Astronomov dennik

21.8.2006 pondelok
GUIDE
Ked Najvyssi vyrobil zivot, zabudol k nemu dodat manual. Mozno v jeho vsemohucej inteligencii vedel dopredu, ze zakladnou charakteristikou manulau bude fakt, ze ho nik necita. Napriek tomu ked uz nedodal manual, mohol publikovat aspon Tipy & Triky, "Life for dummies", "Brief life guide" alebo take nieco. Mozno by tak pomohol potencialnym citatelom s rieseniami, pri ktorych sa druhemu cloveku neublizuje.
20.8.2006 nedela
NEVERENDING STORY
Obcas sa stane, ze astronom pride niekde na skok, ale je to dlhy skok, a potom sa odtial vrati o dva dni. Podobnym sposobom si teraz predlzil tabor o par dni, a mal sa dobre, otazkou ostava, ci sa mali podobne dobre aj ti, ku ktorym astronom skocil na ten skok.
17.8.2006 stvrtok
CIVILIZACIA
Astronom celi natlaku civilizacie, ktora ho nekompromisne nuti splachovat, umyvat sa, dokonca vonat. Pri kazdom jedle sa stale ohana na imaginarne osy, desi sa poklesu podkladu matraca pri zalahnuti, a pri sadnuti na koberec letmo kontroluje hustotu osidlenia kliestami. Dnes som aspon pobavil okoliducich, ked som pri chodzi pozoroval mrtvu labut v Chorvatskom ramene a pritom narazil do kandelabra. Mam pocit, ze ta labut ho tiez nezbadala.
25.7.2006 utorok - 16.8.2006 streda
MESIAC V LUBINE
Su situacie, ktore cloveka vyzlecu, prevlecu naruby, vymetu v nom vsetky kuty, parkrat ho pretrepu z okna a trpezlivo cakaju, kym sa clovek prevlecie naspat.
Vidiet za kazdym miestom, kopcom ci lukou myriady ludi, triedit spomienky, zazitky, fotky, neveriaca rozpacitost pri kontakte s realitou, postakciova melancholia. Vsetko to patri k akciam. Netreba chapat. Treba prist. O rok.
24.7.2006 pondelok
SIC TRANSIT GLORIA MUNDI
Budime sa tak aby sme stihali lodku behajucu po brnenskej priehrade.
Noc pri brnenskej priehrade.
O deviatej rano sme jedini cestujuci na lodi, co astronom nehodnoti ako zle, a v takej zostave prichadzame na lodi menom Bratislava o pol desiatej rano do Veverskej Bytysky. Odtial cez Kurim do Brna, kde si davame na nadrazi bagle do tych sedych skriniek, ktore funguju tak, ze sa zvnutra nastavi kod, zavru sa, a otvorit idu len ak sa tam da spravn kod. Vtip tychto skriniek spociva v tom, ze ak niekto nezada spravne heslo, treba to dat otvorit sluzbe, ktora si za to pyta 30 penazi ceskych. Sluzba si chce zarobit, preto v nepritomnosti majitelov tasiek presuva a meni kody, takze maju N krat 30 penazi denne, pricom N je nenulove prirodzene cislo. Ze to robia sme si isti, pretoze sme vnutorny kod tesne pred zatvorenim odfotili.
Do okienka odkazov buducim generaciam dnes astronom prida varovanie, aby nespali v kontaktnych sosovkach. Mozu z toho velmi rezat oci, a cunder po Brne, ked clovek stoji na kazdom druhom rohu a trie si oci nie je ideal. On ideal nie je ani ked si tu sosovku da dole a vidi na jedno oko prd. Preto si davajte na noc sosovky dole.
V Brne pribudla dalsia atrakcia - tecuce schody, co astronom efektivne vyuziva, a namaca si nohy a po mensom smyku pri foteni aj zadok a fotak. Z Petrova je astronom trochu sklamany, z vysky kam pustaju navstevnikov, co je asi len polovica jeho celkovej vysky.
Astronom pri tecucich schodoch.
Kapucini maju pekny zvyk, ked mrtvych nekremuju, ani nepochovavaju, ale susia. Potom pustaju ludi, aby sa za peniaze mohli pozerat na starocne susene mrtvoly. Tak plynie slava sveta, je tam napisane, alebo - Co jste vy, byli jsme i my, co jsme my, budete i vy. Astronomovi to vyhovuje. Nebude spaleny, len obleceny do habitu, dve tehly pod hlavu a bude schnut a ludia sa budu pozerat aky je suchy a budu jasat nad tym, aky je dvestorocny astronom pekne ususeny a ako sa stale na seba este podoba.
Suchi exkapucini.
Astronoma tiez potesil rastuci pocet verejnych zachodov v Brne, majucich v znacke zname logo "M".
Logo verejnych
zachodov v meste.
Akcia je vyhlasena za ukoncenu pri beedeeskach a krigli Starobrna.
Finis.
Vecer je tropicka burka, a pretoze boli pritomne blesky, bol astronom pritomny pri fotoaparate a ASP stanovisku, chytajuci blesky.
Blesk 1.
Blesk 2.
Blesk 3.
Blesk 4.
Blesk 5.
Doplnena galeria.
23.7.2006 nedela
ASTRONOM SPELEOLOG
Pretoze sme sa zobudili s celymi koncatinami, pobalili sme nimi veci a po tych dolnych vybrali do Popic, kde siel vlak do Brna.
Astronom rano v kukurici.
Osmahnuty astronom strativsi slnecne okuliare rad privital chlad a sero moravskokrasnych jaskyn. Prve schladenie vsak nepriniesli jaskyne, ale asi pol naroda Vietnamcov, ktori museli mat dnes rovnaky napad. Vietnamci su hlucni, este k tomu kricia a hulakaju. Veselo sa bavia a uzitkovo spotrebuvaju krasovu prirodu, ktoru si predsa zaplatili. Napadlo ma ze u nich uz ziadne lesy nie su, lebo ktore nezhoreli pod americkym napalmom, si znicili sami, a tak chodia na zapad a pouzivaju lesy tam. Jedlo a lesy su tu lacne, dobra je to krajina, v cene je samozrejme aj odkladove miesto pre prazdne obaly pod lubovolnym stromom, a specialitou dna je akcia "Hod polamane okuliare do Macochy" ci "Komu skorej padne na dno zuvacka". V Punkevni jeskyni zostavame so siedmimi anglicanmi pocuvat anglicky vyklad, lebo cesky pri Vietnamcoch nie je pocut.
V Punkevni jeskyni.
Polku cesty v Punkevni jaskyni sa ide na lodkach podzemnou rieckou. Miestami si trieskame hlavu o strop, ale pod nami je miestami 40 metrov hlboka voda. Svietiaca ziarovka v tejto hlbine prehlbuje kolosalny pocit. Na lodke je perfektny kormidelnik, odmerany, zatrpknuty, zamraceny, hned mi bol sympaticky, pretoze bol prvy co na hulakajucich Vietnamcov nahulakal "Quiet! Be conscious and quiet, otherwise you get out the boat!" Vietnamci prvykrat za ten den prekvapene stichli. Sympaticky pan.
Lanovka jazdi na Macechu, co astronomvi vyhovuje, lebo prave to ma v plane. Vysoka lavka je vysoko, dno hlboko, astronom sa pyta sprievodkyne na samovrahov. "Vite co, je to celkem dobry, dva roky nam tady nikdo neskocil." hovori pani sprievodkyna. Nechavame batohy u slecny zmrzlinarky, a ideme si pozriet dolnu lavku. Je nizsia, ale vyhlad je lepsi a fotogenickejsi. Jedinu vadu predstavovali, uz klasicky, rozlezeni Vietnamci.
Z Katerinskej jaskyne I.
Do Katerinskej jaskyne astronom znovu plati fotprirazku. Pre informaciu dalsim generaciam - je to zbytocne. Vobec to nekontroluju. Dalsia jaskyna, dalsia krasova vyzdoba, dalsi navstevnici co ju fotia bleskom. Astronom foti na jednej sekunde, ale vela fotiek udrzi aj bez stativu a vysledok je dobry.
Z Katerinskej jaskyne II.
Pri navrate machame seba i oblecenie v jazere pri nadrazi v Blansku a prichadzame do Brna, zatial co astronom susi vyprate veci ich vystrcenim z okna iduceho vlaku. Neverili by ste, ako rychlo to schne. Viacero parov oci vo vlaku na astronoma neveriaco pozeralo. Z Hlavniho nadrazi ideme k Priglu, kde sme kvoli dazdu nuteni tahat medzi stromami spagat a prevesit celtu.
Doplnena galeria.
22.7.2006 sobota
NA SVATYM KOPECKU
Urcite vlak. Zakladom je vlak. Bez neho to nejde, a preto verni tejto zasade sadame na jeden z Bratislavy do Breclavi, a odtial ideme na dalsi vlak, ktory ide do Mikulova. Prva vec okolo ktorej v Mikulove ideme, je bordel. V sobotu rano je ale zatvoreny, takze pokracujeme do najblizsej Billy, kde kupujeme cundernutnosti, ako je chleba, horcica a mikulovske vino. K pobaveniu svojmu aj okolostojacich sa s pred Billy vraciame spat dovnutra po vozik, lebo malokto dokaze vojst do Billy s vozikom, a vyjst z nej bez neho. Vozik nachadzame v strede Billy, kde sme ho nechali pri vybere vina, a dalej az k pokladni pokracovali s nakupom iba v rukach.
Na svatym kopecku u kostela....
Mikulov je pekne mesto zvnutra, aj zhora, ako som zistil na Svatom kopecku, ktory zohral na cundri dolezitu ulohu, ktora zahrna otvaranie pastik, fotenie panoram a podobne operacie.
Mikulov
Dalej ideme asfaltkou pomedzi nekonecne lany obilia. Vsade je rovina a strasny hic, len pred nami trci kopec Palavy. Prichadzame k nej cez Stolovu horu, co je geomorfologicky utvar s plochym temenom ako abraznou plosinou, cize zbytkom jednotneho denudacneho tretohorneho veku zvetraneho ernstbrunnskeho vapenca. Astronom si to len precital, a uz mal z cundra dvakrat lepsi pocit. Vysku Sirotciho hradku vyuziva astronom na pekny vyhlad na vodnu nadrz Nove mlyny, a hic na nom na susenie ponoziek.
Astronom susi ponozku na Sirotcom hradku.
Na konci Palavy je Divci hrad, a je problem najst na nom tehlu, kde nebolo este nic vyryte, nasledne je vsak na panensku tehlu vyryta informacia o nasej pritomnosti pri nej.
Sirotci a Divci hrad.
Pri priehrade davame Kofolu, co je napoj, ktory poznaju na Morave, a na Slovensku nie. Pre tych, co by snad chceli urobit rovnaku blbost...ked sa idete umyt na wecko nejakeho pajzlu, NEdavajte si dole okuliare. Je totiz velka pravdepodobnost, ze ostanu lezat tam, kde ste ich polozili, a to aj po vasom odchode.
Technicka poznamka...astronom vybaveny bateriou funckneho oblecenia moze dosvedcit jeho nepomernu vyhodu. Menovite je to coolmaxove tricko Pro Cool znacky Craft. Tricko z moiry Tropico ma vlastnosti este lepsie, zial nezvlada suchanie pod ruksakom, takze je na cundre nepouzitelne, na druhej strane je idealne na splavy a podobne akcie.
Za priehradou su lany vinohradov a kukuricnych poli. Uprostred zapadu slnka a pola dvojmetrovych kukuric vytrhavame par kusov do obdlznika 2x3 metre, zatvaraju sa spacaky a otvara flasa, cvrlikaju cvrcky, svietia, padaju hviezdy, nieco chrochta v tme pat metrov od nas. Zapina sa baterka a svieti sa na akusticky zdroj. Potom ma to prestava bavit, a so slovami cosi o osude a chuti zaludov vypinam baterku.
Zapad z kukurice.
Doplnena galeria.
15.7.2006 sobota
TOUR DE PUB II.
Tak ako piesok v presypacich hodinach, ubiehaju dni nasich zivotov...no a nakolko sa ich nasypalo uz dost, prisiel ten cas, ked pan Ondra opusta rodnu Moravu, aby ho astronom s meneldurom sprevadzali po Bratislave plni ocakavania plnych pollitrov ceskeho piva v plnych slovenskych krcmach. Randevous zacalo na bratislavskej radnici, kde sme panovi Ondrovi okrem muciarenskeho muzea poskytli vyhlad na Bratislavu z radnicnej veze, pri ktorom vytahuje jednu z dvoch brasien s ktorymi dosiel. Prva z nich je batoh, takze ta druha je fotak, v ktorom sa, ako vzapati zistil, zabyvali nefunkcne baterky, coho nasledkom mohla byt jedine Tour de pub po Bratislave, druhy rocnik.
A dni nadalej plynu ako cas v presypacich hodinach...
11.7.2006 utorok
BORDEL
Bordel na stole dospel k terminalnemu ekvilibriu, k dynamickej rovnovahe, ked pridanie akehokolvek mnozstva cohokolvek vyusti k vypadnutiu rovnakeho mnozstva cohosi na druhom konci stola.
10.7.2006 pondelok
FUCK
Veduci mi ten projekt nedal. Nezabil som ho.
Pricinu ani jedneho z predchadzajuceho netusim.
9.7.2006 nedela
ASPHALT TREK
Prespavame v spacakoch pri pomniku pana Dibrova. V noci zacina prsat, na co vyuzivame fakt nosenia stvormiestneho stanu, a prikryvame sa jeho tropikom. Panska cast vedie diskusie ako ci je pan Dibrov pod pomnikom aj pochovany a ci by sa mu pacilo mat v noci nad hlavou sest ludi a psa. Padaju tiez pochybnosti o zotrvavani astralnych zvyskov pana Dibrova pod pomnikom, so zdoraznenim pravdepodobnosti jeho zaiste pravidelnych polnocnych prechadzok okolo pomnika. Panska cast vydava zvuky ako jeziscotobolo, naco damska cast zucastnenych reaguje zvukmi alechalaniprestante.
O zvysku tury cez Cetunu k pomniku Roh, Misovu luku az do Lubiny astronom pomlci, lebo uz len pomyslenie nan sposobuje bolest dolnych casti dolnych koncatin, ako nasledok boja astronoma s novymi Garmontkami. V kazdom pripade su tri hodiny slapania po asfaltke viac nez slusnym doplnkom dokrvi odrenych achiloviek.
Zajtra netusim, co budem veducemu ukazovat. Z nejakeho dovodu mi nechce timak dat, a vymysla si spustu nadbytocnych veci, cim astronoma efektivne nasiera. Vzhladom na nenainstalovatelne instalacky od neho zajtra nic nebudem mat, budem ho musiet ukecat. Co bude problem. Aby som ho ukecal, nesmiem ho zabit. Co bude problem
8.7.2006 sobota
PAD A PREPAD
Mame koleso, ktoreho obsah sa rovna piernadruhu. Taketo kolesa pripevnime na podvozok, a pripevnime k nemu zvysok vlaku. Takato synteza sluzi napriklad k tomu, aby zaviezla astronoma a ostanych do Noveho mesta nad Vahom a odtial do Poriadia. Poriadie je osada, kde v krcmach nevaria a kozy sa trhaju z retaze pri pohlade na psa.
Zakladom je najst miesto, kde moze clovek prist s dvadsiadkou ludi a prespat tam. Nachadzame v lese asi tri miesta, a nasledne v dedine Topolecka dve hodiny riesime so hajnikmi podrobnosti, akokeby spanie pod otvorenym pristreskom vyzadovalo povolenie uradov a styrikrat kolkovanu ziadost. Po dlhych hodinach slapania smerom k Velkej Javorine po chodnikoch v mape nezaznacenych, stretavame kratko pred dazdom a sumrakom chatu s obyvatelmi, ktori nas tam posielaju "ich trasou". Pan sa smeje ze tade chodi s motorovou pilou a rad by porozpraval aj o dalsich podrobnostiach drevorubacskych realii, ale pani ho stopuje, resetuje a pan nam radsej kresli podrobnu mapu asi dvojhodinoveho pochodu hustym a neznamym lesom.
Zachranna mapka.
Z nejakeho mne neznamemu dovodu dochadzame k Dibrovovmu pamatniku. To je miesto, ktore hlasa, ze 14. oktobra 1944 partizansky velitel pan podplukovnik Ilja Danilovic Dibrov prepadol nemecku jednotku a nasledne udajne padol. V skupine sa zacali mnozit a roznit nazory na dovod, preco pan Dibrov na tak rovnej ceste padol. Na pocest tohto prepadu a padu postavili pomnik, ktory pomaha ucastnikom mobilnej siete. Po prichode k pomniku nastala divadelna stvrthodinka, pocas ktorej sa zucastneni divadelnymi pozami snazili chytit signal.
Signal hunting theatre.
7.7.2006 piatok
TEAMAK
Hrozba timaku stale neuticha. Astronom mal dorobit pozadovane zmeny do konca juna, co znamena ze by sa rad do toho pustil. Veduci bol stvrtku juna v pazi (nepritomny), takze to astronom do konca juna nestihol. Dnes mu veduci zdeluje, ze v pondelok rano maju byt uzavrete znamky. Astronom si pyta instalaciu WinCC domov. Doma zistuje, ze mu to nejde nainstalovat. Astronom oprasuje vulgarne zakutia lexiky a rozmysla, co take odovzda v pondelok rano.
6.7.2006 stvrtok
UDIV
Zriedkava pritomnost mojej existencie doma nabera na intenzite. Kazdym dnom ma udivuje, ako je mozne okolo stola urobit este vacsi bordel.
Astronom je stary. Dnes pri ceste novym modelom autobusu cislo 88 znervoznel, lebo zistil, ze na palubnej doske nevidel miesto, kam revizori prikladaju magneticky kluc. Pri tom zisteni zrejme strasne ostarol, lebo sa ho jedna starenka vstavajuc zo sedadla v poloprazdnom autobuse spytala, ci si nechce sadnut.
5.7.2006 streda
STRE-
Tehotenstvo jednej z veducich splavu sa ukazalo byt prezlecenou opicou. Nad tehotenstvom jedneho z veducich splavu visi nadalej nejasny otaznik.
Taborkove stretko na strelnici. Uprostred podunajskej roviny je strelnica, uprostred ktorej sa astronom prehana na motorovej stvorkolke a nabera karimatky hlavou.
Olee.
4.7.2006 utorok
SUMARUM
Vysledkom splavu jest niekolko opic, par upalov, jeden Hronom otraveny zaludok a spusta zazitkov, fotiek a videi, a dve tehotenstva. Tehotna je jedna z veducich splavu, a jeden z veducich splavu.
3.7.2006 pondelok
BAZANT + KELT = BAVORAK
Tie posahane flaky z displeja neodchadzaju. Co nijako nebrani baterke, ktora naopak odisla. Mobil je mrtvejsi nez Zarkawi. Na buduce si astronom osvoji Pepeho patent. Koniec splavu oslavujeme v Sasove. Lezie sa na hrad, kde oslavujeme. Splav koncime v Ziari nad Hronom, kde oslavujeme. Oslavuje sa aj vo vlaku.
Pepeho patent.
2.7.2006 nedela
WHITE WATER
Prenocuje sa v Iliasi. Pekny kemp, trochu maly, ale dobry. Velkou astronomovou vyhodou je fakt, ze neprisiel na splav chory, co je znatelny posun oproti vlanajsku je fakt, ze astronom ide na splav zdravy, a dokonca si aj zbalil mikinu.
Zbalenie do malickeho ruksaciku nepomaha, viac miesta v clne nie je, gitara zavadzia, pod nohy sa pletie, a puzdro lacne nasava hronsku vodu. Astronom sa zablysol brisknou myslou, nedostane Hron jeho elektroniku, digital s mobilom putuju do igelitovych vodotesnych sackov. Sacky su to vodotesne, vodu nepustia, co astronom zistil vecer v Hronskej Dubrave, ked z nich po otvoreni vylial skondenzovanu tekutinu. Mobil ma na displeji srandovne flaky.
Hron jest rieka cista, hlboka a divoka, a dava astronomovi zabrat.
Astronom bojuje s dravou riekou.
1.7.2006 sobota
SALKOVA
Pereje su prijemne, ale kratke. Vody je dost, dve hate nad Salkovou su v pohode zjazdne. V Salkovej prichadzame k prevratenemu raftu. Partia sa rozhodla preplavat hat, lenze podcenila vratak, a bubon ich tahal aj s celym raftom spat. Na brehu stala cela dedina a pozerala sa, ako posadka bojuje o zivot. Podobne zabery by sa mali ukazovat vsetkym pseudohrdinom, ktori chcu prekonavat podobne hate. Zachranka z nedalekej Bystrice prisla az o 20 minut, co astronoma len utvrdilo v tom, ze uviaznut v podobnom bubne urcite nechce. Zvlast ked videl, co robi s dvojmetrovym brvnom.
Raft v Salkovej.