsetkych ciernych zjazdovkach v Tatrach. Michala tiez. Michal to zniesol podstatne menej pozitivne. V celej Podtatranskej kotline bola krasna inverzia, a astronoma po tom, ako hodil do snehu zopar rybiciek, Mato donutil ist pomedzi lavinove zatarasy do Francuzskej muldy a tam lyzovat v snehu po vyse kolien a nize pasa. Astronom si pochvaluje funkcne oblecenie, bez objemnych zvrskov prijemne lyzuje pri -15 stupnoch, co hodnoti ako nie zle.
Skalnate pleso: Dole v kotline mozeme vidiet Tatransku Lomnicu, opodial Poprad...
Nad Francuzskou muldou sa tyci skalnaty vrcholec, o ktorom astronom prehlasi ze je to jeho momentalny ciel. Lyzujeme nahor, zo svahu sa odtrhavaju desatcentimetrove dosky. "Tento sneh je este v pohode, akoze sme na lavinovom svahu, a toto su lavinove dosky, ale kym nemaju pol metra, tak je to v pohode," dava Mato do spojitosti kvality svahu a nase sance.
Target. Mala bodka vpredu je Mato.
V cieli astronoma sklamal digital. Jeho plany robit panoramy inverzie mu prekazila jeho neschopnost umoznit nastavovanie kratsej expozicia ako tisicina (hoci v automatickiom mode ide aj 1/2000). Snimky su prepalene a preexponovane.
Astronom na vrchole. A na dne svojich sil.

Doplnena galeria.
6.2.2006 pondelok
ON THE ROAD
Na cestach. Tych svedkoch odvekych hnuti ludskych schranok a dusi, na malych, velkych, dlhych, rovnych, krivych, zaujimavych, narocnych, nudnych, dychberucich, sparnych i mrznucich, mokrych i suchych...vsade clovek stretne magora. Clovek mozno nie, astronom ano.
Z nedostatku vyrazovych prostriedkov mu hovorme pan. Ze pan nastupuje, bolo zjavne daleko pred jeho osobnym dostavenim, nakolko cast jeho osobnosti sa rozdelila a existuje nezavisle vo forme pachovej aury. Pan pristupil, usmial sa a povedal ze sa tyzden nekupal. Este nez sa dezorientovane molekuly kyslika rozprchli a ustrasene sa prikrcili v kute kupe, stacil astronom zaregistrovat pana navleceneho v niecom za co by sa nemusel hanbit ani poctivy vandrak, s gitarovym puzdrom naplnenym niecim, co moze byt hocico okrem gitary. Po chvili astronom vylucil aj akykolvek hudobny nastroj. Nedostatkom hudby pan netrpel, lebo si ju dokazal zaobstarat sam, co demonstroval lahkymi popevkami a neartikulovanymi slabikami, zrejme spevom, cim dostatocne stihol vydesit jednu sestnastku, ktora cestovala s nami v kupe. Neskor nastupivsiu studentku veteriny zahrnul svojimi nazormi na pocasie v Tatrach a zoznamil s problematikou fauny v Bulharskych horach.
Panova ignoracia nasej ignoracie vyustila k nadvazovaniu hovoru z jeho strany. Slecna bola namiesto pozdravu opytana na priatelov a sex, s okamzitym dodatkom, ze sex bez lasky nie je ono. Ked usudil, ze sme zrejme dostatocne vstrebali tuto informaciu, predostrel nam svoju viziu ciest buducich, a svoje verzie ciest minulych. Pan jest otuzilec, zvany tulen, a ma velmi rad dobru prirodu, nema rad zle automobilky, ktore ublizuju dobrej prirode, kvoli comu proti zlym automobilkam protestuje a na znak toho si v januari vykope v lade dieru, a skoci do nej. Pri tom mava transparentami Stop automobilkam a podobne. Ked prave neplava medzi kryhami vo Vahu, chodi na cundre k rumunskym bezdomovcom. Parta je to vyborna, cesty maju radi tiez, plany maju prevelike, na somare nasadnut a ist na nich az do Himalaji. Expedicia nebola dokoncena uplne, pretoze jednu cast skupiny vratili z hranic Rumunska, a druhu z hranic Ukrajiny.
Doplnena galeria.
5.2.2006 nedela
INSOMNIA
Zobudzam sa jednak rano, a jednak tazko. Rano, aby som sa stihol zbalit, tazko, aby som si pripomenul spanok o tretej rano, ked som sa venoval istym mejlovym restom.
Do stvrtku idem obtazovat Vysoke Tatry svojou lyziarskou pritomnostou. Pretoze som naposledy lyzoval pred siestimi rokmi, planujem velmi casto padat. Nemam ziadne vhodne vybavenie, pocnuc od nepremokaveho oblecenia az po samotne lyze. Takto sa chodi na lyzovacku. Zlahka, s malym batohom. Bez objemnych oteplovaciek, bund, ci dokonca lyzi.
4.2.2006 sobota
THE WAY
Zobudzam sa o pol dvanastej. O pol druhej prichadzam domov. Do pol neviem kolkej robim neviemco.
V elektricke hulakala na cely vagon jedna pani do telefonu, ze nemoze prist na party, lebo ma crevnu chripku a nechce nikoho nakazit.
3.2.2006 piatok
NEW BEGINING
Prelom, akcia, paradigma, novy zaciatok a perspektivna etapa....astronom sa prvykrat v tomto roku oholil, cim doslo k vytvoreniu noveho looku. Prispel k tomu hlavne fakt, ze uz nie je v stadiu permanentneho vycerpania, ked sa boji vziat do ruky aj ziletku. Vecer absolvoval v kantriku, ktory je v Bratislave, a teda sa na neho vztahuju zakony hromadnej dopravy, ktore hovoria zhruba to, ze nech chces kamkolvek, tak sa tam nedostanes lahko alebo vobec. Astronom je uz znaly tychto zakonov, takze prespal v spacaku na okraji Bratislavy u Cepa.
2.2.2006 stvrtok
FEEDBACK
V elektricke je mozne vidiet veci. Dnes to bol nejaky amatersky revizor, ktoreho druhou chybou bolo, hned po tej ze sa stal vobec revizorom, osamotene nastupenie do vagonu. Pyta od astronoma nejaku karticku, astronom mu lezerne natahuje penazenku, kde predtym starostlivo natocil karticku rubom von. Amatersky revizor ziada astronoma o vytiahnutie elektricenky. Astronom si dava penazenku do vrecka, nakolko revizor postupuje dalej do voza, uplne postradajuc niekdajsi zaujem o astronomov cestovny doklad. Tretia chyba ktoru urobil tento pan je ta, ze prisla zastavka, na ktoru vystupilo zopar ludi ktori z nejakeho dovodu uz dlho nervozne stepovali pri dverach. Zo zastavky sa elektricka dalej pohyna, uz s odblokovanymi strojcekmi, a amatersky revizor nadalej pipa cipovou citackou, a ludia si v oznacovacoch stikaju listky.
Astronom si cita astronomov dennik. Nie je to ani tak akutnym zachvatom narcisizmu, ako skor tym, ze meneldur vcera oznacil tento...ehmm.. literarny zdroj... za dobru aproximaciu astronomovu. Nakolko astronom pozna ci poznal len malo ludi, ktori su mu schopni dodat fundovanu spatnu vazbu, cita si svoj dennik a mozno sa nieco dozvie.
1.2.2006 streda
DARJEELING AUTUMNAL SFTGFOP
Prvykrat v tomto roku ma astronom volno. Moc z neho vsak nema, zobudza sa o pol jednej. Potom zistil, ze pan Nohavica ma novy album, ktory dal volne k stiahnutiu na Internete, takze zvysok popoludnia obtazoval gitaru.
Zasiel sa pozriet za meneldurom do narodneho muzea, na vystavu o mikroprocesoroch. Vo vitrinach sa povalovali mrtvoly pocitacov a liezli z nich vnutornosti, parametre ktorych komentovali stitky. Vecer pokracoval s meneldurom v cajovni, dalsi vecer, ked sa nechce cloveku skoncit.