Astronomov dennik

31.10.2006 utorok
PC REVIVAL
Astronom sa zamyslel a zistil, ze ho nebavi kazde dve hodiny restartovat pocitac, len preto, ze si nejaky trojsky kon zmysli, ze mu pri 1 GB RAMke zozere 2 GB pamate. Pocitac to tiez nebavi, zufalo swapuje, a vycitavo pri tom blika na astronoma, a ten sa na to uz nemoze pozerat. Ked na vas robi pocitac psie LEDky, neda sa dlho vzdorovat.
Po cviku ide na intraky za Zenitusom po instalacky Windowsu, odtial do Muzea. Na polystyrenove mamuty a vypchane vtaky vyberaju vstupne. Vstup do muzea ma ale zadarmo. "Vy kam idete?" pyta sa vratnik. "Dobry, idem za panom meneldurom." vravi astronom a ma pravdu. A tak ide, vratnik je spokojny, na pana meneldura vstupne nevyberaju. Za stebotu vtakov si astronom pozera vystavu o biodiverzite v prirode, a pri internej prednaske pre muzeologov sa hra s novymi Apple. Potom ide s meneldurom do mesta na obed a obdrza instalacny balik Adobe CS2, takze mozno bude mat aj Photoshop a fotky v blogu uz nebudu upravovane len v Paintbrushi.
Doma do pol noci instaluje WinXP.
30.10.2006 pondelok
VIANOCE
Vecerna prechadzka okolo Dunaja nemoze uskodit ani astronomovi, ani Dunaju. Vybera sa k Ekonomickej univerzite s nevinnym umyslom dosiahnut pobrezie Dunaja. S nevinnym umyslom dosahuje betonove ploty stavenisk, za ktorymi, ked ich obide, su dalsie betonove ploty stavenisk. Dunajske pobrezie je nakoniec dosiahnute za tmy, takze viac nez sprievodny prvok prechadzky bol Dunaj jej zlatym klincom.
Kolko blbosti sa da napisat o jednej vecernej prechadzke. Neuveritelne.
Vo vykladoch a bilboardoch sa objavuju prve vianocne ponuky a stromceky. Ach, astronom skoro zabudol, samozrejme, ved je tu uz koniec oktobra. Stastne a vesele.
29.10.2006 nedela
NA HROBY !
Ako kazdy rok o tomto case, chodia ludia na hroby a podpaluju ich. A tak hroby horia, pre vecnu spomienku tych, ktori uz spominat nemozu. Na kazdom hrobe hori prevazne nenulovy pocet sviecok, kazdy hrob si plapola vlastnym svetlom, plapolajuce hroby tvoria plapolajuce cintoriny, co je zvlast efektne za tmy a astronom sa rok chysta ze nejaky zvecni v patmegapixelovom cislicovom zazname. A ze sa chysta uz rok, je v tom fakt dobry. V tom chystani.
Ludia chodia na hroby. Meneldur si to skusil uz v Prahe, a originalitu ci skor doslovnost naplnenia tejto tradicnej cinnosti mu nemozno upriet.
Meneldur na hroboch.
Mimochodom tie slnecne okuliare boli od supermana. Pobehoval v Kantriku naokolo, a vtisol ich astronomovi do ruky.
28.10.2006 sobota
VESMIRNY PARANOIK
Astronom si uvedomil, ze v poslednej dobe nejako zanedbava svoj duchovny rast a dimenzie, a na to je najlepsie sa vydat za nejakym duchovne posobiacim mediom. Astronom ho nasiel. Na Nivach mal prednasku o vyzarovani dobra a lasky. Sam velky Ivo "Astar" Benda. Tak astronom na pocest 88. vyrocia vzniku CSR nasadol do autobusu cislo 88 a zaviezol sa na Nivy, kde toto orakulum malo verejne sedenie.
Uz pred salou mi bolo jasne, ze ti co prisli zhliadnut zabavnu show, su tu v prevahe. Vo vestibule je niekolko stolov pokrytych obrazkami dobrotivych Vesmirnych kamaratov. V sale sadam dopredu. Tam sa totiz koncentruju prikyvujuci vyznavaci vesmirnych flotil, drzia sa navzajom za ruky, prikyvuju. Astronom chce byt priamo pri tejto vystavke vyplachnutych mozgov, sada, otvara dosky, vytahuje papier a pero. Pripraveny.
Pokracovanie clanku....
27.10.2006 piatok
KANTRIK
Integracna akcia s telesne postihnutymi v Kantriku. Oproti akcii spred pol roka bola tato integracka charakteristicka tym, ze na nej nebol astronom.
Z nejakeho dovodu nevladol socializacnymi naladami, ktore ho presli az okolo desiatej vecer, ked sa tam nakoniec vybral a uspesne zachytil koniec. Chvilu tam pobudol, a o stvrtej prichadza domov. Na hlave ma slnecne okuliare, nevie koho.
26.10.2006 stvrtok
CIERNOOKY ASTRONOM
Ocna lekarka ma specialnu vodicku, ktorou vybavi sestricku, ktora nou vybavi astronomove oci, a to hned trikrat. Specialna vodicka sposobuje zmiznutie duhovky v prospech zrenicky, nasledkom coho astronom nevie dobre zaostrit, ziskava upirske sklony a je oznaceny za ciernookeho. Domov sa drzi ciest v tieni, co je po petrzalskych travnikoch nadludsky vykon.
Zvysok dna sedi za zastretymi zaluziami, oci drzi v sere, podla moznosti za vieckami. Chcel sa zariadit podla odporucania ludovej mudrosti nasich predkov, ale predkovia asi nemali na mysli dane odporucanie o druhej hodine popoludni.
25.10.2006 streda
MEANING OF C++ GENETICS
Astronom prestal vyvijat geneticku kniznicu v C++. Z dovodov, ktore ho viedli k tomuto kroku, vycnieva hlavne neschopnost najst jej vhodne pouzitie. Pre potreby diplomky to nestaci, lebo by musel okrem toho vyvinut fuzzy kniznicu (co by nebol az taky problem), a numericku simulaciu regulacnych obvodov s nelinearnymi systemami (co by problem byt mohol a asi aj bol).
Astronom si tak robi do buducna poznamku, ze este nez sa pusti do nejakeho projektu, bolo by vhodne sa sam seba opytat, ci hotovu pracu niekde pouzije. Ale myslienka stale zije a je vecna.
Vltavska vyhliadka.
24.10.2006 utorok
MEANING OF FEI
Tyzden ubehol a znovu mieri astronom o siedmej v noci na cviko. Cestou ma dost casu premyslat nad zmyslom svojho konania. Ked sa cviciaca nepozera, fotak zobrat, v jej materialoch sa prehrabat a spravne odpovede odfotit. To je vysoka skola, to je inziniersky pristup.
Mohol som kludne spat. Zmysel to nemalo ziaden.
23.10.2006 pondelok
BACK
Kurirujem kolena, dospavam prazske treky. Je to len bratislavska zotrvacnost, cakat od historickeho jadra ze sa da prejst za desat minut. Prezeram fotky z Prahy a zistujem ze cip je stale viac zasrany, a astronom stale viac nasrany. To astronom obcas byva. Vtedy sa rozhybe. Nasratost je hybna sila astronomov.
Svet neostri na flegmatikov, prechadza okolo nich, nepozorovane za obojstranneho nezaujmu. Z casu nacas ale o nejakeho omylom zakopne.
Masazny salon v Prahe.
22.10.2006 nedela
PRAHA III
Exkurzia dosiahla posledny den. Pocasie je samozrejme krasne, slnecne a teple, ked odchadzame. Prechadzame knihkupectva, astronom podlieha davnemu lovu na knizku Little Gods od Pratchetta, a vyuziva 5% dan na knihy. Na Karlovom namesti si siel obzriet fakultu, kde o rok mozno bude posobit.
Hladaju dalsiu hospodu kde by utratili, a meneldur zatial popisuje, kulturne rozdiely medzi Aziou a Europou, konkretne medzi Korejcami a Slovakmi. Korejska pracovna hierarchia, v ktorej je nadriadeny naozaj nadriadeny podriadenemu, sa nestretla na Slovensku s pochopenim, a hoci sef moze svojmu podriadenemu v Korei dat aj disciplinarnu facku, ked sa mu nezda jeho vykonnost, na Slovensku sa aplikacia tohto modelu neosvedcila, Slovaci nemaju radi sefov uz tak, a bijucich sefov este menej. Meneldur rozprava, ako dostal KIA manazer od podriadeneho Slovaka po papuli, co astronoma nebyvale rozveselilo, a s usmevom si predstavoval, ako sa dve ruky slovenskeho robotnika s nasadenim podielaju na realizacii ireciteho slovenskeho terminu "dat po papuli".
Praha: mesto neobmedzeneho signalu.
21.10.2006 sobota
PRAHA II
Cas je relativny, to si vsimol uz pan Einstein ako cestoval na svojom fotone. Mozno ho vselijako skracovat, natahovat a pretahovat (cas, nie pana Einsteina). Spomalovat, zrychlovat, konzervovat. Dobre konzervarne casu su intraky. Na internatoch cas stoji, alebo sa aspon snazi hybat tak pomaly, aby nebol napadny.
Vdaka tomu mozeme na intrakoch pozorovat to co uz davno nie je, napriklad socializmus. Pan Ondra konstatuje hlboky socializmus na intrakoch, spocivajuci v takmer neobmedzenom vyuzivani elektrickych i vodnych rozvodov, takze cloveka setriaceho a so zmyslom pre efektivitu to vyjde narovnako, ako toho kto necha tyzden svietit svetlo a zdrhne domov.
Pocasie sa zopsulo, obcas poprcha, ale neohrozene trio slape po Prahe. Hradcany, Vysehrad, Zidovsky cintorin, vsetky zname namestia. Neocakavane sa ocitaju aj v prazskom planetariu, kde traja dlhorocni astroamateri pozeraju na zakladnu prehliadku nocnej oblohy. Neocakavane sa ocitaju v holesovickom lunaparku. Astronom este nejaku tu hodinu prehltal, aby dostal zaludok z oblasti krku tam kde patri, ale rychlodraha sa mu pacila. Presne ten isty pocit ako ked pada v sne.
Na Staromestskom namesti bol astronom uz tolkokrat, ze ho to tam ani nelakalo. Davy turistov cumiacich nahor vidi aj doma, a ich hustota na jednotkovu dlazdenu plochu astronoma nenaplna nadsenim. Dnes bola vynimka, ked meneldur vyhlasil, ze chce mat fotku s orlojom. Astronom plni zelanie meneldurove, a vyslovuje rovnake zelanie. Meneldur vytahuje maly stativ a sunie sa k zemi. Stativ ma vysku asi 15 cm, a meneldur v leze komponuje vyrez. Turisti prestavaju cumiet iba hore, a s pohladmi uprenymi na leziaceho meneldura na kachlickach nas v celku obstojnymi oblucikmi obchadzaju. Takto sa na Staromaku robi volny plac.
Astronom ocami leziaceho meneldura.
Naberame kurz Karlovho mosta. Pan Ondra vravi ze je tam spusta ludi, o turistoch ani nehovoriac, ale astronom s meneldurom suc feikari su zvyknuti na realie autobusu 39. Vedia ako nato. Staci vydychnut, a so zmensenym objemom lahko kluckuju mostom.
Ohnova sou na Karlovom moste.
Na moste je spusta ludi. Vacina sa nejako hybe, foti, kresli, len jeden pan tam pri mure nehybne sedi. V sede a predklone udrzuje s dlazbou kontakt nohami a nosom. Astronom poznamenava, ze je ako meneldur na Staromaku, mozno sa tiez snazi urobit nejaky plac okolo seba. Namiesto digitalu ma pred sebou klobuk. "Jo, to je nejaky dlazbolog," konstatuje pan Ondra.
20.10.2006 piatok
PRAHA
Navzdory mojmu preferovaniu vlakov voci autobusom vsadam do jedneho (skusal som do viacerych, ale nic). Zapajam sluchatka, pocuvam, pozeram film, dostavam noviny a teple napoje. Nieco na tych autobusoch zo Student Agency je. Za cenu tam a naspat by som vlakom sotva dosiel len tam.
Vecer vystupujeme s meneldurom v Prahe na Florenci. Pan Ondra nas bol vyzdvihnut. Nastala vikendova prehliadka Prahy. Uz pri kupie 24 hodinoveho listka astronom zistuje, ze asi urobil chybu, ked si zobral ceskych penazi len na stravu a i to len stovku na den.
19.10.2006 stvrtok
FARBY
Nemam chut nic sem pisat. Beztak sa astronom uz zapisal. Do dejin ako ten, co mal vela a nema nic. Zda sa ze ta jesen nebude toho roku tak farebna.
17.10.2006 utorok
SKYDRAP
Poslednych par mesiacov som dost casto mimo Bratislavy. Zakazdym ked sa vratim, vidim pokrok v oblasti vystavby polyfunkcnych stavieb, vratane mrakdrapov. Ked mala Bratislava par vyssich budov, bola to atrakcia. Masovost tejto vystavby ale hrozi utopit hlavne mesto v sprske mrakodrapov. Uzemny plan nie je, stavia sa divoko, a sedlaci z Bratislavy sa este raduju, ze budu mat mesto ako z bajnej Ameriky.
Ak sa budete snazit, najdete Bratislavsky hrad aj Dom sv. Martina. Ak sa budete snazit menej, najdete mrakodrap.
Vyhlad na Bratislavsky hrad.
16.10.2006 pondelok
AFTERTATRY
Kolena maju dost. Lave takmer nemozem ohnut. Chcelo by to nejaku novu schranku telesnu. Intenzivnym pobehovanim po Tatrach som trochu schudol. Kolko vazim ani nenapisem, lebo to bude tak male cislo ze by ho ani nebolo vidno.
15.10.2006 nedela
VITAZSTVO NAD SATANOM
Len par dni po piatku trinastom, ked mal Satan sancu ovladnut tento svet, stalo sa naopak, ze pokoreny bol Satan. Uplne, ponizujuco, za ubohych pat hodin. Radujte sa, veselte sa, Satan bol porazeny.
Co potrebujeme na porazenie Satana? Na porazenie Satana potrebujeme vstat okolo piatej, aby ucnikovali este ranne hmly, podla moznosti takeho vodneho nasytenia, ze kvapka zo stromov a zda sa ze z vystupu nic nebude. Samozrejme potrebujeme aj Satana samotneho, najdeme ho napriklad v Mlynickej doline, ktoru ostatne tiez potrebujeme.
Pri Strbskom plese to potom naberie zvrat, ked nechavame celorannu inverziu pod sebou.
Pleso nad Skokom, inverzia pod Skokom.
Zo Strbskeho plesa ponad Vodopad Skok az k prvemu hangu pred Malym Kozim Plesom. Zo znacky odbocit po nom Smerom k Satanu k sikmej rampe doprava. Rampa prechadza piatimi zlabmi, tym poslednym sa vyberame nahor. Cesta je to nenarocna, ale zvetrana, unavuje snad len sustavne odhadovanie, ci ten-ktory kamen ostane v ruke alebo nie. Uzivame si pekelnu cast Tatier, v okoli zlabov nazvanych Diablovina ci Pekelnik a stupame do Sedla nad Cervenym zlabom. Odtial je uz len chvilku na Satan. Vrcholovu knihu nenachadzame. Nachadzame cigaretovy spak a vyhlad na podtatransku inverziu.
Inverzia zo Satanu.
Naspat rovnakou cestou. Cela trasa je ukazkovo vyletna, zo Strbskeho plesa tam tri hodiny, naspat dve hodiny pri pohodovom tempe. Taketo parametre nemaju ani vacsina znackovych ciest. Vhodne ako tatransky aperitiv, alebo digestiv, v nasom pripde. Zo Satanu do Smokovca a zo Smokovca na vlak do Popradu a domov.
Satanska trasa.
Doplnena galeria.
14.10.2006 sobota
DOLINY A PODHLADY
Ludskeho ducha odjakziva lakali vysky. Smad po vyskach psychickych i fyzickych riesili mnohorakymi cestami, niektori na vrcholkoch hor, rokmi dlhych meditacii, popripade parminutovym dychanim dymu zo zakazaneho listia. Astronom vrcholy pozna, vysky ho v podstate nelakaju, skor ho lakaju, mava lahke zavrate, a do vysok chodieva preto, lebo v horach sa inym smerom moc ani chodit neda.
Dost, hovori si astronom, a ma (opat) pravdu. Prehliadku konciarov a galeriu vyhladov si teraz zameni na prehliadku dolin a galeriu podhladov.
Ked vystupujeme z autobusu na Lysej Polane, je este tma. Slapeme Bielovodskou dolinou, a o hodinu sa v rannom sumraku uz rysuju severne stity Tatier. Namrznuta trava nam skripe pod nohami, vsade je ticho, aj Biela voda vsiakla medzi kamene.
Mensie zdrzanie predstavuje Mato, ktory kazdy bocny neznackovy chodnik skenuje a vysetruje, a hromady nikym nevsimnutych cucoriedok. Na tomto mieste by som rad poznamenal, ze ich tam bolo naozaj vela. Tazko povedat, coho tam bolo viac, mapa ukazuje jednu znacku cez dolinu, ale napriek chranenosti prelezene je to tam viac nez magistrala.
Venovali sme obom trochu pozornosti. Dalsia zastavka bola u Kacacieho plesa, pretoze bolo obohnate plantazou polozamrznutych cucuriedok. Zaujimavo chrapcia pod zubami, a zaujimavo chutia. Neviem, ci som spominal, ale bolo ich tam fakt strasne vela.
Kacacie pleso z Pustej lavky.
Astronom este robi nejake panoramy smerom do Bielovodskej doliny, o ktorych uz dopredu vie ze sa nepodaria, a ked mu prst zacina primrzat k spusti, vysli z tiena gerlachovskeho masivu a zacali stupat zlabom do Pustej lavky. Pusta lavka je sedlo medzi Kacacou a Ceskou dolinou. Odtial popod Galeriu Ganku cez Cesku dolinu do sedla Vaha. Cestou po jemnej suti astronom rozmysla ako je fajn ze je zem premrznuta, a pri pohlade na Galeriu Ganku premysla nad tym, co nuti tych chudakov rano vstat, stverat sa cez dvoje dolin, aby sa mohli vysplhat pol kilometra po previsnutej stene.
Ustie Ceskej doliny z Pustej lavky. Ceske pleso. Z neho vyteka
zo skalneho hangu do Bielovodskej doliny Hviezdoslavov vodopad.
V Tatrach zije vela tvorov, odhliadnuc od najpocetnejsich tvorov ako tvora polskeho a tvora ceskeho. Vacsina z nich nie je skusena a zjavne podcenujuc prve adjektivum vyrazu "najmensie velhory na svete" vo velkom mnohi kompenzuju o to vacsou odvahou, ktora ich plni odhodlanim, okolitych turistov udivom a cintoriny obsahom.
Popod Galeriu Ganku sutou Ceskou dolinou zlabom do Sedla Vaha.
Zije tam aj par kamzikov a svistov, co tam vsak zije najviac, su skaly. Specialne skaly na plochych, naklonenych hladkych zvetranych lamavych studenych kamennych zlabovych platniach. Tieto vyplne zlabov su posypane jemnou sutou, a vedia neprijemne prekvapit kazdeho astronoma, ktory lezie po nich len zasluhou adhezie a empaticky suciti s gekonmi, ked nedopatrenim slapne na nejaky suter a koeficient adhezie zrazu klesa do nepredstavitelnych hlbok, parkrat takmer aj spolu s astronomom.
Patri uz k smutnemu folkloru, ze kedykolvek je astronom v nedierovom okoli Rysov, je pocasie pod psa, a tak astronom uz od Pustej lavky len bezmocne sledoval, ako sa nad Ceskou dolinou zacinaju prevalovat mraky. Vyhlad z Rysov je astronomovi asi naveky zapovedany. Ale dnes mu to nevadi. Niekedy krajsie nez vyliezt na stit a naspat, je zacat na severe Tatier a skoncit na juhu. Prejst tie najmensie velhory na svete za jediny den.
Trasa na Pustu lavku.
Trasa z Pustej lavky
Doplnena galeria.
13.10.2006 piatok
NAHRADNE DIELY. BELGICANIA. SKROMNOST.
Treba setrit, aj v telke to pan minister hovoril, ze musime setrit. Zoberuc si k srdcu slova pana ministra setri astronom svoje kolena, procez odmietol ist s Matom a Jozom dnes na turu a ostal doma. Nahradne diely nedostal, kolena ma len jedny a ma s nimi v buducnosti este nejake plany, nerad by ich tu nechal. Len ho mrzi ze prave dnes museli ist na Ladovy stit. Astronom sa v prazdnom byte venuje ranajkam, potom knizke o genetickych algoritmoch. Zmeskal elektricku, tak ide proti vsetkej svojej voli do Popradu autobusom. Skoda ze som nevedel ze na ISIC maju 50% zlavu. ISIC sice platny nemam, ale ktory sofer sa uz pozera na validacnu znamku...
Astronom sa prechadza po Namesti svateho Egidia v Poprade. Vymietol Sport Rysy, kupil si krabicu dzusu a sadol pod farebne opadavajuce stromy na lavicku. Cita, popija, medzi stranky mu obcas padne farebny list, odfukne ho a list sa pomaly znasa k zemi. Z namestia k astronomovi prudi atmosfera centra maleho mesta, z konca namestia zvuk vrtacky a z druheho konca prudili mladi tmavi potomkovia neuspesnych Belgicanov, takze si astronom radsej dava penazenku do vnutorneho vrecka bundy.
Na zimu je astronom dost dobre vybaveny, rozne fleecove a moirove mikiny a tricka a ponozky bojuju proti chladu v prospech astronomovho tepla, a vzdy zatial vyhrali. Bitka sa ale tazko bojuje doma v sufliku, a astronom len rozmysla, preco si to do Popradu nezobral, ked je zname ze ked su v Smokovci styri stupne, je v Poprade stupen sotva jeden. Ked dzus v krabici zacina pomaly menit skupenstvo, zdviha sa a ide na elektricku do Smokovca.
V Novej lesnej pristupuju dve babky, sadnu si akurat k astronomovi (uplne ignorujuc fakt ze bol astronom vyzuty) a zacnu sa bavit. Tragediou je, ze maleho Jozka boli hrdlo, keby to jedna vedela, uz davno by cestovala cez pol republiky za nim. Hovor sa staca k zahradke, bolo vela medu ale malo orechov tento rok, panboh zaplat, ze aspon ta mrkva bola. Uprostred pseudopolitickej debaty na hyperurovni vytahuje jedna z tasky knizku. "Pozri Marka, aku knizku som si kupila k Jeziskovi," a strka jej pod nos tenku plnofarebnu knizku s nazvom Utrpenie, smrt a pohreb Jana Pavla Velkeho, co bol taky jeden vatikansky guru, ktory mal rad herectvo a plexisklo. "Jeeezis maria, to by som ti zapatlala, mam ruky od hliny...," vravi druha, tak jej prva strka knizku pod oci a listuje. Obe ochkaju nad tazkou stratou, nevidia uz buducnost pre tento svet, ani nijaky iny.
"Pozri Marka, aky prosty pohreb mal," ukazuje na jednoduchu truhlu.
"Tak tak, to je velmo pekne, krasne moja, v jednoduchosti je krasa...."
"Veru tak, dobre vravis, skromnost je cnost, tak to je..."
Takto dalej ochkaju nad drevenou truhlou na velkolepom namesti, v zlatom obkladanej katedrale, uprostred zlatom a hodvabom pretkanych kardinalov.
Dalsi vychod. (ok, tak par hodin po nom)
Doplnena galeria.
12.10.2006 stvrtok
HROT.SIKLO.
Ihla. Niektori to lezu.
Astronom len foti.
O tristvrte na pat rano je v Smokovci tma a zima. Obe su tam. Medzi ne vyrazame smerom k Zamkovskeho chate. Na Hrebienku sa pridava Jozo, co je clovek, ktory v noci ma nocne a cez den chodi po Tatrach. Kedy spi ci nebodaj nieco zje a ci vobec sme s Matom nezistili.
Pred hangom pod Teryho chatou, kde sa koryto Maleho studeneho potoka odchyluje od znacky, tuto opustame a brodime sa potokom cez Velky svah smerom k Prostredemu hrotu. Teda brodili by sme sa, keby v koryte tieklo aspon trochu vody. Hned za potokom je stara cesticka, iduca od balvanu pod ktorym sme nasli bivak. Ide do rokliny smerom do Sedla pod Prostrednym hrotom. Vystup je vcelku pohodlny, len na zaciatku treba par vyskovych metrov poliezt, dalej vystup zneprijemnuje len strma trava. A zvetrane skaly v zlabe. Tatry ziju svojim zivotom, Jozo vravel ze ten zlab pred mesiacom, ked tu bol, vyzeral uplne inak. Predovsetkym vtedy prsalo, a tych par balvanov, co tvorili pohodlne stupacky, sa prepadli do centra zlabu.
Zo sedla ideme po juhozapadnej casti hrebena, prejdeme vacsie rebra smerom k vrcholu. Na vrchol prichadzame o jedenastej, ostavame hodinu, fotime a hladame vrcholovu knihu. Nachadzame, rovnako ako vcera na Kezmarskom, par spakov a hrdzavu konzervu.
Astronom kraca, astronom je pokrokovy, a to plati aj pre oblast kompozicie. Aplikuje nove kombinacie a postupy. TV portret sa vyznacuje orezanim zvrchliku hlavy, tak to v telke davaju, a astronom to tak robi aj vo vyske 2440 metrov nad morom. Takze sa nejedna o to ze by astronom nezvladol nastavenie vyrezu naslepo pri samospusti a nezmestil sa cely do vyrezu, nie, to astronom len pokrokovo aplikuje TV kompoziciu. Snad je to jasne.
Cesta nadol vzdy vyzera trochu inak ako nahor. Po mensom bludeni po skalnych rebrach dochadzame do sedla. odtial po strmej trave smerom dole (ano, skutocne sme sli tymto smerom) az po poslednych vyskovych dvadsat metrov, kde prevliekame 40 metrove lano cez borhak a pre dost lamave skaly a strmy skalny zraz zlanujeme.
Spisske plesa z Prostredneho hrotu.
Jozo sa ponahlal na vlak, Mato za znamymi k Sliezskemu domu, a astronom si odskocil k Studenovodskym vodopadom, respektive k tomu, co z nich toto leto ostalo. A to nebolo vela.
Vyschnute Studenovodske vodopady.
Pri vodopadoch ho zastavili tri Madarky a absolutne suverenne na neho nieco spustili madarsky, akoby len len pred chvilou o niecom rozpravali. "Nerozumiem vam ani makke GY," hovori astronom. Madarky pochopili, ze sa v Tatrach plynulou madarcinou asi nedohovoria. "Siklo, siklo! Siklo, siklo!" vravi Madarka teraz zase az prehnane obmedzenym slovnikom a mava rukami. Astronom sa tvari najblbsie ako vie, az zvysne dve Madarky sprevadzaju "siklo" neuveritelnymi gestami, z ktorych astronom pochopil vsetko od pecenia holubov az po stavbu pyramidy, len nie cestu k pozemnej lanovke, co mali povodne na mysli. Po desiatich minutach im astronom odporuca zelenu znacku k Hrebienku, naco sa hlavna Madarka zatvari ako ze zelenymi znackami opovrhuje a vyda sa po zltej. Astronom pokrci plecami a vyda sa po zelenej, predstavujuc si, ako Madarka po hodine slapania bude v Tatranskej lesnej mavat niekomu pred nosom a volat "Siklo, siklo!"
Mapa trasy od Zamkovskeho chaty.
Doplnena galeria.
11.10.2006 streda
KEZMARSKE. DEBIL.
Jesen na magistrale.
Nastava lokalny stereotyp tatranskych trekov. Vstavame o 4:50. V polke oktobra ukazuje teplomer pri vyhriatej stene jeden stupen. Za hlasitych protestov zaludka don tlacim nasilu ranajky a za chvilu uz slapeme v tme pod svietiacim Orionom hore Hrebienkom. Slavkovsky stit nevyrazne vystupuje z tmy pod mesiacom iducim do poslednej stvrte. Na magistrale uz vychadzajuce slnko prezaruje jesennu paletu stromov a tak astronom nadobuda prvy offset, ked vyberajuc fotak zaostava za strojovou Matovou chodzou.
Bola kedysi Skalnata dolina, ktora mala pevne nepriepustne podlozie a v nom Skalnate pleso, a teraz uz nema ani jedno. Soudruzi z NDR nekde udelali chybu a pri stavbe lanovky prerazili podlozie, co Skalnate pleso vyuzilo a zacalo zdrhat. V sucasnosti je uz vcelku vytecene.
Pokracujeme dalej smerom ku Svistovke, a pred sedlom to stacame do Huncovskej kotliny. Kotlina je to strasne chranena, procez tam nie su ziadni turisti, ktori by nas rusili a bolo tam krasne ticho a zima. Kotlina sa dalej zdviha, treba liezt obcas po styroch po skalach a podla moznosti sa vyhybat stvorcovym metrom ladu na nich.
Vychadzame nad Huncovskou strbinou, od nej smerom ku Kezmarskemu stitu po hrebeni, mierne po jeho pravej strane. Maly Kezmarsky je taka kopka vpravo. Ani sa nezda, ze z neho dole spada najvacsia 900 metrova horolezecka stena v Tatrach.
Na Velky Kezmarsky je to uz len kusok, kam vystupime a o tristvrte na dvanast stretavame tam vyhlad na Lomnicky a jedneho tatranskeho gurua. Tatransky guru vypusta do povetria namyslene splechy a kyda na Bratislavu. Nikto nevie nic, co by on nevedel lepsie, a poucuje menej skuseneho pana, ktory je k nemu naviazany asi dvojmetrovym lanom. Guruovi sa s Matom klaniame, modlime, suc obycajni Bratislavcania chvalime jeho horalsku, vetrom oslahanu mudrost, ktoru predhadzuje nam nehodnym bratislavskym sviniam. Tatransky guru zabaleny do vlastnych vyplachov ironiu nebada, a so zdvihnutym nosom odchadza, tahajuc po peknom turistickom chodniku na lane za sebou toho chudaka, sposobom, akym sa prechadzaju velmi exponovane hrebene.
Debil.
Huncovska kotlina, Velka Svistovka, v pozadi Belianske Tatry.
Cesta naspat do Huncovskej strbiny a zostup zlabom do Skalnatej doliny. Okolo Lievikoveho plesa, ktore je vyschnute uz niekolko desatroci, a zostup k plesu Skalnatemu, ktore smutny osud Lievikoveho nasleduje.
Trasa zo Skalnateho plesa.
Doplnena galeria.
10.10.2006 utorok
ZASE TAM
Je prijemne, ked na jedinom cviku za tyzden astronom malym podfukom nemusi odovzdat zadanie. A tak zase raz chrabry astronom ojekabatil zlu skolu a zbytocny predmet.
Astronom sa z toho tesi uz len z principu.
Pri ceste na stanicu na Zochovej nastupili styria revizori. Mohutne skrine s tupym vyrazom. Astronom ich videl este na zastavke, procez si cvikol listok, co mohutne skrine s tupym vyrazom zo zastavky zbadali. V autobuse jeden druhemu ukazuje na astronoma, jeden prichadza k nemu a disponuje zaujmom o astronomov listok. Astronom na oplatku ukazuje svoje disponovanie tymto listkom.
"Mlady muz a vy ste ktorym oknom nastupili? Lebo dverami ste urcite nenastupili?" pyta sa mohutna skrina s tupym vyrazom, ked vidi ze casy na astronomovom a kontrolnom listku sa zhoduju. "Normalne prednymi dvermi" vravi astronom cestne. Skrina sa ho nepytala, kedy nastupil. Tupy vyraz skrine s tupym vyrazom sa este viac stupil, vystupil, astronomovi nic nemoze, listok ma.
Astronom sa z toho tesi uz len z principu.
Tak sa stalo ze astronom bez ujmy na sukromnom kapitale nadobudol listok do Popradu. Po mesiaci znovu do Tatier. Uz sa nevie dockat.
Astronom sa tesi uz aj bez principu.
Doplnena galeria.
9.10.2006 pondelok
TATRY RELOADED
Uz je to cely dlhy mesiac, co astronom nebol v Tatrach, a bez toho ze by chcel kohokolvek tym provokovat, mieni vyuzit minimalnost skolskej dochadzky a tym maximalizovat svoje bytie v Smokovci. Hodla tak urobit uz zajtra poobede. Trochu ho vsak znepokojuju zabery z tatranskych webkamier.
Z webkamery zo Strbskeho plesa.
8.10.2006 nedela
FORECAST UPGRADE
Pozeram, ze meteo.sk o sto percent zlepsilo svoje sluzby. A sice zdvojnasobilo horizont predikcie pocasia. Je to z kazdej strany uzasne, ked si zoberieme, ze predpovedat lokalne pocasie viac ako na tri dni dopredu je asi ako hadzat si kockou.
Sprstavycucologia
Ze je to web atraktivny, vidno aj z toho, ze kazdy den mozeme vidiet pri jednotlivych dnoch ine ikonky.
7.10.2006 sobota
READING
Astronom vyuziva trochu volna, co ho nahodou takto postretlo po desiatich semestroch. Astronom cita. Cita plnymi duskami a s nadsenim vstrebava posolstva knih. Naposledy sa tak dobre citil v patnastich. Zatial ma kapacity zdaleka nevytazene. S kapacitami casovymi je to uz horsie. V plane ma precitat dalsie tituly od Pratchetta, Fromma, Hesseho a Leviho.
5.10.2006 stvrtok
BULVAR
Astronom ma zaludok znovu na vode. Repektive na caji, lebo don leje uz pol mesiaca potoky caju. Nasledkom coho ma astronom zaludok na caji a je mu zle od zaludka. Na caji. A este ho boli hlava. Mozno je uz jednou nohou v hrobe, ktovie. A druhou na bananovej supke, ktovie.
Astronomove obcasne periodikum sa rozhodlo, ze sa stane pokrokove. Mala primes bulvaru zvysi uz tak vysoky kredit uz tak kreditneho astronomovho dennika. A preto astronom pridal do blogu aj zoznam aktualne pocuvanej hudby a aktualne citanej literatury, s odkazmi na doterajsi zoznam.
4.10.2006 streda
NUTRICIA
Brat bol v kniznici. Trnavskej univerzity, kde vraj medzi tematickymi okruhmi Chemia a Psychologia sa nachadzala tema Zivotosprava svatych. Tomu hovorim namet na diplomku. Ziadny nelinearny chemicky reaktor. Sledovat nutricne a kaloricke hodnoty mucenikov, to je ta prava veda a prinos ludstvu.
3.10.2006 utorok
GOOGLE. ADRENALIN.
Dva tyzdne astronom beha za veducim diplomky, ze by konecne zistil, co ma robit, a slubene clanky obdrzal. Konecne som sa k nemu dostal. Clanky dostal sposobom, ktory chvilu rozdychaval. Veduci natukal do googlu hesla ako "fuzzy genetic predictive" a podobne, a z najdenych webov mi na USB kluc nakopiroval par clankov. A na to som cakal pol mesiaca. A okrem toho som kluc aj tak zabudol u veduceho v kancelarii.
Vsimol som si, ze na Zochovej dali pozdlz stredu cesty plot. K nevoli vsetkych adrenalinovych babiciek, ktore si sprintami cez vytazenu tepnu spestrovali nudny dochodok.
2.10.2006 pondelok
POZA
Choroba chcipa len pomaly. Impozantne ma tym sere.
Drsnym slovnikom chce astronom nahodit drsnu pozu drsneho astronoma, na ktoreho si choroby len tak netrufnu.
1.10.2006 nedela
ZELEZOBETON
Niekam sa podela imunita astronomova. Cez tabory si vybudoval ocelove zdravie podlozene betonovou imunitou zeleznych treningovych zasad. Zelezobetonovu architekturu lymfatickeho systemu vsak nahlodal zub lenivosti a chaotickeho zivotenho rezimu.